Archívy kategórií: Ako ďalej?

Ako ďalej ? (10.časť)

Ako ďalej ?        (10.časť)

 

   Moderné technológie v súčasnej medicíne nemusia, ani by nemali byť, prekážkou pokroku a úspešnej liečby. Platilo by to však v prípade, keby sa vonkajšie (aj vnútorné) podmienky, do ktorých sú technológie vsadené, nemenili takým závratným tempom, že ani samotné technológie nám nie sú v takom prípade nič platné. O čom hovorím? Vonkajšie podmienky, ktoré vplývajú na zdravie ľudí, sa v posledných tridsiatich až päťdesiatich rokoch zmenili príliš rýchlo, a bohužiaľ sa  zmenili nepriaznivým smerom. Patrí sem najmä všadeprítomné používanie chémie, či už pri samotnej produkcii potravín (používanie umelých hnojív, pesticídov a herbicídov, geneticky modifikované plodiny), alebo následne pri spracovaní potravín a pri príprave a uskladnení potravín (konzervačné látky, farbivá, dochucovadlá, látky „zlepšujúce“ najrôznejšie vlastnosti potravinových výrobkov). Chémia je prítomná v potravinách, v liekoch, v kozmetike, v drogérii, o priemyselných technológiách ani nehovoriac (výroba plastov, stavebných materiálov a pod.). Je to veľmi široká problematika a budeme sa jej venovať podrobnejšie inde. Ľudský organizmus je síce prispôsobivý a dokáže nepredstaviteľné veci, ale potrebuje na to primeraný čas, čo môže z evolučného hľadiska znamenať tisícky rokov. V každom prípade, jeho prispôsobivosť má svoje hranice. Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (9.časť)

Ako ďalej ?        (9.časť)

 

   V minulých častiach sme načreli iba zľahka do problémov, ktoré sprevádzajú západnú medicínu. Pozrime sa na ďalšie nedostatky a perspektívy, ktoré nás v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou budú očakávať. Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (8.časť)

Ako ďalej ?        (8.časť)

 

   Aj západná medicína pozná pojem psychosomatika, to znamená jav, ktorý zohľadňuje nedeliteľnosť tela a duše, a ich vzájomné ovplyvňovanie, hoci rozdelenie na „telo“ a „dušu“ je didakticky užitočné, ale narobilo aj veľa problémov a nedorozumení. Západná medicína už vie a uznáva skutočnosť, že napríklad dlhodobý stres môže zapríčiniť vznik žalúdočných vredov alebo kardiovaskulárne ochorenia, ale liečba sa stále uberá fyzikálno-chemickými prostriedkami (lieky na nastolenie acidobázickej rovnováhy v prvom prípade; lieky na rozšírenie ciev, riedenie krvi a zníženie krvného tlaku v druhom prípade). Zaiste, skutočná psychosomatická liečba je oveľa zdĺhavejšia a vyžaduje si zo strany pacienta väčšie úsilie – zmenu životosprávy a predchádzanie alebo zvládanie stresu, čo je v dnešnej dobe takmer nemožné – a zo strany lekárov oveľa masívnejšiu a účinnejšiu osvetu, inými slovami prevenciu, nie iba predpísanie liekov a ledabolo prehodenú poznámku smerom k pacientovi, nech prestane fajčiť, rozčuľovať sa a viac sa hýbe (niektorí lekári ostanú iba pri tých liekoch). Ako si ale neskôr ukážeme, ani už tak notoricky známe poznatky o kardiovaskulárnych ochoreniach nemusia byť zárukou úspešnej liečby, nech sa budeme snažiť, koľko chceme, pokiaľ budeme liečiť iba jednotlivé telesné orgány, (v lepšom prípade celého jedinca), a nie celé prostredie, či už fyzické alebo sociálne, v ktorom sa nachádza. Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (7.časť)

Ako ďalej ?        (7.časť)

 

   Veľa vieme o histórii západnej medicíny, ale ako sa vyvíjala napríklad taká klasická čínska medicína? Zaiste by bolo zaujímavé sa pohrúžiť do jej dejín, ale všimnime si radšej to, v čom sa oba smery, západný a východný, odlišujú.

   Zatiaľ čo západná medicína rozkúskovala človeka najprv na orgány a tkanivá, potom na bunky a neskôr na molekuly a atómy, východná medicína (napr. tradičná čínska alebo indická ajurvéda) vníma človeka ako súčasť väčšieho celku (prírody, ľudstva a vesmíru) a všíma si jeho postavenie v tomto kontexte, čo sa dá aplikovať postupne na nižšie úrovne, keď skúma napríklad funkcie jednotlivých orgánov, ich hierarchiu v ľudskom organizme, vzájomnú závislosť, súčinnosť a ovplyvňovanie, tak ako medzi orgánmi navzájom, tak aj opäť aj ovplyvňovanie celej sústavy orgánov vonkajšími činiteľmi. Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (6.časť)

Ako ďalej ?        (6.časť)

Napriek tomu a napriek malému technologickému pokroku, už vtedy dokázali geniálne osobnosti vtedajšej doby viac intuitívne, ako analyticky, stanoviť medicínske poznatky platné dodnes. Ľudia v tej dobe zaiste mali vyvinutú oveľa väčšiu schopnosť pozorovať a porovnávať rôznorodé detaily reality a vyselektovať z nich podstatnú informáciu, aj keď vedecký experiment, tak ako ho poznáme dnes, ešte neexistoval.  Zaužívaným mýtom a poverám zodpovedali aj liečebné postupy. Veľmi obľúbenou terapiou v stredovekej Európe bolo púšťanie žilou.
Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (5.časť)

Ako ďalej ?        (5.časť)

 

Veda: Profesia zdravotníka je vo veľkej miere závislá na výsledkoch vedy a výskumu. Zdá sa, že medicína ako vedný odbor napreduje priam raketovým tempom. Ale je to naozaj tak? Vieme o ľudskom tele a ľudskej psychike viac, ako napríklad starovekí Egypťania alebo Číňania? A ak áno, sú najnovšie vedecké poznatky pre medicínu skutočne prínosom? Táto problematika je natoľko široká a zložitá, že by si žiadala oveľa väčší priestor. Pozrime sa aspoň na niektoré podstatné súvislosti: Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (4.časť)

Ako ďalej ?         (4.časť)

 

   Rozkradnutý štátny rozpočet je príčinou zchátraných nemocníc, zlého pracovného prostredia a nízkych platov v zdravotníctve. Nečudo, že mnohí absolventi lekárskej fakulty aj starší lekári hľadajú uplatnenie v zahraničí.

http://domov.sme.sk/c/5720010/lekarov-tahaju-do-nemecka-agenti.html

https://www.aktuality.sk/clanok/278055/zacnu-sa-vracat-nasi-lekari-domov-v-nemecku-ich-je-viac-ako-tisic/ Pokračovať v čítaní