Môj život s myopatiou (6.časť)

Na základe devastujúcich desaťročných bolestí a lekárskeho nálezu som sa rozhodol nestrácať čas, a vyplnil žiadosť o pridelenie invalidného dôchodku. Nemal som najmenšie tušenie, aká mašinéria ma, po predchádzajúcej, zvanej „zdravotníctvo“, tentoraz zomelie. Tá bola bezvýhradne štátnou inštitúciou a ukázala mi v plnej miere, aký som bol celý čas naivný.

   Po desiatich stratených rokoch, nezáujme lekárov, ich laxnom prístupe a diletantskej práci som si myslel, že konečne niekto vypočuje môj hlas. Niekto, kto uzná, koľko som si vytrpel, a nastolí adekvátne riešenie. Môj omyl nemohol byť fatálnejší.

(viac…)

Fenomén bolesti         (7.časť)

Adjuvantné lieky

 ADJUVANTNÉ LIEKY

Tvoria početnú skupinu liekov, ktoré zvyšujú účinnosť primárnych analgetík, liečia sprevádzajúce symptómy, ktoré zvyšujú bolesť, prejavujú svoju vlastnú nezávislú analgetickú aktivitu u špecifických typov bolesti, ale tiež zmenšujú nežiaduce účinky analgetík. Používajú sa na každom stupni analgetického rebríka. (viac…)

Fenomén bolesti         (6.časť)

Opioidné analgetiká

INTERAKCIE OPIOIDOV

1. Morfín možno bezpečne predpisovať s ostatnými liekmi, s výnimkou inhibítorov MAO, kde sa môže vyvinúť hypertenzná kríza alebo mentálna excitácia.
2. Nelogická je kombinácia so slabými a silnými morfínovými agonistami. Bromptonská mixtúra a etylmorfínové tabletky, ktoré sa u nás ešte stále používajú v nemocniciach i ambulanciách praktických lekárov, sú v súčasnosti považované za obsolentné. Obsahujú fixné dávky fenotiazínu, kokaínu, alkoholu či dokonca kodeínu. Pri zvyšovaní dávky potom fenotiazín vyvoláva nadmernú sedáciu, kokaín hlavne u starších vyvoláva halucinácie. Kodeín je v kombinácii s morfínom úplne neopodstatnený a len zvyšuje obstipáciu. Alkohol niektorí pacienti vôbec netolerujú a u pacientov s malignómami ústnej dutiny má dokonca škodlivé lokálne účinky.

(viac…)

Fenomén bolesti         (5.časť)

Opioidné analgetiká

OPIOIDNÉ ANALGETIKÁ

Opioidy predstavujú najväčšiu skupinu primárnych analgetík používaných na kontrolu strednej, silnej až veľmi silnej bolesti – pre ich účinnosť, jednoduchú titráciu a výborný risk/benefit pomer. Analgézia je dôsledkom väzby so špecifickými opioidnými receptormi v CNS a na periférii. Aktivácia receptorov v periakveduktálnej šedej hmote, mieche a v spinálnej mieche robí analgéziu, aktivácia receptorov v ostatných úrovniach CNS a na periférii robí eufóriu, respiračnú depresiu, sedáciu, obstipáciu, nauzeu a retenciu moču. (viac…)

Môj život s myopatiou (5.časť)

Po desiatich rokoch konečne diagnóza!

   Nejako intuitívne som cítil, že môj zdravotný problém patrí do oblasti neurológie. Rozhodol som sa však, že k neurológovi MUDr. Ježíkovi už nepôjdem. Objednal som sa k neurologičke MUDr. Perichtovej, hoci mala dlhé čakacie lehoty. Začiatkom marca 2011, teda takmer desať rokov po prvých symptómoch choroby, som sa konečne dočkal. Na konci marca vykonala ihlové EMG vyšetrenie, ktoré potvrdilo to, čo už dávno viselo vo vzduchu: (viac…)

Fenomén bolesti         (4.časť)

V ďalších častiach budú popísané tri stupne analgetík, ktoré sa používajú v našom zdravotníctve (vybrané zo skrípt  Algeziologické minimum od Mariána Bernadiča). Dozviete sa v nich o rozdelení analgetík do troch stupňov, o ich analgetických, ako aj vedľajších účinkoch; taktiež o vhodnosti ich použitia na určité skupiny diagnóz. Nasledujúce časti vám môžu pomôcť zorientovať sa pri „kontrole“ vhodnosti liekov predpísaných vašim lekárom, poprípade lepšie porozumieť bolesti ako takej a účinnejšie s ňou bojovať. (viac…)

Fenomén bolesti         (3.časť)

Druhy bolestí

Ale vráťme sa späť k chronickej bolesti. Keďže každá bolesť znamená pre živý organizmus nervový a psychický stres, pri dlhodobom pôsobení bolesti na človeka začnú v jeho organizme prebiehať nezvratné negatívne zmeny. Čím dlhšie bolesti trvajú, tým sa zmeny viac upevňujú a posilňujú. Práve preto liečba chronických bolestí je diametrálne odlišná od liečby akútnej bolesti. Naozaj sa oplatí prečítať si Algeziologické minimum (Skriptum pre voliteľný predmet Diagnostika a liečba bolesti) od Mariána Bernadiča. Hoci pre laika budú kapitoly pojednávajúce o chemických a elektrických dejoch v nervových vláknach, o pôsobení bolestivých vnemov na CNS, o neurotransmiteroch atď. príliš odborné, veľa sa čitateľ dozvie najmä z kapitol, ktoré sa zaoberajú liečením bolesti v klinickej praxi. Tiež za zmienku stojí, že Výbor European Federation of International Association for Study of Pain navrhol a prijal zmeny, podľa ktorých je potrebné začať povinnú výučbu tohto predmetu pod názvom „Pain Medicine“ na jednotlivých lekárskych fakultách v Európe v rozsahu najmenej 20 hodín. Skriptá neuvádzajú, v ktorom roku padol tento návrh. Študijné osnovy sú na str.45-47 a z praxe to vyzerá tak, že poskytnuté poznatky o liečení bolesti nie sú medzi lekármi natoľko známe, ako by sa žiadalo, hlavne čo sa týka liečby chronickej bolesti. (viac…)

Fenomén bolesti         (2.časť)

Jak jsem již uvedl, s mírnou chronickou bolestí se dá žít. Já, jako řada dalších obětí artritidy, s ní už žiji pěkně dlouho, nechci tím ovšem říct, že bolesti způsobené artritidou jsou vždy jen mírné, mohou být středně silné, občas i prudké a občas mohou vést k následným stavům, kdy je bolest nesnesitelná. S výjimkou mírné fáze však platí, že čím déle bolest přetrvává, tím je horší. Lidé si na ni nepřivyknou. Pouhé pomyšlení, že by měli, zavání sadismem. (viac…)

Môj život s myopatiou (4.časť)

Začal sa predo mnou otvárať nový, doposiaľ neznámy svet medicíny, biochémie, diagnostických metód a netušených diagnóz.

   Začiatkom júna 2008 sa mi podarilo zamestnať v Technických službách ako asistent-majster. Trpel som bolesťami, ale držal ako kôň. Bolesti a únava boli natoľko vyčerpávajúce, a moja psychika taká oslabená, pretože som stále nevedel, čo so mnou vlastne je, že som nástojil na tom, aby mi bola vykonaná biopsia svalu  a histológia, za účelom potvrdenia alebo vylúčenia polymyozitídy. Nedokázal som už čakať ani o deň viac, a reumatológ keď videl, v akom psychickom stave som, vybavil v ten istý deň chirurgické odobratie vzorky svalu na dvoch miestach dolnej končatiny; 1x na ľavom predkolení a 1x na ľavom zadnom stehne. Reumatológ sa vyslovil, že budem určite rád, ak sa diagnóza nepotvrdí. No ja som odvetil, že budem radšej, keď sa potvrdí, pretože chodiť po vyšetreniach sedem rokov a bez výsledku, je pre mňa zúfalé. Ale výsledky boli opäť negatívne: podkožné tukové väzivo a zachytené vlákna kostrovej svaloviny bez zápalových alebo degeneratívnych zmien. Bol som znova na začiatku. A môj psychický stav sa ešte zhoršil. (viac…)

Fenomén bolesti         (1.časť)

Pacient přichází za lékařem proto, že jej něco bolí, je v pozici slabšího a zranitelného a touží po vztahu založeném na důvěře, že pro něj lékař udělá vše, co je v jeho silách, že nic a nikdo do tohoto terapeutického vztahu nevstoupí, že bude pravdivě informován o dobrém i špatném vývoji a že jej lékař neopustí ani ve chvílích, kdy již bude se svými znalostmi a dovednostmi v koncích. ¹⁾

Strach a fyzická bolest jsou vzájemně propojené. Prudké bolesti vedou ke strachu z bolesti a tento strach – vlastně každý strach, ale obzvláště hrůza z krutých tělesných muk – také zvyšuje jejich intenzitu. Někteří zdravotničtí profesionálové se nad tímto faktem jen ušklíbají a myslí si, že jejich pacienti jsou jen houfem zbabělců. Ale jakmile kruté bolesti zažijí sami, zjistí, že zbabělci jsou i oni. Vzájemné propojení bolesti a strachu je prostě faktem lidské povahy. ²⁾ (viac…)

Môj život s myopatiou (3.časť)

   Vo februári 2002 som nastúpil ako predavač v obchode s hudobnými CD. Celý deň som prakticky sedel a užíval tú úľavu, že už nemusím stáť na nohách, ale stačilo aj pár minút v stoji, a bolesti sa rýchlo vrátili. V apríli som sa stal zamestnancom Doprastavu Zvolen. Nebolo ľahké tráviť na stavbe a v teréne 12 hodín denne, ale nebolo to také brutálne, ako stáť vo výrobe bez možnosti si sadnúť. Keďže som pracoval ako majster hlavnej stavebnej výroby, mohol som si aj sadnúť, striedať tak státie s odpočinkom a šetriť moje nohy. V Doprastave mi skončila pracovná zmluva na dobu určitú v decembri 2002 a ja som ostal opäť nezamestnaný. Keďže jediné vyšetrenie, ktoré malo dovtedy aspoň aké také pozitívne výsledky, bolo dopplerovské vyšetrenie ciev, žiadal som u praktickej lekárky MUDr. Volánkovej opätovné kontrolné vyšetrenie USG dolných končatín, ale pani doktorka mi ho odmietla so slovami, že aj tak bude zbytočné a odporučí mi ho až vtedy, keď sa mi zhorší môj zdravotný stav, ale nepovie mi príznaky toho zhoršenia, aby som si ich sám nevsugeroval (!) Vyzeralo to tak, že ma považuje za hypochondra. Takže som vo februári požiadal pani „doktorku“ o vyradenie z evidencie a prešiel k inej praktickej lekárke. Keďže som bol stále nezamestnaný a tým pádom som mal aj čas na návštevy lekárov, znova som sa snažil zopakovať niektoré odborné vyšetrenia. (viac…)

Môj život s myopatiou (2.časť)

Vydržať!

    Keďže moja obvodná lekárka, MUDr. Volánková neordinovala, zastupovala ju MUDr. Martináková. Záver bol, že mám skrátené hamstringy, mám si na to vraj zvyknúť a objednala ma k neurológovi a na funkčné vyšetrenie ciev DK. Po mojom presviedčaní ma lekárka vypísala na PN, čo nechcela urobiť, pretože som ešte nemal potvrdenú žiadnu diagnózu. PN trvala 14 dní, prakticky som len preležal celý čas, neschopný fyzickej námahy, v nádeji, že bolesti ustúpia, ale môj stav sa nezlepšil.

   V tej dobe som bol asi ako každý občan, ktorý neprešiel mašinériou zdravotníckej starostlivosti, plný dôvery v zdravotníctvo ako systém, ktorý má človeku pomáhať a očakával som, že lekári spravia všetko, aby v čo najkratšej dobe zistili príčiny bolestí, stanovili diagnózu, navrhli liečbu a poučili ma, čoho sa treba vyvarovať a ako preventívne bolestiam predchádzať. A keďže som bol ohľadne medicíny úplný laik, a takým som v podstate aj doteraz, iba že sa cítim laikom poučeným, vôbec som netušil, do akých kalných vôd zahnal osud môj čln. (viac…)

Môj život s myopatiou (1.časť)

   Tento príbeh určite prekvapí čitateľov, mladých a zdravých, ale som presvedčený, že osloví ľudí, ktorí prešli cestu v mnohom podobnú mojej. Určite nie je ničím výnimočná. Neprežil som ostatne nič, čo by predo mnou už niekto neprežil. Ale som presvedčený, že môže byť malým kamienkom v mozaike poznania, v mozaike hľadania pravdy, o ktorú sa ľudia snažia od nepamäti. Pôjde tu v prvom rade o osobný príbeh, ale nielen oň. Budem sa snažiť o objektívne zasadenie prežitého do širších spoločenských súvislostí, ako mi to môj intelekt, temperament a svedomie dovolí. Nakoľko sa mi to podarí, to je na posúdení čitateľa. (viac…)

…na doplnenie mozaiky … (vybraté z článku v Šarme)

… Ako to vyzeralo v našich nemocniciach po vyhlásení núdzového stavu koncom minulého týždňa a cez víkend?

„Všetci sa chcú vrátiť. Milujú svoju prácu aj túto kliniku a majú podobné morálne hodnoty ako tí, ktorí tu ostali,“ zdvihol hlavu od šitia MUDr. Jozef Babala z chirurgickej kliniky Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Voči 17 svojim kolegom, ktorí nenastúpili koncom minulého týždňa do práce, nevraživosť necítil: „Vážim si ich, som s nimi na jednej lodi. Podporujem ich práve tým, že som ostal v práci, aby oni mohli bojovať proti arogancii štátu a dehonestácii lekárov. Nechcem totiž dopustiť, aby sa pri nejakej tragédii, katastrofe, keby niekto, nebodaj, zomrel, na ich hlavu zosypala ťažká kritika a odsúdenie.“ Priznal však, že stav, keď chirurgov zaskakujú s vypätím síl na ich oddelení lekári z urológie či ortopédie, ktorí sú – doplomaticky povedané – zvyknutí na riešenie iných diagnóz, sa dá utiahnuť len pár dní.

((Tak to by ma zaujímalo, ako sa na oddelení dohodli, kto dá výpoveď a kto ostane zachraňovať česť štrajkujúcich lekárov (prípadne aj životy pacientov) na tej „jednej lodi“ – žeby losovali…?))
(viac…)

Lekari nemaju s odvodmi nič. Dožaduj sa práv u svojej poistovni.

Majú aj nemajú. Jednoducho som dnes v stave, že cvakám zdravotné odvody a nemám čas na zdravotníctvo. Takže zatiaľ mám len povinnosť platiť. Keďže musím makať a chvalabohu mi zdravie slúži, tak zdravotníctvo vlastne ani nepoznám. A od poisťovne nemám čo reklamovať, keď nič od nej nepotrebujem. Lenže tu ide o prachy, a tak sa mi zdá že o prachy za nič. Stále mi nie je jasné prečo sa napríklad nemôžem netom prihlásiť k lekárovi na určitú hodinu. Prečo musí čakať X pacientov Y hodín na vyšetrenie a stráviť kopec hodín bez akéhokoľvek úžitku. Čo tak dať preplatiť takto menežovanej ordinácii stratu času pacientov ? Že sa môžem objednať na určitú hodinu za poplatok Z Eur je zbojstvo a nie služba.
Takže môj strach je vlastne to, že keď budem po mnohých rokoch platby odvodov do ZP potrebovať lekára, tak ho nedostanem. A keď to má skončiť takto, tak mi láskavo odpustite platenie zdravotných odvodov, ja si tie bubáky budem odkladať a pokiaľ neotrčím kopytá pred dosiahnutím dôchodku v 62 ( 65,70) rokoch, tak si to zacvakám cash. A podľa mnohých príspevkov to keš potrebujem vlastne aj dnes.

Typický príspevok Slováka,ktorý fakt ničomu nerozumie.Tie Tvoje bubáky čo si odložíš,ti aj s Tvojim domom možno vystačia na prvých pár mesiacov rakoviny,alebo na prvé dni po autohavárii.Teraz nič nevyužívaš,ale máme solidárny systém a ty sa pozri na svoju rodinu.Manželka,deti,rodičia,svokrovci starí rodičia.Všetci za ktorých platí,resp.neplatí štát.No a samozrejme najmenej 1 romska rodina,že ano. (viac…)

Toto je presne to, čo mňa osobne na celej tejto mizernej situácii najviac trápi – lekár je pre mňa POVOLANIE (nie „boh“, ako sa mnohí z nich nepochybne cítia, opojení „mocou“ nad ľudským životom, tým najcennejším, čo máme), a ten, kto ho naozaj vykonáva ako povolanie, jednoducho nemôže urobiť niečo také, ako sa dialo u nás, nech by jeho požiadavky boli akokoľvek oprávnené.
Absolútne nič by som nenamietala proti tomu, keby postupne mesiac po mesiaci, týždeň po týždni alebo hoci aj deň po dni dalo tých x-tisíc lekárov potichu svoju osobnú výpoveď, pretože nie sú spokojní s tým, ako a za čo musia pracovať – je to naozaj právo každého z nás vyhýbať sa zlému, nevyhovujúcemu, čo mi škodí, čo ma neuspokojuje, čo ma frustruje, čo mi ubližuje, … , a ísť za lepším, ale jednotlivo – každý sám za seba.

Lenže oni, títo „lekári“, podľa mňa podlo a hnusne a ešte aj zmagorení davovou psychózou zneužili to, že náplňou ich práce je to najcennejšie, ľudské zdravie a ľudské životy, a že v tomto sú, bohužiaľ, naozaj nenahraditeľní, a tak to nevnímam ako žiadne hrdinstvo či statočnosť – jednoducho sa zbabelo skryli v mase, a zradili svoje povolanie, „svojho“ pacienta. (Neviem si predstaviť, že keby som sama bola v situácii, že by ma teraz ako pacienta boli poslali domov z nemocnice pre nedostatok lekárov, a po nejakom čase by ma znova zavolali späť – veď by som sa nedokázala pozrieť takým lekárom do očí, na nich by som sa nedokázala ani pozrieť, zle by mi bolo, ako zrazu všetci naraz ochoreli…)

Čítala som pred chvíľou v Živote rozhovor s jednou anesteziologičkou z ružinovskej nemocnice, ktorá tiež dala výpoveď, a v závere hovorí:
„My sme na to vládu upozorňovali, ona z pacientov urobila rukojemníkov. Opakujem, ja neviem profesionálne robiť nič iné, iba zachraňovať ľudské životy. Veľmi ťažko som to znášala, pretože celý život ich zachraňujem, a nevedela by som ďalej žiť s tým, keby bol teraz niekto zomrel. Asi by som odišla, nedokázala by som ďalej robiť túto prácu.“
A predsa to riskovala, predsa jej to svedomie lekára dovolilo – ja to však vnímam (a nemôžem a ani nechcem vnímať inak), že môžem byť akokoľvek nespokojná, v hocijakom povolaní, ale NESMIEM tým ohroziť život či zdravie kohokoľvek iného, iba ak by aj mne šlo o život a v pude sebazáchovy by som zachraňovala najprv ten svoj – a v tomto prípade lekárom o ich vlastný holý život skutočne nešlo…

*** (viac…)

V tej relácii odznelo, že dnešný priemerný plat Nemca je 3 500 eur.
Dnešné spravodajstvo je povrchné. Či už printy alebo ostatné. Nestačí povedať čitateľom, divákom, že plat ukrajinského lekára je 130 eur, pretože si človek nemá ako informáciu uceliť v zmysle, koľko je aj priemerný plat na Ukrajine. Takto je to aj s ostatnými krajinami. Ale nebudú sa sem hrnúť žiadni Ukrajinci. Chránia si svoj národ.
Nevieme aké postavenie má bežný občan, aké lekár. Keď sa bavíme konkrétne o zdravotníctve. Nevieme aké zdravotné poisťovne sú v Rusku, Poľsku, Maďarsku, a vôbec aspoň v Európe.
Týmto spôsobom sa vháňa do ľudí iba strach a dezinformácie, nie informácie.
V mútnych vodách sa dobre pláva.
Jedno je fakt, verím tomu, že lekári môžu poodchádzať do sveta. Je to jedno z mála povolaní, ktoré sa môže uchytiť v cudzine.
Nie je ich tak veľa.
A že hrozí okrem ich nedostatku aj ôsma vlna emigrácie Slovákov a zníženie intelektuálneho potenciálu Slovenska je nad slnko jasné.

*** (viac…)

Lieky zdraželi o desiatky až stovky eur
Ministerstvo zdravotníctva opäť ušetrí na pacientoch. Podľa viacerých odborníkov to dokazuje vyhláška, ktorou sa časť liekov doteraz preplácaných zdravotnými poisťovňami dostane na zoznam doplnkových, a teda poisťovňami neuhrádzaných liekov. Zarážajúce pri tom však je, že niektoré z nich sú u nás používané ako jedinečná liečba bez možnej alternatívy. Preto pacientom, ktorí budú chcieť aj naďalej pokračovať vo svojej liečbe nezostane iné než zaplatiť za ne viac.
Čítajte viac: http://peniaze.pravda.sk/lieky-zdrazeli-o-desiatky-az-stovky-eur-f03-/sk-pstat.asp?c=A111206_155755_sk-pstat_p59#ixzz1fq04JlOf
Občania, nezúfajte/me, minister Pentliarik od KáDéHá, silny to kresťan, ma najnovšie pre nás poslednú dávku zadarmo. Z guľometu. Vraj sa na každého ujde, streliva je našťastie dostatok.

*** (viac…)

Lekár je človek, ktorý podáva lieky, o ktorých vie veľmi málo, na liečbu chorôb, o ktorých vie ešte menej, pacientom, o ktorých nevie vôbec nič.“ (Voltaire)

Citát som to vložila na zamyslenie i pre ostatných náhodne čítajúcich. 
S jeho výrokom súhlasím do značnej miery i dnes, na základe svojich skúseností, skúseností svojho otca. Alyaa sa oháňala, ako jej dcéra využíva služby súkromného zariadenia a vyslovila veľkú spokojnosť, aspoň čo sa platby a starostlivosti týka. Tie som využívala i ja. Praktických leká
rov som mala okrem jednej osoby dobrých.
Napriek tomu ma alternatíva, ktorá ma stojí tento celý rok značné peniaze, diagnostikovala a odstránila základný problém po troch mesiacoch brutálnej očisty, ktorá pokračuje dodnes.
Nikdy by mi nenapadlo, že mňa sa môže dotýkať práve ten problém.
Na zahraničných stránkach sa píše, že už aj v Amerike sa ide robiť väčší priestor pre výskum tohto odboru medicíny a na základe výsledkov prehodnocovať interná medicína, fyziológia, psychiatria a iné.
Dobré príspevky mal k tejto téme na Porade nick „lofr“. Skúsenosť je však stále neprenosná. Človek neuverí, pokiaľ nezažije.
Mám pocit, že bol dosť nepochopený.
Tak i na základe svojich skúseností viem, čo mi lekári roky zbytočne predpisovali.
Som šťastná, že liečba iba stravou a akupunktúrou bez liekov zaberá, a netrávim si zbytočne organizmus liekmi. Okrem toho sa mi podarilo takto znížiť stav liekov zo štyroch na jeden. Pokladám to za svoje osobné víťazstvo.

*** (viac…)

Pozri sa, nech by ktokolvek naplanoval svoj odchod takto organizovane, narobi spolocnosti obrovske problemy. Tato situacia este nie nehovori o tom, ako su jedine lekari najvac nenahraditelni zo vsetkych. 
Nech by 50% ludi, ktori robia hoci vo fabrikach pri pase dali vypovede – co by sa stalo? No mozno prve tri dni nic, ale neskor tiez katastrofa. Odisli by od nas vsetci investori, zbalili by tie fabriky prec a potom by som bol zvedavy, odkial by sa nasli peniaze pre lekarov. 
Myslite ze ludi pri pase by bolo kym nahradit? Ano, je u nas kopec nezamestnanych, ale vacsina z nich su negramotni Romovia z osad. Tych by ne uvolnene miesta urcite nezobrali, to by radsej zavreli fabriku. Nahradit sa da 100 zamestnancov, ale nie tisicky zo dna na den. 
Lekari iba vyuzili to, ze su (paradoxne) prave ze dobre financne zabezpeceni a vedeli, ze bez prijmu vydrzia aj niekolko mesiacov. Preto si dovolili spravit to, co spravili. Ludia od vyrobneho pasu ziju z ruky do ust a este maju vianocne darceky na splatky, iba z tohto dovodu si nemozu dovolit spravit to, co lekari. 
A keby to aj spravili, celu situaciu (pre seba aj pre spolocnost) by iba zhorsili. 
Ja by som samozrejme riesil vec trocha inak ako vlada, zacal by som predovsetkym maivny nabor lekarov v zahranici. Jednoducho raz vlada bude musiet akceptovat fakt, ze v 21. stor pracovna sile bezne migruje, neda sa ignorovat taky ocividny fakt. Ked nasi migruju na zapad, musi sem prist niekto z vychodu.
Este som zabudol pripisat – aby som vas neuviedol do omylu, nie som komunista, laviciar aby som do neba vyzdvihoval dolezitost pracujucej triedy, ale naopak zamestnavatel. Teda ja zamestnavam ludi, no napriek tomu pisem, ze aj tito ludia su za „za splnenia urcitych podmienok“ nenahraditelni, hoci z dlhodobeho hladiska sa nahradit daju (napriklad imigraciou). Teda plati to o kazdej jednej profesii, toto co sa nam snazili teraz lekari dokazat o nicom nehovori.

*** (viac…)