No práve – lekári sú (aspoň tak to vyzerá) ako ovce – ako zašteká Kollár, tak pochodujú. To, že nazval českých lekárov okupantami a práve vtedy, keď ratovali tých poctivých lekárov, ktorí už od únavy padali na huby, pretože robili za tie „poblúdené“ ovce – tak to je silná káva. 
Ak by to nedajbože bolo v opačnom poradí (naši by šli ratovať české zdravotníctvo) – tiež by to nazýval okupácia? Trt makový – hneď by kričal, ako im nezištne pomáhame.
Hovorte si čo chcete – podľa mňa (svojim postojom, výrokmi atď.) je Kollár jednoznačne kriminálnym živlom, ktorý by sa mal v plnom rozsahu zodpovedať pred súdnym tribunálom.

*** (viac…)

Odporúčanie LOZ:
Viackrát si budeš overovať, či nerobíš chyby, ktoré by pacienta mohli stáť život, ostatných netrpezlivých čakajúcich pacientov odporučíš na oddýchnutejších kolegov, ktorí výpovede nepodali a nepracujú pod takým stresom a prípadne na pána riaditeľa.

Táto výzva LOZ hovorí sama za seba!
Je určená lekárom, ktorým bola nariadená pracovná povinnosť.
To odporúčanie LOZ čítam takto:
Keď už ti prikázali pracovať, tak pracuj pomaly, nemáš sa kam ponáhľať!
Ty, čo trváš na výpovedi, si stresovaný a unavený jak h***do, šetri sa!
Lekári, čo stiahli výpovede nemajú dôvod na stres, ani únavu, sú čerství ako rybičky, preto im posuň čo najviac netrpezlivých pacientov. Nech makajú!
Zjednodušene povedané – sabotuj, čo môžeš!:eek:
A potom sa Kollár rozčuľuje ako média neobjektívne vykresľujú jeho „stádo“. Ľudia keď také čítajú, niet sa čo čudovať, že im nevedia prísť na meno.

*** (viac…)

Nasadil by som na nich obrovské množstvo agentov provokatérov a tipujem že min. 50% by ich skončilo v Base za korupciu.

***

Podľa neho je toto konanie minimálne neetické a nerozumie tomu, prečo lekári neprišli do práce. „Nechápem, prečo sa robia ďalšie prieky, obštrukcie, memorandum je podpísané, majú garancie, možno ešte väčšie, ako chceli, považujem to za ďalšie obštrukcie zo strany LOZ (Lekárske odborové združenie),“ konštatoval Poráč./riaditel ustavu/ takze nie nejaky novinar,riaditel snad aj nieco vie o rieseni pracovnopravnych vztahov alebo sa mylim?
a maju pravo to dat preskumat pravnikom a to teraz budeme cakat dalsi mesiac,pokial kazda jedna zmluva bude preskumana-aky ste naivny,keby zamestnanec mal okamzite nastupit a on by sa vyhovoril ze caka na pravnika a jeho posudenie zmluvy,tak moze ist do kelu-nebol problem bezprostredne po uzatvoreni dohody vyhotovit vzor zmluvy a dat to tam kde sa davali instrukcie strajkujucim,vsetko bezalo rychlo a koordinovane,len podpis zmluv sa takto neda riesit.

*** (viac…)

Z blogu jednej lekárky – prečo odišla zo Slovenska… http://moje.hnonline.sk/node/6835 – 
Ako zarába slovenský lekár (http://moje.hnonline.sk/node/6835)

..hm…čítala som ten blog lekárky, ktorá odišla zo Slovenska…nemala žalúdok na to, aby brala…ako berú všetci…že berú to vieme, ale aký treba mať žalúdok?..na objem, koľko zje, či koľko zvládne zobrať z rúk pacienta?..že lekári berú, to vieme,čím vyšší v hierarchii, tým viac..tak ak sa im toto máli, čo ešte chcú?..prečo ani jeden nepovie otvorene, čo chce?..taký primár-koľko by mu stačilo?..koľko eur by mal dosť, aby sa cítil ako boh, ako ten, čo má v rukách život pacienta?..koľko peňazí na to treba?..

Pepsi, veď v tom článku bolo predsa jasne napísané, že vrchná kasta neštrajkuje, načo by aj, však sa vedia dostať na 30.000€ mesačne…
Hnus a des a vlastne lekári bojujú týmto štrajkom proti vrchnej kaste, tak akosi mi to vychádza. S.ať do vlastného hniezda nebudú, lebo by sa kariérne znemožnili a do tej high kasty treba dorásť a byť učňom a tovarišom a je otázne, kto bude hore pustený raz.
A poprosím nespokojných pacientov o ústretovosť k všetkým lekárom, ktorí prijímajú v ordinačnom čase farma reprezentantov. Už si to preboha dajme natlačiť do tých nechápavých hláv, že tu sa zarábajú prachy a pacient v čakárni je len nutnosť, ktorú treba strpieť, aby sa chechne sypali.
Ľutujem učňov a tovarišov, ostatný zdravotnícky personál a ľutujem chorý národ slovenský!
A tá doktorečka, čo sa odvážila niečo také napísať, tá nech sa na SK ani nevracia, tú by tu niekto zamordoval.

*** (viac…)

Mňa by zaujímalo, komu z nás by sa páčilo, keby od neho niekto chcel, aby robil za 2,10 Eur, nadčasy, nočné a pod? A my to chceme od lekárov. Keď roky vraveli, že sa v nemocniciach porušuje zákonník práce, nik si to nevšímal, veď predsa to je povolanie lekára slúžiť ľuďom. Chcela by som vedieť, kto by bol ochotný odrobiť mesačne okolo 300 hodín, ako dlho by to vydržal, na úkor svojej rodiny?

Tak napisem ti odpoved. Moj manzel je invalid. Vinou ineho cloveka , ktory do neho celne vrazil so svojim autom. 2 roky nemal pracu, teraz robi, za 2 uura cisteho tazku manualnu pracu v skladoch, kde je aj -20st.A aj nocne, aj 12 tky, aby nieco zarobil!!!A ze lekari v noci spia vie kazdy, kto bol v nemocnici, mna takto odrodila sestra, lebo nechcela rusit sluziaceho lekara!! ved zijeme v realnom svete, to si myslite, ze nelekari maju klapky na ociach, preboha??

***

Výpovede stiahlo asi 800 lekárov. Ostáva ešte 1600, z ktorých je nevyhnutých pre chod zdravotníctva 500. Ostáva tu 1100 lekárov, ktorí môžu prísť o fleka. Podľa vyjadrení vlády, budú sa zlučovať oddelenia a nemocnice. Keď to ináč nepôjde zruší vláda aj celé nemocnice. Lekári, to ste chceli? Existuje príslovie. „Lakomy sa nenaje alebo zadusí“.
(viac…)

320€..a to sa maju akoze lekari ospravedlnit vsetkym, ktorym sa nechcelo v zivote moc snazit, ze ked oni chlastali na diskotekach,tak lekari sedeli nad knihami? Budicek, socializmus skoncil a coho je malo, to je drahe. 

Tak to PŔŔŔ!!
Tí „všetci“ sú tiež normálni ľudia, mnohí vyštudovaní, sedeli nad knihami (nechľastali, ako niektorí tiežlekári s diplomami za „všimné“!), lenže keď niekde zamestnávateľ ponúkne prácu a zaplatí len toľko, pričom iná práca nie je – tak to by sa tí lekári mali OSPRAVEDLNIŤ! Mnohí z nich vyštudovali za štátne – z daní práve takých, ktorí zarábajú tak málo! A práve tí, ktorí tak málo zarábajú, sú často nútení si priplácať, aby si ich ten pán v bielom plášti, so stetoskopom okolo krku (dobre, že sa ním nezaškrtí), s výrazom boha, len všimol – toto je častá realita.
Koľko sa popísalo, že v tej, alebo onej nemocnici zomrel človek, zomrela matka len preto, že lekár si nevykonával svoju povinnosť a to, čo sa naučil, očakávajúc, že dostane pársto € do vačku. Koľkí z nich boli za to potrestaní? Málo, strašne málo – aj to len za zanedbanie starostlivosti. Ja by som toto ich správanie klasifikoval jedným slovom- vražda. A oni si trúfajú – na výsmech pre tých slabšie zarábajúcich – pýtať minimálne 800€ (čo je niekedy 2násobok hrubej mzdy tých „dole“).
Nepáči sa im 300€ navyše – vypadnite, choďte na úrad práce, poberajte podporu. Ale nekazte vzduch svojimi nemorálnymi požiadavkami.
A poznámka pre ciners: čo sa stane,až pekár si postaví hlavu a povie, že za také „drobné“ nebude piecť chlieb? Lekár bude mať 2500€ čistého, ale nebude mať chlieb – bude mu ho*no platné, že má takýto plat, keď zdochne od hladu!

…nie všetci, ktorí dnes zarobia 300 €, sa v živote nesnažili a chlastali na diskotékach… a lekári ani zďaleka nie sú jediní, ktorí poctivo študovali… a že arogantne využívajú (niektorí), že sú „nenahraditeľní“, vôbec nejde dokopy s poslaním lekára… navrhnúť žene vyvolať pôrod, aby to stihla do 01.12. – to sa dá vymyslieť akurát tak na diskotéke, nie v zodpovednom živote… kapitalizmus-nekapitalizmus…
(viac…)

mimotemy…pamätám sa na situáciu, keď sa delila Československá republika..vojaci tiež mali na výber, čo urobia..prisahali vernosť vlasti, vtedy socialistickej československej..prísaha ich viazala..mnohí vtedy odišli z armády..lebo prísaha bola prísaha a prisahať sa dá len raz, tak to mnoho z nich vnímalo…a lekári tiež prisahali…síce v inej forme ale prísaha je prísaha, dnes však mnohým už nič nehovorí, zatienili ju peniaze a chamtivosť…a ak by bolo na mne,lekári porušujú prísahu, tak by som ich v pohode zbavila prísahy a poslala „do civilu“..a na úrad práce,neskúsili to, nevedia čo to je ale veľmi rýchlo by pochopili, ako ide život mimo ich sféry…..i keď sú špecialisti…dnes medici, čo študujú, majú aký príklad vo svojich doktoroch?..čo vidia?..už nie ľudskosť, snahu, ochotu, len peniaze…pekný príklad…

Ja osobne mám takúto nedávnu skúsenosť so zopár lekármi – špecialistami. Potrebovala som absolvovať nejaké vyšetrenia. Vždy mi povedali nasledovné: „Ak chcete ísť cez poisťovňu, treba prísť o 6,00 hod pred ambulanciu a striehnuť na časenku a to nie je isté, či sa vám ujde, lebo viac ako 5 nedávame. Ale ak sa objednáte na presnú hodinu, treba zaplatiť 15 €“, alebo: „Ak sa chcete objednať cez poisťovňu na vyšetrenie, čakacia lehota je minimálne 3 mesiace, ale ak sa objednáte na presnú hodinu tak môžete prísť už zajtra ale treba zaplatiť 15 €uro.
Povedala, som si – potrebujem to čím skôr, iné mi neostáva len sa objednať a zaplatiť. Tak som absolvovala 3 vyšetrenia. Zaplatila som oným špecialistom 45 €. Potiaľto by to bolo v poriadku, ale: Koľkí z nich mi dali príjmový pokladničný doklad o prijatej platbe? Koľkí z nich sa ma aspoň opýtali či nepotrebujem doklad o zaplatení? Ani jeden z nich. Sestrička strčila peniaze do šuflíka, vytlačila správu o vyšetrení a že, dovidenia. Viem poviete, mala si si vypýtať. Raz som sa pokúsila a aj to mi bolo povedané, že sa im minuli tlačivá a že nech prídem pre doklad zajtra. Keď sestrička kúpi paragóny – neskutočné 😀
Tak poďme počítať: Keď vyšetrí lekár za 1 deň čo i len troch pacientov po 15 € bez dokladu – je to spolu 45 € x 20 pracovných dní = 900 €uro – nezdanených, čistých, nepriznaných.
My, občania sme im už dávno zvýšili plat o 900 € mesačne, čisté na ruku. A to som použila veľmi skromnú matematiku
(viac…)

Keďže ľudia rýchlo zabúdajú, a z histórie by sme sa mali v prvom rade poučiť, pripomeňme si štrajk lekárov na sklonku roka 2011. Na http://www.porada.sk/archive/index.php/t-181130.html nájdeme debatu na tému „Lekári a čo ďalej?“, ktorá trvala od 25.11.2011 do 21.12.2011, čiže takmer mesiac. Nájdeme v nej veľa rozhorčenia bežných občanov nad vydieraním odborového predsedu Kollára, ako aj nad cynizmom, aroganciou a povýšenosťou lekárov. Ale aj vecné a triezve názory, ako by sa celý ten bordel s honosným názvom „zdravotná starostlivosť“ mal rozrezať, vyčistiť od hnisu, vydezinfikovať, zašiť a znova oživiť – ak máme použiť lekársky slovník. Keďže debata je veľmi dlhá, vybral som z nich malé množstvo zaujímavých príspevkov. Názory lekárov alebo lekárom naklonených prispievateľov som zvýraznil šedou farbou.

*****

Mila moja, treba ambulovat normalnu pracovnu dobu a nie 5 hodin denne, vsetko sa stihne. Moja mama osetrila denne aj 60 pacientov a dostavala len normalny plat. A isla aj v noci, ak niekto u nas zazvonil. Zadarmo, nie za nehorazny poplatok, vysetrenie mimo ordinacnych hodin. My nie sme sprosti, vidime, ako lekarka samozivitelka si za 5 rokov praxe postavi dom bez hypoteky. Ja ako VS vzdelana s dvoma VS a manzelom, si to nedovolim, ani s hypotekou.

a este dodam u nas niektory chirurgovia aj iny zacinaju o 8 hod a na dverach maju oznam ze po 14 hod beru poplatok v zmysle pohotovostnej sluzby,ja sa pytam lekari maju iba 6 hod pracovnu dobu? A maju aky dovod vyhlasit hociktoru ordinaciu za pohotovostnu sluzbu,to uz bude mat kazdy vlastnu ci ako?
A ten Kollar sa sprava ako hulvat a este aj nehorazne klame,vraj maju podporu pacientov-ktorych? /rodiny,znamych,tych co maju u nich protekciu-lebo ostatnych je prevaha aj tych co im fandili ale toto nehorazne vydieranie a chamtivost ich nastvali,po forach su aj take nazory ze vypovede dali taky doktori ktory nemaju dobry vztah k pacientom a myslia len na svoje platy/
Dalsou vecou ktorou sa lekari uplne zosmiesnili je tvrdenie ze im nejde o platy-pritom to bola jedina poziadavka na ktorej sa odmietli dohodnut./inak ludia zbytocne zomieraju v nemocniciach aj ked su tam lekari,vid posledny pripad rodiciek v Trnave,aj ten gynekolog co zapricinil ich smrt podal vypoved,aj jemu musia garantovat ze ho zoberu spät?/Lekarom ide tak o pacientov ze dali navrhy aby ti zacvakali ich navysenie,len pacient nie je dojna krava.Ta odporna novinarka co predpokladam ze ma v rodine lekara po takej stedrej ponuke vlady da stupidnu otazku ze ci pani premierka ma empatiu k lekarom-pizda sprosta ale lekarov sa neopytala ci maju empatiu k pacientom ked chcu platy riesit na ich ukor,ci maju empatiu k pacientom,ked stupnuju svoje poziadavky a svojich pacientov drzia ako rukojemnikov,ci maju empatiu ku chorym ludom s nizkym prijmom,ci vedia ze dlhodoba choroba je casto sprevadzana aj nizkym prijmom-ved niektory lekari si myslia ze ked oni maju 1500 eur,tak vsetci ostatny zarabaju 2000 eur a ze dochodky su najmenej 800 eur-vychadzamz toho ake drahe diety radili pacientom,alebo pobyty pri mori atd. Mal som sympatie,ale po odmietnuti 300 euroveho zvysenia platov moje sympatie stratili.
(viac…)

Dostávame sa do oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá si nezadá s pomermi trestaneckých táborov alebo nútených prác. O čom bude reč? O zníženej schopnosti zárobkovej činnosti, bežne povedané o invalidite.

Najskôr, čo hovorí zákon: 2003-461 Zákon o sociálnom poistení,

§70 Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(viac…)

Ani tieto skutočnosti vám nebudú neznáme. Liečenie bez presného určenia diagnózy. Rýchlo predpísať nejaké lieky, aj keď lekár ešte nevie presne, o akú diagnózu ide (pozná iba symptómy, ale nie príčinu symptómov), ba ani netuší, či sa mu ju podarí neskôr špecifikovať. Ak sa vôbec k nejakým ďalším vyšetreniam odhodlá. Ale ak predpíše nejaký liek, pacient má pocit, že lekár urobil všetko čo urobiť mal, a pôsobí dojmom, že vie, v čom je „pes zakopaný“. Aspoň väčšina pacientov to takto vníma, najmä tých skôr narodených. Dôvera v neobmedzené schopnosti lekára je u niektorých ľudí až dojímavá.

Z vlastnej skúsenosti: MUDr. Volánková mi na akýkoľvek zdravotný (a bolestivý) problém, pokiaľ nešlo o prechladnutie, predpisovala automaticky lieky proti bolesti. Spravidla až po týždni alebo dlhšie, ak bolesť neustúpila, začala problém riešiť. Ako, to som už spomenul. Že to nie je správny postup, je dobre známe. Bolesť je signálom, že v tele je niečo v neporiadku; nemá sa potlačovať bez určenia jej príčiny. Len ak sa inak nedá a príčina bolesti sa nedá odstrániť, treba nasadiť analgetiká a potláčať iba symptómy. Nikdy som takto predpísané lieky neužíval.

(viac…)

2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti

§11

Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1) Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(2) Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným predpisom. /§ 5 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)./

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Určite to pozná každý: Prídete do čakárne, spočítate ľudí, ktorí prišli pred vami (aby ste niekoho nepredbehli a niekým sa nedali predbehnúť) a čakáte. Ale…zrazu príde muž alebo žena, často krát už pri vstupe do čakárne telefonuje mobilom. To je jednoducho správa: „Ano pán doktor, práve prichádzam…“ Otvoria sa dvere, dobre oblečený muž alebo dobre oblečená dáma vstúpi, niektorí pacienti ani okom nemihnú, niektorí si pofrflú…a život ide ďalej. Nie je historickej epochy, v ktorej by sa zásada „rovných a rovnejších“ nepraktizovala. Tak to bolo za socializmu, a tak je to aj teraz. Ba čo viac, dnes sú výnimky z pravidla „rovnosti“ dokonca legalizované. Veď prečo nevyužiť možnosti všemocného trhu? Možnosti ponuky a dopytu? Čas lekára je vzácny, je po ňom veľký dopyt, treba ho teda primerane oceniť. A kto nechce vysedávať celé dopoludnie v čakárni, tak si priplatí. Bežne sa takýto poplatok pohybuje okolo 5,- €

(viac…)

Sadismus je extrémně složitá psychická porucha, jejíž původ je v podstatě neznámý. Část její složitosti tvoří fakt, že je značně proměnlivá co do intenzity. Sadismus některých lidí je mírný, jemný a sporadický, a to do té míry, že jako takový je v podstatě těžko diagnostikovatelný. Tito lidé mohou tvořit 10% populace. Sadismus jiných, jichž je méně než 1%, může soustavně hraničit s vražedností. Ať jsou percentuální údaje jakékoli, přibližně stejné množství sadistů si volí lékařské povolání jako kterékoli jiné. Chci tím říci to, že zhruba 1 až 10 procent lékařů, sester a zřízenců jsou do větší či menší míry sadisté. Zbavit se jich je nesmírně obtížné, protože svůj sadismus mohou velmi snadno uplatňovat pod pláštíkem praktikování „dobré medicíny“.

Většina lidí si pod pojmem sadismu představuje pouze potěšení ze způsobování bolesti jiným, aniž si uvědomuje, že takové potěšení je velice často nevědomé. Stejně tak si neuvědomuje, že jde pouze o polovinu problému. Sadisté milují, když mají moc – nadvládu – nad jinými. Existuje lepší způsob, jak mít nad někým nadvládu, než mít skoro absolutní kontrolu nad tím, jestli pacientovi dát tišící prostředky či nikoliv? V této epoše moderní medicíny mají sestry často oprávněný pocit, že jsou víceméně bezmocné. Jejich kontrola nad podáváním tišících přípravků může být asi tak jedinou pravomocí, která jim zbyla.

M.Scott Peck : Odmítnutí duše – Duchovní a lidské perspektivy eutanazie a umírání

Je možné, že ste sa stretli s necitlivým prístupom lekára, ktorý hraničil až so sadizmom…

(viac…)

ÚSTAVA S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Zbierka zákonov č. 460/1992, Čl. 40: Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Na čo budem do smrti spomínať, sú „zajacove dvadsaťkorunáčky“. Keby celý jeho systém nebol tak tragicky hyenistický a ponižujúci, dalo by sa na ňom možno aj zasmiať.

Najprv o tom, aké pocity vo mne vyvolávalo platenie tohto „administratívneho poplatku“ . V prvom rade bol celý systém neprehľadný a nekontrolovateľný. Neprehľadný v tom, že pravidlá platenia dvadsaťkorunového poplatku boli nejasné, zamlčované a netransparentné. Ak ste navštívili lekára-špecialistu, pri prvej návšteve sta mali zaplatiť tento poplatok, ale pri ďalších (ak sa jednalo o pokračovanie terapie) ste platiť nemali. Lenže každý lekár si to vysvetľoval po svojom, a podľa toho aj poplatky vyberal. Nehovoriac o tom, že všetky poplatky, nielen tento „zajacov“ sa realizujú znova len podľa ľubovôle lekára. Niekto vám dal ako doklad o zaplatení príjmový pokladničný doklad, iný nie. Niekto naň napísal konkrétny účel platby, niekto len „administratívny úkon“ alebo dokonca „spracovanie dát“ a podobne. Úžasná benevolencia zo strany daňových úradov. Otázka je, prečo lekári snáď ako jediní až donedávna nemuseli prijímané platby realizovať cez elektronickú registračnú pokladňu. Nehovoriac o tom, že tento systém beží už roky a lekári alebo sestry takmer nikdy nie sú pripravení na vydávanie drobných mincí. Peniaze prijmú bez vydania dokladu, dajú do zásuvky v stole, žiadna ani len plechová pokladňa. Systém fungujúci desaťročie a stále akoby v improvizovaných podmienkach, niekde v Afrike v poľnej nemocnici.

(viac…)

Určite nie som sám, komu sa stalo toto: po niekoľko mesačnej alebo aj dlhšie trvajúcej liečbe, keď lekár vyskúšal na vás podľa neho všetky dostupné prostriedky a bez výsledku, uzavrie terapiu slovami: „No čo chcete, to je už vekom“ alebo „To je počasím“ alebo „Čo by ste chceli, to je v norme“. Zaujímavé. Na otázku, prečo vás teda liečil dajme tomu rok a bezúspešne (stratili ste čas vysedávaním v čakárni, platili často krát za nie práve lacné lieky, čakali na zlepšenie – a ono neprišlo), ak je váš zdravotný stav v norme, prečo vám to nepovedal hneď pi prvej návšteve? Ušetril by čas a prostriedky sebe aj vám. Ak je to vekom alebo počasím, detto.

Z vlastnej skúsenosti: vo veku 42 rokov som navštevoval ortopedickú ambulanciu u MUDr. Bubeníka, s boľavým kolenom. Klasická liečba Condrosulfom. Tri mesiace, potom 3 mesiace prestávka, a znova tri mesiace terapia Condrosulfom. Keď bolesti neustúpili, MUDr. Bubeník sa vyjadril: „To je už vekom, máte opotrebené koleno“. Z toho vyplýva, že vekom automaticky chorieme na množstvo diagnóz, ktoré ak sa nepodarí vyliečiť, sú práve podmienené vekom (myslí sa „vysokým vekom“, ku ktorému asi takéto diagnózy automaticky náležia – alebo sa mýlim?) a ak sa ich podarí vyliečiť, tak je to zaručený úspech lekára. Z toho ale vyplýva jedna nie zanedbateľná vec. Ako môže pracovať človek do veku 63 rokov, ak už v štyridsiatke má zdravotné problémy starcov? Na to vám lekár, ani naši zákonodarci, nedajú odpoveď.

(viac…)

Keď sme sa už dostali od primitívneho lakmusového papierika k takej technológii, akou je EKG, povedzme si niečo o diagnostických technológiách v zdravotníctve.

Ak si myslíte, že moderné diagnostické technológie sú neomylné, chce to trochu pozornejší pohľad. Každá technológia je len natoľko úspešná a užitočná, nakoľko ju vie lekár používať a využívať. A to chce prax. Musím ako technicky vzdelaný človek priznať, že práve moderné technológie, keď sa úplne spoliehame na to, čo počítač vypľuje, sú dobrým pomocníkom, ale bez vlastného úsudku a kontroly získaných výsledkov nesú v sebe jedno veľké riziko. A to riziko samotnej interpretácie výsledkov. Viem, že pokiaľ neexistovali kalkulačky, tak práca s logaritmickým pravítkom bola síce zdĺhavejšia, ale človek vedel presne, čo to vlastne počíta. S kalkulačkou je to o niečo horšie, a s počítačom, keď už ani nevykonávate samotné matematické operácie ako na kalkulačke „ručne“, je to ešte horšie. Dostanete výsledok, a neviete intuitívne posúdiť, či je správny alebo nie, alebo aspoň približne správny a s akou veľkou odchýlkou. Nadaný lekár si s týmto vie poradiť. Poznám lekárov, ktorí z rentgenovej snímky vedia vyčítať toľko, že sa vám ani nezdá. Pričom rentgen považujem v lekárskej praxi práve za to logaritmické pravítko, ktoré potrebuje veľa praxe. Trochu iné je to s počítačovými technológiami, ktoré nám poskytujú už hotový výsledok aj s popisom.

Nespoliehajme sa na to, že všetci lekári vedia z diagnostického prístroja vyťažiť všetko, čoho je schopný, že všetci vedia natoľko správne interpretovať počítačové výsledky, ako by sa žiadalo. Totiž aj taký počítač je len „človek“, presnejšie povedané, program, ktorý je v ňom implementovaný, vytvoril tiež len človek, a to človek omylný. Môžem to dokázať na konkrétnom prípade:

(viac…)

„Tak dedko,“ vraví lekár, „pulz už máte v norme, ste zdravý ako repa.“
„Pán doktor, keby ste ma chytili za pravú ruku, na ľavej mám protézu!“

2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti, §21, odstavec 3,
Zápis v zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý a čitateľný.

Tu sa pozastavím nad omylmi, ktoré sa môžu vyskytnúť vo vašom vlastnom zdravotnom zázname, či už úmyselne alebo neúmyselne. Prečo? Pretože zdravotný záznam slúži pre všetkých lekárov špecialistov, ktorí sa vašim zdravotným stavom zaoberajú. Pomáha im zorientovať sa, ak riešia váš zdravotný problém, vychádzajúc z vyšetrení a výsledkov práce iných lekárov. Spolupráca je tu nevyhnutná a stojí na dobre odvedenej práci všetkých ostatných, nielen lekárov, ale aj zdravotného personálu. Ak viete, čo znamená pH (kyselosť) krvi alebo moču, tak sami môžte posúdiť:

pH krvi je v norme, ak má hodnotu okolo 7,4. Telo si dá záležať, aby pH krvi starostlivo strážilo a odchýlky od tejto hodnoty boli len minimálne (od 7,34 do 7,45). Naproti tomu pH moču môže kolísať omnoho viac, pokojne môžete mať v jeden deň hodnotu 5,5  a zajtra už 7,0. Závisí to od stravy, fyzickej záťaže, stresu. Keď som chodil na vyšetrenia urologičke MUDr. Tretiníkovej, bolo obvyklou praxou pred vyšetrením odovzdať moč. Sestra vám zmerala jeho pH a následne zapísala do zdravotného záznamu.

(viac…)

„Pán doktor, ten simulant z trinástky zomrel.“
„Tak ten to už fakt prehnal!“

Tak ako v každej ľudskej činnosti, aj v zdravotníctve platí prírodný zákon o štatistickom výskyte, a totiž dobre známa Gaussova krivka rozdelenia. Polopatisticky povedané, v každej profesii je len malý zlomok kvalitných pracovníkov, potom veľká väčšina priemerných a opäť malé množstvo nekvalitných.
Kvalitných je málo už len z toho dôvodu, že nie každý má na lekárske povolanie nadanie, nie každý končí štúdium s vynikajúcimi výsledkami a vynikajúce výsledky ešte neznamenajú automaticky, že z absolventa lekárskej fakulty musí byť vynikajúci lekár. Tu si treba uvedomiť, čo sa pod pojmom „kvalita“ myslí alebo očakáva od lekára.
V prvom rade je to samotná profesionálna úroveň. Tá nepozostáva len z absolvovania lekárskej fakulty, z naučených sprostredkovaných sekundárnych vedomostí, ale aj príslušnej praxe, to znamená overení si týchto vedomostí v lekárskej praxi, čo je získavanie primárnych vedomostí na základe vlastnej skúsenosti. Rast a kvalita získaných vedomostí je ďalej podmienená snahou sa naďalej samo-vzdelávať.

Ako v praxi vyzerá celoživotné vzdelávanie lekárov
(kreditný systém) na Slovensku

Je jasné, že nároky na obvodného lekára a na neurochirurga sú veľmi rozdielne. A je takisto zrejmé, že akýkoľvek lekár, ostávajúci 20 či 30 rokov v jednej ambulancii, bez konfrontácie s inými lekármi, bez vonkajšieho tlaku ďalej sa vyvíjať a vzdelávať, začne stagnovať, konzervovať sa vo vlastnom dosiahnutom stave, a začne tak či tak už po veľmi krátkom čase bez tohto konkurenčného tlaku ako lekár degenerovať. Degenerovať profesionálne a bohužiaľ často krát aj ľudsky, morálne.

Druhou kvalitatívnou požiadavkou je empatia. Lekár bez empatie, bez schopnosti vcítiť sa do pacienta, nemôže byť nikdy dobrým lekárom. Ba môže pacientovi ľahko vedome, či nevedome ublížiť. Pod pojmom empatia sa nemyslí spoločné nariekanie s pacientom a preberanie jeho rodinných a súkromných záležitostí (iba ak v prípade psychologickej alebo psychiatrickej praxe). Pod pojmom empatia sa rozumie snaha pacienta vecne vypočuť, pretože pacient prichádza k lekárovi v drvivej väčšine keď už nemá iné východisko, nie z nudy ani z hypochondrických pohnútok. Empatia takisto znamená nebagatelizovať pacientove problémy a prípadnú bolesť.

(viac…)

Netreba pripomínať, že neutešený stav súčasného zdravotníctva na Slovensku je výsledkom nastúpenej cesty liberalizácie trhu, v duchu „urvi koľko sa dá a koľko môžeš“. Nie je mojou snahou písať podrobný rozbor ekonomických a politických súvislostí. Kto ešte nie je o týchto súvislostiach dobre oboznámený, môže si prečítať mnohé publikácie, ktoré sa zaoberajú celosvetovou politikou, globalizáciou, nadnárodnými spoločnosťami, korporáciami, fungovaním EU, diktátom farmaceutických firiem a ich nadvládou nad lekárskou praxou a nad vykonávaním skutočného poslania zvaného lekár. Do pozornosti môžem dať napríklad prácu od Reginy Nowack Korupcia v medicíne, knihy od Bena Goldacreho Zvrátená veda a Skorumpovaná medicína

 http://www.martinus.sk/knihy/autor/Ben-Goldacre/,

alebo už všeobecne známu knihu Nežiaduci účinok : Smrť od Johna Virapena

http://www.martinus.sk/knihy/autor/John-Virapen/

Zložité na pohľad vo svojej konkrétnosti, aj keď v princípe jednoduché príčiny, ktoré hýbu zdravotníctvom (a tými sú nezničiteľný egoizmus a výlučná podriadenosť peniazom a zisku – nie službe pacientovi) majú za následok stav zdravotníctva, v akom sa momentálne nachádza na Slovensku (a nielen u nás).

(viac…)

Lekári na Západe:
MUDr. Janco sa pýta, čo urobí pacient, ak sa zrušia malé ambulancie a pacient nebude mať peniaze na veľkokapitálové zariadenie. No ja sa musím opäť zasmiať, aj keď cez slzy. To, čo aj doteraz. Nebude ošetrený.

Konečne sa doktor Janco dostáva k jadru toho, o čo mu ide v prvom rade. Porovnáva fungovanie a platy ambulantných lekárov na Západe a u nás. A ja len dodám. Máme voľný pracovný trh, otvorené hranice. Nech sa páči, páni lekári, choďte už konečne všetci za lepším zárobkom, pretože ja takéto zdravotnícke služby nepotrebujem. Choďte, tak ako státisíce mladých ľudí iných profesií, pretrhajte rodinné väzby alebo sa odsťahujte nadobro. Mne určite chýbať nebudete.

Ohodnotenie na západe:

Čakanie:

Náklady na ambulanciu:
Tu sa MUDr. Janco opäť dostáva do obrátok. Ako z rukáva na poslucháča sype jednotlivé položky, bez ohľadu na to, či ide o mesačné alebo menej časté náklady. Na konci mu vyjde naozaj kúzelnícky kúsok. Náklady na prevádzku jeho ambulancie sú 8090 € vrátane takého platu, ako má nemocničný lekár; minimálne náklady na udržanie ambulancie sú preňho 6000 €. Príjem ale mal od poisťovní v priemere 2500 € / mesiac. V januári vraj mal výplatu -150 €. Podľa týchto výsledkov by mal už skrachovať. Ale doktor Janco sa drží. Podporila ho manželka, tiež lekárka. Tá bola na tom asi lepšie. A tomu celému máme aj veriť. Nuž, vitajte pán doktor v trhovom hospodárstve. Čo sú platby, platy, náklady, mzdy, obrat, tržba, zisk, odvody a pod. a aký je medzi nimi rozdiel, to vie každý živnostník. To pán doktor nemusel vysvetľovať. Ale tie čísla na záver skutočne berú dych J A že som sa doteraz nestretol so žiadnym lekárom, ktorý by musel pre insolventnosť zavrieť ambulanciu a rekvalifikovať sa na inú prácu? Ale živnostníkov, ktorí museli zrušiť živnosť, hlavne po zvýšení povinných odvodov, sú desaťtisíce.

Náklady:

Príjmy:

Záver:
Z celej relácie mám jediný pocit. MUDr. Janco sa, ako mnoho lekárov, pasoval do úlohy chudáčika, ktorý musí „pracovať zadarmo“, ktorý je urážaný a šikanovaný pacientmi. Mne ale z toho vychádza, že mu ide v prvom rade o zachovanie status quo, ak vynecháme snahu o lepšie zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Podľa jeho slov totiž visí nad ambulantnými lekármi hrozba, že ich konkurenčne pohltia alebo zlikvidujú veľkokapitálové zdravotnícke zariadenia. A to si doktor Janco nepraje. Najlepšie by bolo všetko zachovať tak, ako doteraz, iba že za doterajšiu prácu viac peňazí. Malý počet lekárov, tým pádom malá konkurencia. Ono totiž každá konkurencia je existenčná hrozba.