Môj život s myopatiou (12.časť)

Môj život s myopatiou (12.časť)

 

   V predchádzajúcich štyroch častiach som opísal, ako aj taká „jednoduchá“ a rutinná operácia, akou je operácia kŕčových žíl, nemusí dopadnúť dobre, a miesto toho, aby pacienta zbavila bolestí, ešte mu ďalšie naloží na chrbát. A čo je horšie, s poškodeným nervom sa už nedá nič robiť, neuropatické bolesti zostanú až do konca života, riešením je každodenné podávanie analgetík. Takže v mojom prípade sedemnásť mesiacov lekári hrali so mnou hru na schovávačku. Operácia bola vykonaná v júni 2011, následne som podľa „odborných rád“ operatéra MUDr. Daňa čakal celý rok, či bolesti neustúpia. Neustúpili, tak v letných mesiacoch roku 2012 problém riešil MUDr. Kopecký, ale nevyriešil. Ani nemohol. Čo dobabral jeho kolega chirurg, sa už napraviť nedalo. Tak aspoň so mnou zahral hru, v ktorej sa predstiera, že sa niečo robí v záujme pacienta. Zbytočne. Stratený čas, vyhodené peniaze za lieky na účet pacienta a medicínske výkony preplatené zdravotnou poisťovňou, opäť financované pacientom z povinných zdravotných odvodov. Až v novembri 2012 prišlo riešenie, a to od MUDr. Perichtovej. Po mnohých skúsenostiach, keď lekári na moju kritiku reagovali urazeným egom, som opatrne spomenul pri neurologickej kontrole aj pooperačné bolesti v ľavej nohe. Výsledkom bol tento zápis v zdravotnom zázname: Odp: po dohovore s pacientom nasadím Cymbaltu, vhodný koenzým Q10, analgetiká pokračovať p.p. Kontrola o tri mesiace.

   Cymbalta je antidepresívum s účinnou látkou duloxetín, ale čo je tiež dôležité, po klinických skúsenostiach sa používa aj na liečbu chronickej neuropatickej bolesti pri  vrede predkolenia, spôsobenou cukrovkou. Keďže úradník má prsty všade a rozhoduje o všetkom, často však úplne kontraproduktívne, duloxetín sa aplikuje iba pri indikácii vredu predkolenia, presnejšie pri následnom poškodení drobných ciev a drobných periférnych nervov (tzv. diabetická noha), ale pooperačné bolesti poškodeného nervu saphenus do tejto indikačnej skupiny nepatria. Preto MUDr. Perichtová pri ďalších kontrolách, ako mi vysvetlila, musela písať do zdravotného záznamu ako dôvod nasadenia Cymbalty, diagnózu depresia. Čo v skutočnosti pri dlhotrvajúcich chronických bolestiach nie je ďaleko od pravdy. V lekárskom jazyku sa tomu hovorí „off label“, použitie lieku na účely nie indikované v príbalovom letáku. Cymbalta zabrala ihneď a bola to obrovská úľava. Takže problém pooperačných bolestí bol, napriek hre na slepú babu a administratívnym prekážkam, ako tak zažehnaný. Prečo ako tak? Vysvetlím neskôr.

 

Nastupuje súd

   Medzitým som riešil vec zníženej pracovnej schopnosti. Ďalší opravný prostriedok mal pokračovať už na krajskom súde v Trenčíne. Keďže som poberal dávky v hmotnej núdzi, Centrum právnej pomoci v Trenčíne mi pridelilo na právne zastupovanie bezplatného advokáta. V opravnom prostriedku sme požadovali, aby môj zdravotný stav posúdil nezávislý súdny znalec z oblasti neurológie, nie posudkový lekár Sociálnej poisťovne, alebo bol môj zdravotný stav posúdený počas hospitalizácie a dlhodobejšieho pozorovania, nie na základe ambulantného vyšetrenia. Ale nočná mora pokračovala ďalej a s ešte väčšou intenzitou.

  1. júna 2012 mne a zastupujúcemu advokátovi samosudca JUDr. Juraj Florovič predviedol, ako sa ignoruje akákoľvek argumentácia, presnejšie povedané, ako nedať navrhovateľovi akúkoľvek šancu na úspech. JUDr. Florovič mi nedal priestor, aby som svojimi slovami povedal, o čo mi v odvolaní ide. Skákal mi stále do reči a požadoval odo mňa právnickú formuláciu môjho odvolania. Celý otrávený mojou nechápavosťou mi opakoval: „Chcete vlastne čo?“ snažiac ma dotlačiť do odpovede, ktorú chcel počuť: „Zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne“. Ako keby som bol právnik a diktoval do zápisnice. Odo mňa chcel to, čo mal vlastne formulovať môj advokát, ktorý dostal slovo až po mne.

Právna zástupkyňa Sociálnej poisťovne zas predviedla, ako sa má rázne a s aroganciou postupovať voči navrhovateľovi. Čo mladej dáme príroda pridala na fyzickej kráse, ubrala na empatii a inteligencii. Na moje pooperačné bolesti posmešne poznamenala: „Pche, liečba Fastumgelom…“, čím chcela naznačiť, že ide o banálny problém, bez podloženej vážnej diagnózy. Bodaj by nie, keď priznanie pravdivej diagnózy zo strany lekárov by vrhlo na nich zlé svetlo. Takže čo nie je na papieri, neexistuje. Aj keby bol človek klinicky mŕtvy, bez potvrdenia od lekára to nie je pravda. Aspoň z právneho hľadiska nie…

   Po vypočutí mňa, môjho advokáta a zástupkyne Sociálnej poisťovne vyniesol JUDr. Florovič rozsudok: potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 31. augusta 2011. Pri rozhodnutí vychádzal z odborných posudkov oboch posudkových lekárov, úradníka Závodného a úradníka Tačovského, pretože podľa JUDr. Floroviča títo felčiari dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo nespĺňam podmienky pre priznanie invalidity.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.