Môj život s myopatiou (14.časť)

Môj život s myopatiou (14.časť)

 

Nový pokus

   V auguste 2012 som sa spojil s mojim advokátom a poradil sa, ako postupovať ďalej vo veci priznania invalidného dôchodku. Dozvedel som sa, že hoci riešenie môjho ID v súčasnosti leží na Najvyššom súde SR, je možné nezávisle na tom podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Tak som sa do toho pustil.

Moja praktická lekárka vypísala príslušné tlačivo, priložila relevantné neurologické vyšetrenia a celé som to zaniesol na miestnu pobočku Sociálnej poisťovne. Postup je obvykle taký, že donesiete potrebné dokumenty, odovzdáte a čakáte na písomné oznámenie termínu posudkovej činnosti. Keď som ich asistentke odovzdával, spýtala sa ma, či mám so sebou aj zdravotnú kartu. Keďže v tej dobe prebiehalo vyšetrovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ohľadne mne odopretej zdravotnej starostlivosti, a zdravotný záznam musel byť po celú dobu u mojej praktickej lekárky, povedal som, že zdravotný záznam nemám. A či pani asistentka nevie, že zdravotný záznam nesmie podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti 576/2004 opustiť ambulanciu praktického lekára? Úradníčka na to reagovala, že v takom prípade stačia kópie relevantných lekárskych správ a poslala ma s vyplnenými tlačivami vedľa  MUDr. Závodnému, posudkovému felčiarovi. Nečakal som, že by sa mala moja žiadosť hneď riešiť, ale šiel som za lekárom. Nasledoval slovný asertívny duel.

„Čo chcete?“

„Prišiel som ohľadne invalidky.“

„S akou diagnózou?“

„S myopatiou.“

„Máte všetky vyšetrenia?“

„Aké vyšetrenia?“

„To nech vám povie váš neurológ.“

„Pán doktor, ja sa vás normálne pýtam, ktoré vyšetrenia máte na mysli. Lebo ja presne neviem, aké všetky…“

„To má vedieť váš neurológ, ja tu nie som od toho.“

„A to mi nemôžete povedať, konkrétne ktoré vyšetrenia mám doniesť? To je ozaj taký problém?“

„To nie je moja starosť. To nech vám povie váš neurológ. Ten vám má poskytnúť všetky potrebné vyšetrenia. On má vedieť, ktoré vyšetrenia treba.“

MUDr. Závodný zapichol pohľad do prinesenej žiadosti a začal čítať nahlas:

„Hm, bez parézy…Tak čo chcete? Veď ste bez parézy…“

Bola to hneď prvá veta v lekárskej správe, ktorej sa chytil a ktorá mu nahrala na smeč. Tak mu vravím, čítajte ďalej, pán doktor, ale očividne ho nezaujímalo, čo obsahuje celá správa.

Keď som si uvedomil, že sa pán úradník kúpe vo vlastnej dôležitosti a nemieni normálne ľudsky spolupracovať, dostal som nápad. Náhodou som mal so sebou výňatok z prílohy č.4 Zákona o sociálnom poistení 461/2003, tak som pánovi felčiarovi začal citovať.

A čuduj sa svete, MUDr. Závodný sa chytil ako ryba na návnadu. Hneď mi začal on citovať, ktoré vyšetrenia sú  potrebné pri diagnóze myopatia: EMG vyšetrenie a svalový test.

„Tak vidíte pán doktor. Na toto som sa vás pýtal najmenej päť krát, trvalo to desať minút a mohli ste mi to povedať hneď.“

Nuž, takto využívajú niektorí úradníci svoj pracovný čas a berú za takúto prácu plat, na ktorý sa skladajú daňoví poplatníci.

„EMG vyšetrenie mám, nie je problém ho doniesť.“

Ale to som ešte nevedel, že to problém bude.

 

Ping-pong

   EMG vyšetrenie som mal vykonané presne 30.3.2011 s pozitívnym nálezom v musculus gastrocnemius. Jediným nedostatkom bolo, že do zdravotného záznamu mi neurologička MUDr. Perichtová nezaložila grafický výstup, podobný takému, ako sa robí napríklad pri EKG . Tak som si ho šiel dodatočne vypýtať.

   U MUDr. Perichtovej to funguje trošku inak, ako u iných lekárov. MUDr. Perichtová má sídlo v novo postavenej budove a prvý kontakt s pacientom prebieha vo vestibule, ktorý pripomína recepciu. Budova je nová, moderná, vkusne zariadená, na stenách visia všemožné profesné certifikáty. Privíta vás zdravotná sestra, ktorá vybavuje objednávky na vyšetrenia, rehabilitáciu a je „styčným dôstojníkom“ medzi pacientom a lekárom. A čo je najdôležitejšie, inkasuje peniaze.

   Vysvetlil som sestre, pre čo som prišiel. Tá zmizla vo dverách ambulancie a vrátila sa so slovami, že to mám nachystané a mám zaplatiť  10,- €. Prekvapene som sa spýtal, z akého dôvodu. Vraj je to poplatok za kópiu.

„Ale ja som v karte nemal ani originál, takže som ho nestratil, a nevidím dôvod, prečo by som mal platiť peniaze za grafický záznam, ktorý mal byť automaticky v karte.“

Snažil som sa rozprávať potichu, pretože v čakárni boli ďalší pacienti a nechcel som vzbudzovať rozruch, a aj preto, že pani doktorka doteraz pristupovala ku mne korektne. Lenže sestra bola neoblomná a záznam som z nej nemohol vypáčiť násilím. Plný zlosti som sa pobral preč. O hodinu som sa vrátil s tým, že žiadny poplatok platiť nebudem, nech mi ho nachystajú, že si poň prídem na druhý deň.

   V ten deň som sa ale dozvedel, že EMG vyšetrenie nesmie byť staršie ako šesť mesiacov. Tým pádom bol celý grafický záznam zbytočný. Preto som znova navštívil neurologičku MUDr. Perichtovú, aby som požiadal o nové vyšetrenie. Tá mi cez „styčného dôstojníka“ oznámila, že nech mi na Sociálnej poisťovni vypíšu žiadosť, pretože vyšetrenie jej zdravotná poisťovňa nepreplatí. Nerozumel som celkom tejto byrokraticko-právnej motanici, ale šiel som na Sociálnu poisťovňu, aj keď som tušil, že posudkový felčiar ma pošle kade ľahšie. Nemýlil som sa. Reagoval som slovami, či sa mu zdá normálne, aby som takto pobehoval medzi ním a doktorkou Perichtovou ako pingpongová loptička a oni si cez pacienta vybavovali svoju „korešpondenciu“. Povedal som si svoje, ale samozrejme veci sa nepohli nikam. Nový pokus sa nekonal.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.