Alica v krajine zázrakov

cover_Alica

Zakaždým, keď je pretrhnutá nitka
a fantázia na dne vysychá,
ako ten v púšti volám: „Ďalej zajtra!“
a ako on už temer nedýcham,
no „Dnes je zajtra!“ veselo mi zvonia
okovy, ktoré rád si ponechám.Tak pučala a rástla, zvoľna zrela
rozprávka, ktorú vám tu ponúkam;
po kúsku, ako pavúk pavučinu
snoval som s nimi tento nežný klam.
Až keď si slnko sadlo na obzor,
smel som sa vesiel chytiť v tichu sám.Alica! Tebe príbeh do rúk vkladám.
Čo s ním, to Ty už iste dobre vieš:
z kvetov, čo popri našom člne kvitli,
do pamäti si veniec uviješ;
suchý raz bude sladko voňať diaľkou
a pamäť nad ním zaznie ako spiež…Zrkadlo vôd je nečujné a hladké
a popoludnie ako zo zlata.
Priútle paže s veslami sa trápia,
nuž, neveľká je za to odplata.
Všetky tri sa však celkom vážne tvária,
že samy vedú náš čln do blata.Trojica mojich krutých spoločníčok!
V objatí tejto snivej hodiny
rozprávku chcieť o najjemnejšom vánku,
čo neodfúkne pierko z periny…!
No zmôže čosi proti vášmu triu
žalostne slabý hlas môj jediný?Prima na čele velí: „Rozprávajte,“
Priam panovačne žiada začiatok;
Sekunda čaká (jemne, ticho prosí)
čo najviac nezmyslov a mačiatok;
Tercia každé moje odmlčanie
vyplní prudkou paľbou otázok.Napokon zmĺknu. Mĺkvo sprevádzajú
do bájnych krajín plných zázrakov
to dieťa mojich predstáv, čo sa stretá
so spoločnosťou zvierat storakou,
s kvetmi i vtákmi…Dobre vedia: rojčí,
a predsa vieru čítam zo zrakov.

Podvečer v júli; náš starý čln sa šinie
pod nebom zlatým a po hladine sinej…
Aj voda sníva a k bokom sa mu vinie.Trojica drobná hneď prisadla si ku mne.
Zvedavé očká a ušká viac než čujné
rozprávky súria, pochabé bájky umné.Dlho si bledlo, ty nebo podvečerné!
Ozveny tíchli, spomienky nie sú verné,
pamäť ich stráca, až zmiznú v nedozerne.Iba ten prelud; len tak sa zvykne vracať:
Alica zľahka tam pod tým nebom kráča.
Našťastie slepé, slepé sú oči spáča.Čakajú deti na slová bájky umnej.
Zvedavé očká a ušká viac než čujné
opäť sa túlia oddane blízko ku mne.Do ríše divov každé sa zatúlalo;
sníva, kým čas tam za oknom letí cvalom,
sníva a všetko len akoby sa zdalo…Jednostaj takto mi dolu prúdom plynie
v tej čímsi člnom vyrytej priehlbine
môj život. Život – si iba sen – čo iné?

^{Z anglického originálu (The Annotated Alice, Alice´s Adventures in Wonderland and Through the Looking glass by Lewis Carroll, edited by Martin Gender, Penguin Books Ltd., Harmondsworth, Middlesex, England 1966) verše prebásnila Viera Vojtková.}