Archívy kategórií: Ako ďalej?

Ako ďalej ? (7.časť)

Ako ďalej ?        (7.časť)

 

   Veľa vieme o histórii západnej medicíny, ale ako sa vyvíjala napríklad taká klasická čínska medicína? Zaiste by bolo zaujímavé sa pohrúžiť do jej dejín, ale všimnime si radšej to, v čom sa oba smery, západný a východný, odlišujú.

   Zatiaľ čo západná medicína rozkúskovala človeka najprv na orgány a tkanivá, potom na bunky a neskôr na molekuly a atómy, východná medicína (napr. tradičná čínska alebo indická ajurvéda) vníma človeka ako súčasť väčšieho celku (prírody, ľudstva a vesmíru) a všíma si jeho postavenie v tomto kontexte, čo sa dá aplikovať postupne na nižšie úrovne, keď skúma napríklad funkcie jednotlivých orgánov, ich hierarchiu v ľudskom organizme, vzájomnú závislosť, súčinnosť a ovplyvňovanie, tak ako medzi orgánmi navzájom, tak aj opäť aj ovplyvňovanie celej sústavy orgánov vonkajšími činiteľmi. Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (6.časť)

Ako ďalej ?        (6.časť)

Napriek tomu a napriek malému technologickému pokroku, už vtedy dokázali geniálne osobnosti vtedajšej doby viac intuitívne, ako analyticky, stanoviť medicínske poznatky platné dodnes. Ľudia v tej dobe zaiste mali vyvinutú oveľa väčšiu schopnosť pozorovať a porovnávať rôznorodé detaily reality a vyselektovať z nich podstatnú informáciu, aj keď vedecký experiment, tak ako ho poznáme dnes, ešte neexistoval.  Zaužívaným mýtom a poverám zodpovedali aj liečebné postupy. Veľmi obľúbenou terapiou v stredovekej Európe bolo púšťanie žilou.
Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (5.časť)

Ako ďalej ?        (5.časť)

 

Veda: Profesia zdravotníka je vo veľkej miere závislá na výsledkoch vedy a výskumu. Zdá sa, že medicína ako vedný odbor napreduje priam raketovým tempom. Ale je to naozaj tak? Vieme o ľudskom tele a ľudskej psychike viac, ako napríklad starovekí Egypťania alebo Číňania? A ak áno, sú najnovšie vedecké poznatky pre medicínu skutočne prínosom? Táto problematika je natoľko široká a zložitá, že by si žiadala oveľa väčší priestor. Pozrime sa aspoň na niektoré podstatné súvislosti: Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (4.časť)

Ako ďalej ?         (4.časť)

 

   Rozkradnutý štátny rozpočet je príčinou zchátraných nemocníc, zlého pracovného prostredia a nízkych platov v zdravotníctve. Nečudo, že mnohí absolventi lekárskej fakulty aj starší lekári hľadajú uplatnenie v zahraničí.

http://domov.sme.sk/c/5720010/lekarov-tahaju-do-nemecka-agenti.html

https://www.aktuality.sk/clanok/278055/zacnu-sa-vracat-nasi-lekari-domov-v-nemecku-ich-je-viac-ako-tisic/ Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (3.časť)

Ako ďalej ?         (3.časť)

 

Jako další potenciálně traumatogenní situací je pak sdělování informací. Přístup, kdy se pacientovi nebo jeho rodině necitlivě sděluje „holá pravda“, někdy na chodbě nemocnice nebo mezi dveřmi vyšetřovny, je hrubě necitlivý a může zúčastněné traumatizovat. Často k tomu dochází také proto, že se lékař prostě chce vyhnout silně emočně nabité situaci. Podle Héberta může mít špatně zvládnuté informování pro pacienta devastující následky, a to i v případech, kdy jsou podány informace pravdivé. Zejména tehdy, pokud informování „probíhá příliš ve spěchu, ve špatném načasování a nevhodném prostoru, bez ohledu na pacientův stav a jeho skutečné potřeby a obavy.“ Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (2.časť)

Ako ďalej ?         (2.časť)

 

Nezpracovaná psychická krize může být zdrojem budoucího rozvoje posttraumatické stresové poruchy. Psychotrauma však může být způsobeno také samotným způsobem léčby pacienta. Iatrogenní traumatizace pacienta během jeho léčby je velkým etickým problémem, který však dosud zůstává jaksi v pozadí etických úvah, i když podle Honzáka (1997) Mezinárodní společnost pro prevenci iatrogenních komplikací dnes prosazuje širší pojetí pojmu poškozování pacientů. Do něho zahrnuje například důsledky komplikací v celém zdravotnickém systému na pacienta, ale také špatnou komunikaci s pacientem. Tento problém je však nesnadné uchopit z několika důvodů. Jednou z hlavních příčin je samotná definice psychotraumatu. Psychotrauma má velmi mnoho projevů a často překračuje diagnostický rámec posttraumatické stresové poruchy. Podle Y.Lucké a L.Kobrleho k traumatu dochází v případě existence takového vnějšího stimulu, který evokuje extrémní horor a šok, zahrnuje bezprostřední prožití ohrožení života nebo tělesné a/nebo psychické integrity, přináší pocity bezmoci, nemožnosti uniknout, nesrozumitelnosti. Reakce organismu je důležitější než stimul, který ji způsobuje, tedy podobně jako u psychické krize záleží na naší interpretaci, pokud vnímáme stimul oproti ostatním jako traumatogenní. Faktory, které dále ovlivňují trauma, jsou délka, intenzita a frekvence traumatické události (některá traumata tudíž nevznikají po doslova hororových zážitcích, ale po opakujících se zážitcích s o něco slabší intenzitou), dále jednotlivec, tj. jeho osobnost a životní kontext, traumatické zkušenosti z minulosti, naučené dovednosti zvládání traumatogenních situací, dostupné vnitřní a vnější zdroje a sebedůvěra. Pokračovať v čítaní

Ako ďalej ? (1.časť)

Ako ďalej ?         (1.časť)

 

V prvej, úvodnej časti som napísal, že bude ešte horšie. A v tejto časti  si ukážeme, že bude horšie v každom ohľade.

   Zdravotníctvo, ako každý rezort, je závislé na viacerých zdrojoch a späté rôznymi väzbami s inými rezortmi a oblasťami. Jeho chod závisí v prvom rade od dobre fungujúcej ekonomiky, vedy, školstva, sociálnej oblasti a rozumnej legislatívy. Všetky spomínané zložky, ovplyvňujúce sa navzájom, musia mať víziu do budúcnosti, ako samy o sebe, tak aj vo vzájomných súvislostiach, ako celok. Že každá z týchto zložiek na Slovensku víziu postráda, je faktom a súčasne výsledkom „práce“ jednotlivých ministrov. Pokračovať v čítaní