Citizen

Slovenské zdravotníctvo

Na úvod si prečítajte tento článok.

Poprípade pozorne prezrite tabuľku.

Štatistika je celkom užitočná veda, ale kto sa v nej trocha vyzná, vie, ako sa s ňou dá ľahko manipulovať, niečo výrazne „prilepšiť“, niečo zas výrazne „pohoršiť“. Neviem, ako vznikla táto tabuľka, pretože ak má obsahovať relevantné dáta, musela čerpať z veľmi konkrétnych zdrojov, lekárskych správ a hlásení, čo v reálnom živote predstavuje  množstvo konkrétnych ľudských osudov, tragédií a osudov pozostalých. Za každým takýmto úmrtím je ľudský príbeh, žiaľ a nespokojnosť príbuzných. Ak má byť táto štatistika naozaj relevantná, každý takýto prípad si zasluhuje pozornosť verejnosti a každý takýto prípad by mal logicky končiť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následne na súde. Ale počet sťažností podaných ročne na tento úrad nezodpovedá tejto štatistike, nehovoriac o súdnych žalobách či trestných oznámeniach. Je celkom možné, že v mnohých prípadoch pozostalí ani nie sú informovaní, že ich príbuzný zomrel smrťou, ktorej sa dalo predísť. Iní zosnulí zas nemajú príbuzných. Nemám ani informácie, ako s takýmito údajmi nakladajú na západ od našich hraníc, či to politikom a ministrom robí vrásky na čele, alebo nie. V každom prípade je táto štatistika na zamyslenie, a kompetentní by jej mali venovať veľkú pozornosť. Pravdou ale je, že to tak nie je. A poviem aj svoj názor: Bude ešte horšie. Že neveríte? Čítajte teda ďalšie časti.

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

V 1.časti ste mohli vidieť štatistiku Eurostatu z r.2013. Vyzerá to ale tak, že úmrtia, ktorým sa dalo predísť, sú súčasťou zdravotníctva v každom štáte, niečo ako „povolené straty“ na vojenskom cvičení s ostrou muníciou. Keďže nemáme presnú definíciu „úmrtia, ktorému sa dalo predísť“, musíme tento termín brať doslova – úmrtie, ktorému sa dalo predísť správnou a včasnou zdravotnou starostlivosťou. Prečo zlyháva zdravotníctvo v takom až desivom počte prípadov (veď v Nemecku to bolo v r.2013 cca 90 000 úmrtí, vo Veľkej Británii 63 000, vo Francúzsku 43 000 atď. – spolu v celej EU takmer 600 000 úmrtí) aj vo vyspelých západných krajinách, neviem. Prečo sa to deje na Slovensku, to je otázka. Ministri zdravotníctva sa permanentne sťažujú na nedostatočný rozpočet, tak isto štátne nemocnice; lekári a zdravotné sestry zas na slabé finančné ohodnotenie ich práce, na limity zo strany zdravotných poisťovní a nedostatočné bodové ohodnotenie výkonov, nadmernú administratívu; orgány, ktoré majú do toho ešte čo hovoriť, ako napr. VÚC, na nedostatočné kompetencie a zviazané ruky; poisťovne sú väčšinou ticho a kričia iba v prípade, ak sa siaha na ich zisk, ktorý si vysúdili na arbitráži. A na konci tohto „potravinového reťazca“ je pacient, ktorý je vyciciavaný povinnými zdravotnými odvodmi (ktoré majú pokryť výkony zdravotných poskytovateľov preplácané poisťovňami) a daňami (ktoré majú pokryť náklady na prevádzku štátnych zdravotných zariadení). Ročne sa do zdravotníctva naleje približne 4,5 až 5 miliárd €. A údajne sa rozkradne štvrtina až tretina. Zdravotníctvo je na Slovensku v hlbokej kríze. Ale je táto kríza čisto ekonomického charakteru? Príčiny sú oveľa hlbšie, dá sa povedať „ľudské“. A tou príčinou je žalostná morálka všetkých zúčastnených.

(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Keďže systém zdravotníctva je mi známy najmä z návštev ambulancií, pozrime sa na to, ako samotný problém vnímajú ambulantní lekári. Teda konkrétne zástupca Slovenskej lekárskej únie špecialistov, MUDr. Andrej Janco.

Dňa 25.3.2015 vystúpil v internetovom rádiu Slobodný vysielač v relácii Informačná vojna. Šlo podľa jeho slov o „vzdelávaciu reláciu“, o osvetu, v ktorej vysvetlil neznalým pacientom, ako to v skutočnosti je. Prečo je zdravotníctvo, teda aspoň ambulantná starostlivosť v takom stave, v akom je. A v akom stave? A kto za to všetko môže?

Vypočujte si reláciu Informačná vojna s p. Jancom (pusti zvuk)

A pozrime na reláciu bližšie:

Kauza MUDr. Lipták:

tej sa nebudem venovať podrobne, iba pár poznámok na okraj. Bolo od začiatku jasné, že len hlupák by verejne vyslovil názor, ktorý po zostrihaní odznel v médiách z úst MUDr. Liptáka – že ľudia majú jednoducho smolu, keď im nie je poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť z dôvodu, že na to nemajú peniaze. Ak doktor Lipták v takejto situácii prijíma od svojich pacientov finančné dary a používa ich na prevádzkovanie ambulancie, zdá sa  byť všetko v poriadku. V poriadku potiaľ, pokiaľ tieto dary aj vykazuje vo svojom účtovníctve ako dary, čiže ako príjem ambulancie. Neviem, na čo mala slúžiť policajná razia v jeho ambulancii. Ak hľadali nejaké kompromitujúce dôkazy, tak neviem, aké by to mali byť. Že by si doktor Lipták viedol v počítači evidenciu úplatkov? Na zistenie, či mal finančné dary riadne evidované v účtovníctve, na to stačila daňová kontrola. Ale či tieto dary, ako ich on nazýva, má skutočne v účtovných knihách zahrnuté, som sa doteraz z médií nedozvedel. Takže áno, kauza bola vyrobená na objednávku a média mali ukázať ambulantných lekárov vo veľmi zlom svetle. Ale je to naozaj tak, ako tvrdí MUDr. Janco, že na Slovensku sú najvzdelanejší a najhoršie platení lekári a ide im len o dobro pacienta, nie v prvom rade o svoje živobytie?

(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Platenie výkonov, zisk poisťovní:

Doktor Janco nám vysvetlil, čo znamená, ak poisťovňa neprepláca zdravotný výkon, alebo ho prepláca len čiastočne. Musí si ho hradiť pacient sám, ak s tým samozrejme súhlasí. Ak nie, výkon mu nebude lekárom poskytnutý. Čiže toto nie je „úplatok“, ako tvrdia médiá, ale „poplatok“. Potiaľ je všetko jasné. Až do bodu, keď príde na to, kto si má vlastne preplácanie výkonov od poisťovne požadovať. Lekár alebo pacient?

Platenie výkonov:


Zisk poisťovní:


Podobne to vidí aj MUDr. Jozef Klucho vo svojich článkoch:

Ktorý podnikateľ okrem súkromného lekára musí robiť zadarmo?
a
Lekárka Šuplatová Mária asi odmieta robiť zadarmo.

(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Riešenie:

Správne, pán Janco. Zabojujte si, lekári, za korektné zmluvy s poisťovňami  a pacientov z toho láskavo vynechajte. To nie je skutočne ich problém. Úsmevné je tiež, ako sa v relácii donekonečna skloňuje poisťovňa Dôvera. Pritom nadlimitné výkony boli vo výške 33,45 mil. eur, z toho VšZP mala 99,54% podiel a Union 0,46 %. Vznik nadlimitných výkonov bol spôsobený nižším zmluvne objednaným objemom zdravotných poisťovní, ako boli medicínsky opodstatnené (evidenčne uznané) výkony. Medziročný pokles o 8,37 mil. eur (20,02 %) odráža zmenu postupov zdravotných poisťovní pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

MUDr. Klucho:

„Všeobecná zdravotná poisťovňa vám nezaplatí nič, Dôvera a Union podľa toho, aký ste dosiahli koeficient, určený poisťovňou. Prinajlepšom v Dôvere môžete dostať aj 100%, ale to sa stáva málokedy, väčšinou sa uhradené sumy za výkony, ktoré ste urobili nad limit, pohybujú v sumách 50-80% z ich pôvodnej ceny.“

To ukazuje na politické pozadie korupcie a rozkrádania v slovenskom zdravotníctve, pretože práve štátna VšZP má najväčšie limity, najdlhšie čakacie lehoty a v poslednom čase aj najväčšie kauzy ohľadne korupcie a tunelovania finančných prostriedkov, na ktoré prispieva najväčší počet poistencov. Výsmešne potom pôsobí reklama na Slovenskom rozhlase, keď láka do VšZP pacientov slovami: „Deväť z desiatich lekárov je poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.“ Hahaha!

Riešenie – 1


Riešenie – 2

Dozvieme sa, že za celé obdobie dvadsiatich rokov nebola možnosť informovať občanov o tom, ako zdravotníctvo v pozadí funguje, a že z požiadaviek lekárov sa do médií dostanú vždy iba požiadavky na zvýšenie hodnoty bodu alebo platové požiadavky. Ho ho hoooooo! Spomeňme si na prvý štrajk lekárov koncom roka 2011. Z úst predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Mariana Kollára sme mali možnosť mesiace počúvať o ponižujúcom finančnom ohodnotení zdravotníckych pracovníkov (lekárov a zdravotných sestier) v štátnych zdravotníckych zariadeniach a o tom, ako sa väčšie mzdy automaticky odrazia aj na úrovni poskytovanej starostlivosti. Zo štyroch požiadaviek lekárov sa dve týkali zvýšenia platov.

(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Loading...

Štrajk lekárov 2011

Keďže ľudia rýchlo zabúdajú, a z histórie by sme sa mali v prvom rade poučiť, pripomeňme si štrajk lekárov na sklonku roka 2011. Na http://www.porada.sk/archive/index.php/t-181130.html nájdeme debatu na tému „Lekári a čo ďalej?“, ktorá trvala od 25.11.2011 do 21.12.2011, čiže takmer mesiac. Nájdeme v nej veľa rozhorčenia bežných občanov nad vydieraním odborového predsedu Kollára, ako aj nad cynizmom, aroganciou a povýšenosťou lekárov. Ale aj vecné a triezve názory, ako by sa celý ten bordel s honosným názvom „zdravotná starostlivosť“ mal rozrezať, vyčistiť od hnisu, vydezinfikovať, zašiť a znova oživiť – ak máme použiť lekársky slovník. Keďže debata je veľmi dlhá, vybral som z nich malé množstvo zaujímavých príspevkov. Názory lekárov alebo lekárom naklonených prispievateľov som zvýraznil šedou farbou.

*****

Mila moja, treba ambulovat normalnu pracovnu dobu a nie 5 hodin denne, vsetko sa stihne. Moja mama osetrila denne aj 60 pacientov a dostavala len normalny plat. A isla aj v noci, ak niekto u nas zazvonil. Zadarmo, nie za nehorazny poplatok, vysetrenie mimo ordinacnych hodin. My nie sme sprosti, vidime, ako lekarka samozivitelka si za 5 rokov praxe postavi dom bez hypoteky. Ja ako VS vzdelana s dvoma VS a manzelom, si to nedovolim, ani s hypotekou.

a este dodam u nas niektory chirurgovia aj iny zacinaju o 8 hod a na dverach maju oznam ze po 14 hod beru poplatok v zmysle pohotovostnej sluzby,ja sa pytam lekari maju iba 6 hod pracovnu dobu? A maju aky dovod vyhlasit hociktoru ordinaciu za pohotovostnu sluzbu,to uz bude mat kazdy vlastnu ci ako?
A ten Kollar sa sprava ako hulvat a este aj nehorazne klame,vraj maju podporu pacientov-ktorych? /rodiny,znamych,tych co maju u nich protekciu-lebo ostatnych je prevaha aj tych co im fandili ale toto nehorazne vydieranie a chamtivost ich nastvali,po forach su aj take nazory ze vypovede dali taky doktori ktory nemaju dobry vztah k pacientom a myslia len na svoje platy/
Dalsou vecou ktorou sa lekari uplne zosmiesnili je tvrdenie ze im nejde o platy-pritom to bola jedina poziadavka na ktorej sa odmietli dohodnut./inak ludia zbytocne zomieraju v nemocniciach aj ked su tam lekari,vid posledny pripad rodiciek v Trnave,aj ten gynekolog co zapricinil ich smrt podal vypoved,aj jemu musia garantovat ze ho zoberu spät?/Lekarom ide tak o pacientov ze dali navrhy aby ti zacvakali ich navysenie,len pacient nie je dojna krava.Ta odporna novinarka co predpokladam ze ma v rodine lekara po takej stedrej ponuke vlady da stupidnu otazku ze ci pani premierka ma empatiu k lekarom-pizda sprosta ale lekarov sa neopytala ci maju empatiu k pacientom ked chcu platy riesit na ich ukor,ci maju empatiu k pacientom,ked stupnuju svoje poziadavky a svojich pacientov drzia ako rukojemnikov,ci maju empatiu ku chorym ludom s nizkym prijmom,ci vedia ze dlhodoba choroba je casto sprevadzana aj nizkym prijmom-ved niektory lekari si myslia ze ked oni maju 1500 eur,tak vsetci ostatny zarabaju 2000 eur a ze dochodky su najmenej 800 eur-vychadzamz toho ake drahe diety radili pacientom,alebo pobyty pri mori atd. Mal som sympatie,ale po odmietnuti 300 euroveho zvysenia platov moje sympatie stratili.
(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

mimotemy…pamätám sa na situáciu, keď sa delila Československá republika..vojaci tiež mali na výber, čo urobia..prisahali vernosť vlasti, vtedy socialistickej československej..prísaha ich viazala..mnohí vtedy odišli z armády..lebo prísaha bola prísaha a prisahať sa dá len raz, tak to mnoho z nich vnímalo…a lekári tiež prisahali…síce v inej forme ale prísaha je prísaha, dnes však mnohým už nič nehovorí, zatienili ju peniaze a chamtivosť…a ak by bolo na mne,lekári porušujú prísahu, tak by som ich v pohode zbavila prísahy a poslala „do civilu“..a na úrad práce,neskúsili to, nevedia čo to je ale veľmi rýchlo by pochopili, ako ide život mimo ich sféry…..i keď sú špecialisti…dnes medici, čo študujú, majú aký príklad vo svojich doktoroch?..čo vidia?..už nie ľudskosť, snahu, ochotu, len peniaze…pekný príklad…

Ja osobne mám takúto nedávnu skúsenosť so zopár lekármi – špecialistami. Potrebovala som absolvovať nejaké vyšetrenia. Vždy mi povedali nasledovné: „Ak chcete ísť cez poisťovňu, treba prísť o 6,00 hod pred ambulanciu a striehnuť na časenku a to nie je isté, či sa vám ujde, lebo viac ako 5 nedávame. Ale ak sa objednáte na presnú hodinu, treba zaplatiť 15 €“, alebo: „Ak sa chcete objednať cez poisťovňu na vyšetrenie, čakacia lehota je minimálne 3 mesiace, ale ak sa objednáte na presnú hodinu tak môžete prísť už zajtra ale treba zaplatiť 15 €uro.
Povedala, som si – potrebujem to čím skôr, iné mi neostáva len sa objednať a zaplatiť. Tak som absolvovala 3 vyšetrenia. Zaplatila som oným špecialistom 45 €. Potiaľto by to bolo v poriadku, ale: Koľkí z nich mi dali príjmový pokladničný doklad o prijatej platbe? Koľkí z nich sa ma aspoň opýtali či nepotrebujem doklad o zaplatení? Ani jeden z nich. Sestrička strčila peniaze do šuflíka, vytlačila správu o vyšetrení a že, dovidenia. Viem poviete, mala si si vypýtať. Raz som sa pokúsila a aj to mi bolo povedané, že sa im minuli tlačivá a že nech prídem pre doklad zajtra. Keď sestrička kúpi paragóny – neskutočné 😀
Tak poďme počítať: Keď vyšetrí lekár za 1 deň čo i len troch pacientov po 15 € bez dokladu – je to spolu 45 € x 20 pracovných dní = 900 €uro – nezdanených, čistých, nepriznaných.
My, občania sme im už dávno zvýšili plat o 900 € mesačne, čisté na ruku. A to som použila veľmi skromnú matematiku
(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

320€..a to sa maju akoze lekari ospravedlnit vsetkym, ktorym sa nechcelo v zivote moc snazit, ze ked oni chlastali na diskotekach,tak lekari sedeli nad knihami? Budicek, socializmus skoncil a coho je malo, to je drahe. 

Tak to PŔŔŔ!!
Tí „všetci“ sú tiež normálni ľudia, mnohí vyštudovaní, sedeli nad knihami (nechľastali, ako niektorí tiežlekári s diplomami za „všimné“!), lenže keď niekde zamestnávateľ ponúkne prácu a zaplatí len toľko, pričom iná práca nie je – tak to by sa tí lekári mali OSPRAVEDLNIŤ! Mnohí z nich vyštudovali za štátne – z daní práve takých, ktorí zarábajú tak málo! A práve tí, ktorí tak málo zarábajú, sú často nútení si priplácať, aby si ich ten pán v bielom plášti, so stetoskopom okolo krku (dobre, že sa ním nezaškrtí), s výrazom boha, len všimol – toto je častá realita.
Koľko sa popísalo, že v tej, alebo onej nemocnici zomrel človek, zomrela matka len preto, že lekár si nevykonával svoju povinnosť a to, čo sa naučil, očakávajúc, že dostane pársto € do vačku. Koľkí z nich boli za to potrestaní? Málo, strašne málo – aj to len za zanedbanie starostlivosti. Ja by som toto ich správanie klasifikoval jedným slovom- vražda. A oni si trúfajú – na výsmech pre tých slabšie zarábajúcich – pýtať minimálne 800€ (čo je niekedy 2násobok hrubej mzdy tých „dole“).
Nepáči sa im 300€ navyše – vypadnite, choďte na úrad práce, poberajte podporu. Ale nekazte vzduch svojimi nemorálnymi požiadavkami.
A poznámka pre ciners: čo sa stane,až pekár si postaví hlavu a povie, že za také „drobné“ nebude piecť chlieb? Lekár bude mať 2500€ čistého, ale nebude mať chlieb – bude mu ho*no platné, že má takýto plat, keď zdochne od hladu!

…nie všetci, ktorí dnes zarobia 300 €, sa v živote nesnažili a chlastali na diskotékach… a lekári ani zďaleka nie sú jediní, ktorí poctivo študovali… a že arogantne využívajú (niektorí), že sú „nenahraditeľní“, vôbec nejde dokopy s poslaním lekára… navrhnúť žene vyvolať pôrod, aby to stihla do 01.12. – to sa dá vymyslieť akurát tak na diskotéke, nie v zodpovednom živote… kapitalizmus-nekapitalizmus…
(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Mňa by zaujímalo, komu z nás by sa páčilo, keby od neho niekto chcel, aby robil za 2,10 Eur, nadčasy, nočné a pod? A my to chceme od lekárov. Keď roky vraveli, že sa v nemocniciach porušuje zákonník práce, nik si to nevšímal, veď predsa to je povolanie lekára slúžiť ľuďom. Chcela by som vedieť, kto by bol ochotný odrobiť mesačne okolo 300 hodín, ako dlho by to vydržal, na úkor svojej rodiny?

Tak napisem ti odpoved. Moj manzel je invalid. Vinou ineho cloveka , ktory do neho celne vrazil so svojim autom. 2 roky nemal pracu, teraz robi, za 2 uura cisteho tazku manualnu pracu v skladoch, kde je aj -20st.A aj nocne, aj 12 tky, aby nieco zarobil!!!A ze lekari v noci spia vie kazdy, kto bol v nemocnici, mna takto odrodila sestra, lebo nechcela rusit sluziaceho lekara!! ved zijeme v realnom svete, to si myslite, ze nelekari maju klapky na ociach, preboha??

***

Výpovede stiahlo asi 800 lekárov. Ostáva ešte 1600, z ktorých je nevyhnutých pre chod zdravotníctva 500. Ostáva tu 1100 lekárov, ktorí môžu prísť o fleka. Podľa vyjadrení vlády, budú sa zlučovať oddelenia a nemocnice. Keď to ináč nepôjde zruší vláda aj celé nemocnice. Lekári, to ste chceli? Existuje príslovie. „Lakomy sa nenaje alebo zadusí“.
(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Z blogu jednej lekárky – prečo odišla zo Slovenska… http://moje.hnonline.sk/node/6835 – 
Ako zarába slovenský lekár (http://moje.hnonline.sk/node/6835)

..hm…čítala som ten blog lekárky, ktorá odišla zo Slovenska…nemala žalúdok na to, aby brala…ako berú všetci…že berú to vieme, ale aký treba mať žalúdok?..na objem, koľko zje, či koľko zvládne zobrať z rúk pacienta?..že lekári berú, to vieme,čím vyšší v hierarchii, tým viac..tak ak sa im toto máli, čo ešte chcú?..prečo ani jeden nepovie otvorene, čo chce?..taký primár-koľko by mu stačilo?..koľko eur by mal dosť, aby sa cítil ako boh, ako ten, čo má v rukách život pacienta?..koľko peňazí na to treba?..

Pepsi, veď v tom článku bolo predsa jasne napísané, že vrchná kasta neštrajkuje, načo by aj, však sa vedia dostať na 30.000€ mesačne…
Hnus a des a vlastne lekári bojujú týmto štrajkom proti vrchnej kaste, tak akosi mi to vychádza. S.ať do vlastného hniezda nebudú, lebo by sa kariérne znemožnili a do tej high kasty treba dorásť a byť učňom a tovarišom a je otázne, kto bude hore pustený raz.
A poprosím nespokojných pacientov o ústretovosť k všetkým lekárom, ktorí prijímajú v ordinačnom čase farma reprezentantov. Už si to preboha dajme natlačiť do tých nechápavých hláv, že tu sa zarábajú prachy a pacient v čakárni je len nutnosť, ktorú treba strpieť, aby sa chechne sypali.
Ľutujem učňov a tovarišov, ostatný zdravotnícky personál a ľutujem chorý národ slovenský!
A tá doktorečka, čo sa odvážila niečo také napísať, tá nech sa na SK ani nevracia, tú by tu niekto zamordoval.

*** (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Loading...

Bolesť

Fenomén bolesti         (1.časť)

 

Pacient přichází za lékařem proto, že jej něco bolí, je v pozici slabšího a zranitelného a touží po vztahu založeném na důvěře, že pro něj lékař udělá vše, co je v jeho silách, že nic a nikdo do tohoto terapeutického vztahu nevstoupí, že bude pravdivě informován o dobrém i špatném vývoji a že jej lékař neopustí ani ve chvílích, kdy již bude se svými znalostmi a dovednostmi v koncích. 1)

Strach a fyzická bolest jsou vzájemně propojené. Prudké bolesti vedou ke strachu z bolesti a tento strach – vlastně každý strach, ale obzvláště hrůza z krutých tělesných muk – také zvyšuje jejich intenzitu. Někteří zdravotničtí profesionálové se nad tímto faktem jen ušklíbají a myslí si, že jejich pacienti jsou jen houfem zbabělců. Ale jakmile kruté bolesti zažijí sami, zjistí, že zbabělci jsou i oni. Vzájemné propojení bolesti a strachu je prostě faktem lidské povahy. 2) (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Fenomén bolesti         (2.časť)

 

Jak jsem již uvedl, s mírnou chronickou bolestí se dá žít. Já, jako řada dalších obětí artritidy, s ní už žiji pěkně dlouho, nechci tím ovšem říct, že bolesti způsobené artritidou jsou vždy jen mírné, mohou být středně silné, občas i prudké a občas mohou vést k následným stavům, kdy je bolest nesnesitelná. S výjimkou mírné fáze však platí, že čím déle bolest přetrvává, tím je horší. Lidé si na ni nepřivyknou. Pouhé pomyšlení, že by měli, zavání sadismem. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Fenomén bolesti         (3.časť)

 

Druhy bolestí

Ale vráťme sa späť k chronickej bolesti. Keďže každá bolesť znamená pre živý organizmus nervový a psychický stres, pri dlhodobom pôsobení bolesti na človeka začnú v jeho organizme prebiehať nezvratné negatívne zmeny. Čím dlhšie bolesti trvajú, tým sa zmeny viac upevňujú a posilňujú. Práve preto liečba chronických bolestí je diametrálne odlišná od liečby akútnej bolesti. Naozaj sa oplatí prečítať si Algeziologické minimum (Skriptum pre voliteľný predmet Diagnostika a liečba bolesti) od Mariána Bernadiča. Hoci pre laika budú kapitoly pojednávajúce o chemických a elektrických dejoch v nervových vláknach, o pôsobení bolestivých vnemov na CNS, o neurotransmiteroch atď. príliš odborné, veľa sa čitateľ dozvie najmä z kapitol, ktoré sa zaoberajú liečením bolesti v klinickej praxi. Tiež za zmienku stojí, že Výbor European Federation of International Association for Study of Pain navrhol a prijal zmeny, podľa ktorých je potrebné začať povinnú výučbu tohto predmetu pod názvom „Pain Medicine“ na jednotlivých lekárskych fakultách v Európe v rozsahu najmenej 20 hodín. Skriptá neuvádzajú, v ktorom roku padol tento návrh. Študijné osnovy sú na str.45-47 a z praxe to vyzerá tak, že poskytnuté poznatky o liečení bolesti nie sú medzi lekármi natoľko známe, ako by sa žiadalo, hlavne čo sa týka liečby chronickej bolesti. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Fenomén bolesti         (4.časť)

 

V ďalších častiach budú popísané tri stupne analgetík, ktoré sa používajú v našom zdravotníctve (vybrané zo skrípt  Algeziologické minimum od Mariána Bernadiča). Dozviete sa v nich o rozdelení analgetík do troch stupňov, o ich analgetických, ako aj vedľajších účinkoch; taktiež o vhodnosti ich použitia na určité skupiny diagnóz. Nasledujúce časti vám môžu pomôcť zorientovať sa pri „kontrole“ vhodnosti liekov predpísaných vašim lekárom, poprípade lepšie porozumieť bolesti ako takej a účinnejšie s ňou bojovať. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Fenomén bolesti         (5.časť)

 

Opioidné analgetiká

 

OPIOIDNÉ ANALGETIKÁ

Opioidy predstavujú najväčšiu skupinu primárnych analgetík používaných na kontrolu strednej, silnej až veľmi silnej bolesti – pre ich účinnosť, jednoduchú titráciu a výborný risk/benefit pomer. Analgézia je dôsledkom väzby so špecifickými opioidnými receptormi v CNS a na periférii. Aktivácia receptorov v periakveduktálnej šedej hmote, mieche a v spinálnej mieche robí analgéziu, aktivácia receptorov v ostatných úrovniach CNS a na periférii robí eufóriu, respiračnú depresiu, sedáciu, obstipáciu, nauzeu a retenciu moču. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Loading...

Môj život s myopatiou

Môj život s myopatiou (1.časť)

 

   Tento príbeh určite prekvapí čitateľov, mladých a zdravých, ale som presvedčený, že osloví ľudí, ktorí prešli cestu v mnohom podobnú mojej. Určite nie je ničím výnimočná. Neprežil som ostatne nič, čo by predo mnou už niekto neprežil. Ale som presvedčený, že môže byť malým kamienkom v mozaike poznania, v mozaike hľadania pravdy, o ktorú sa ľudia snažia od nepamäti. Pôjde tu v prvom rade o osobný príbeh, ale nielen oň. Budem sa snažiť o objektívne zasadenie prežitého do širších spoločenských súvislostí, ako mi to môj intelekt, temperament a svedomie dovolí. Nakoľko sa mi to podarí, to je na posúdení čitateľa. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (2.časť)

 

Vydržať!

    Keďže moja obvodná lekárka, MUDr. Volánková neordinovala, zastupovala ju MUDr. Martináková. Záver bol, že mám skrátené hamstringy, mám si na to vraj zvyknúť a objednala ma k neurológovi a na funkčné vyšetrenie ciev DK. Po mojom presviedčaní ma lekárka vypísala na PN, čo nechcela urobiť, pretože som ešte nemal potvrdenú žiadnu diagnózu. PN trvala 14 dní, prakticky som len preležal celý čas, neschopný fyzickej námahy, v nádeji, že bolesti ustúpia, ale môj stav sa nezlepšil.

   V tej dobe som bol asi ako každý občan, ktorý neprešiel mašinériou zdravotníckej starostlivosti, plný dôvery v zdravotníctvo ako systém, ktorý má človeku pomáhať a očakával som, že lekári spravia všetko, aby v čo najkratšej dobe zistili príčiny bolestí, stanovili diagnózu, navrhli liečbu a poučili ma, čoho sa treba vyvarovať a ako preventívne bolestiam predchádzať. A keďže som bol ohľadne medicíny úplný laik, a takým som v podstate aj doteraz, iba že sa cítim laikom poučeným, vôbec som netušil, do akých kalných vôd zahnal osud môj čln. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (3.časť)

 

   Vo februári 2002 som nastúpil ako predavač v obchode s hudobnými CD. Celý deň som prakticky sedel a užíval tú úľavu, že už nemusím stáť na nohách, ale stačilo aj pár minút v stoji, a bolesti sa rýchlo vrátili. V apríli som sa stal zamestnancom Doprastavu Zvolen. Nebolo ľahké tráviť na stavbe a v teréne 12 hodín denne, ale nebolo to také brutálne, ako stáť vo výrobe bez možnosti si sadnúť. Keďže som pracoval ako majster hlavnej stavebnej výroby, mohol som si aj sadnúť, striedať tak státie s odpočinkom a šetriť moje nohy. V Doprastave mi skončila pracovná zmluva na dobu určitú v decembri 2002 a ja som ostal opäť nezamestnaný. Keďže jediné vyšetrenie, ktoré malo dovtedy aspoň aké také pozitívne výsledky, bolo dopplerovské vyšetrenie ciev, žiadal som u praktickej lekárky MUDr. Volánkovej opätovné kontrolné vyšetrenie USG dolných končatín, ale pani doktorka mi ho odmietla so slovami, že aj tak bude zbytočné a odporučí mi ho až vtedy, keď sa mi zhorší môj zdravotný stav, ale nepovie mi príznaky toho zhoršenia, aby som si ich sám nevsugeroval (!) Vyzeralo to tak, že ma považuje za hypochondra. Takže som vo februári požiadal pani „doktorku“ o vyradenie z evidencie a prešiel k inej praktickej lekárke. Keďže som bol stále nezamestnaný a tým pádom som mal aj čas na návštevy lekárov, znova som sa snažil zopakovať niektoré odborné vyšetrenia. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (4.časť)

  

Začal sa predo mnou otvárať nový, doposiaľ neznámy svet medicíny, biochémie, diagnostických metód a netušených diagnóz.

   Začiatkom júna 2008 sa mi podarilo zamestnať v Technických službách ako asistent-majster. Trpel som bolesťami, ale držal ako kôň. Bolesti a únava boli natoľko vyčerpávajúce, a moja psychika taká oslabená, pretože som stále nevedel, čo so mnou vlastne je, že som nástojil na tom, aby mi bola vykonaná biopsia svalu  a histológia, za účelom potvrdenia alebo vylúčenia polymyozitídy. Nedokázal som už čakať ani o deň viac, a reumatológ keď videl, v akom psychickom stave som, vybavil v ten istý deň chirurgické odobratie vzorky svalu na dvoch miestach dolnej končatiny; 1x na ľavom predkolení a 1x na ľavom zadnom stehne. Reumatológ sa vyslovil, že budem určite rád, ak sa diagnóza nepotvrdí. No ja som odvetil, že budem radšej, keď sa potvrdí, pretože chodiť po vyšetreniach sedem rokov a bez výsledku, je pre mňa zúfalé. Ale výsledky boli opäť negatívne: podkožné tukové väzivo a zachytené vlákna kostrovej svaloviny bez zápalových alebo degeneratívnych zmien. Bol som znova na začiatku. A môj psychický stav sa ešte zhoršil. (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (5.časť)

Po desiatich rokoch konečne diagnóza!

   Nejako intuitívne som cítil, že môj zdravotný problém patrí do oblasti neurológie. Rozhodol som sa však, že k neurológovi MUDr. Ježíkovi už nepôjdem. Objednal som sa k neurologičke MUDr. Perichtovej, hoci mala dlhé čakacie lehoty. Začiatkom marca 2011, teda takmer desať rokov po prvých symptómoch choroby, som sa konečne dočkal. Na konci marca vykonala ihlové EMG vyšetrenie, ktoré potvrdilo to, čo už dávno viselo vo vzduchu: (viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Čriepky

Neboli nájdené žiadne články.

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+