Archívy kategórií: Môj život s miopatiou

Môj život s myopatiou (8.časť)

Môj život s myopatiou (8.časť)

 

Hlboko do vrecka

   Na odporučenie MUDr. Daňa som sa znova objednal na funkčné vyšetrenie ciev dolných končatín k MUDr. Horákovi. Doktor Horák vykonával ultrasonografické vyšetrenie na dvoch pracoviskách. Jedno pracovisko má v mieste bydliska, v dedinke Lednické Rovne, druhé pracovisko, v ktorom ordinuje jeden krát do týždňa, je v poliklinike blízkeho okresného mesta Ilava. V mieste prvom sú kratšie čakacie lehoty – niekoľko týždňov, v mieste druhom sú čakacie lehoty niekoľko mesiacov. Preto som sa telefonicky objednal do Lednických Rovní. V určený deň som sa dostavil k lekárovi, ale čakalo ma prekvapenie. Keď som sa dostal na rad, sestra mi oznámila, že pán doktor nemá zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a treba zaplatiť v hotovosti 15,-€. Od roku 2008 som bol prakticky bez práce, úspory sa míňali, môj zdravotný stav sa nezlepšoval, práve naopak, a vyhliadky na získanie zamestnania boli v takejto situácii mizivé. Tak vravím sestre, že peniaze nemám. Sestra:„To nevadí, prídete, keď budete mať peniaze“. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (7.časť)

Môj život s myopatiou (7.časť)

 

Tak prečo to stále bolí?

Vráťme sa na chvíľu k operovanej nohe. K pánovi chirurgovi-operatérovi som sa snažil dostať niekoľko krát v priebehu novembra 2011. Ambulanciu nemá v mieste môjho bydliska, takže som musel navštíviť neďaleké menšie mestečko Nemšová. Lenže práve v tom čase prebiehal štrajk lekárov, zameraný na zvýšenie platov lekárov a zdravotných sestier zamestnaných v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Tri krát som našiel na dverách ambulancie iba oznámenie, že čerpá dovolenku, ale nenapísal, od kedy do kedy. Takže bolo treba skúšať, či dajme tomu o týždeň nebude náhodou ordinovať. Neordinoval. Opäť dovolenka. A ešte raz. Nuž, každý lekár riešil štrajk po svojom. K MUDr. Daňovi som sa dostal asi niekedy vo februári 2012, správu o tom v zdravotnom zázname nemám, pretože pán chirurg ma odmietol vyšetriť, s vysvetlením, že môžem ísť aj k inému chirurgovi v mieste bydliska, alebo navštíviť ho v okresnej nemocnici, v ktorej pracoval. A mal pre mňa ešte jednu možnosť – zaplatiť si ošetrenie na mieste priamou platbou. Po úspešnom štrajku lekárom opäť o niečo stúpli sebavedomie a arogancia. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (6.časť)

Môj život s myopatiou (6.časť)

 

Na základe devastujúcich desaťročných bolestí a lekárskeho nálezu som sa rozhodol nestrácať čas, a vyplnil žiadosť o pridelenie invalidného dôchodku. Nemal som najmenšie tušenie, aká mašinéria ma, po predchádzajúcej, zvanej „zdravotníctvo“, tentoraz zomelie. Tá bola bezvýhradne štátnou inštitúciou a ukázala mi v plnej miere, aký som bol celý čas naivný.

   Po desiatich stratených rokoch, nezáujme lekárov, ich laxnom prístupe a diletantskej práci som si myslel, že konečne niekto vypočuje môj hlas. Niekto, kto uzná, koľko som si vytrpel, a nastolí adekvátne riešenie. Môj omyl nemohol byť fatálnejší.

Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (5.časť)

Môj život s myopatiou (5.časť)

Po desiatich rokoch konečne diagnóza!

   Nejako intuitívne som cítil, že môj zdravotný problém patrí do oblasti neurológie. Rozhodol som sa však, že k neurológovi MUDr. Ježíkovi už nepôjdem. Objednal som sa k neurologičke MUDr. Perichtovej, hoci mala dlhé čakacie lehoty. Začiatkom marca 2011, teda takmer desať rokov po prvých symptómoch choroby, som sa konečne dočkal. Na konci marca vykonala ihlové EMG vyšetrenie, ktoré potvrdilo to, čo už dávno viselo vo vzduchu: Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (4.časť)

Môj život s myopatiou (4.časť)

  

Začal sa predo mnou otvárať nový, doposiaľ neznámy svet medicíny, biochémie, diagnostických metód a netušených diagnóz.

   Začiatkom júna 2008 sa mi podarilo zamestnať v Technických službách ako asistent-majster. Trpel som bolesťami, ale držal ako kôň. Bolesti a únava boli natoľko vyčerpávajúce, a moja psychika taká oslabená, pretože som stále nevedel, čo so mnou vlastne je, že som nástojil na tom, aby mi bola vykonaná biopsia svalu  a histológia, za účelom potvrdenia alebo vylúčenia polymyozitídy. Nedokázal som už čakať ani o deň viac, a reumatológ keď videl, v akom psychickom stave som, vybavil v ten istý deň chirurgické odobratie vzorky svalu na dvoch miestach dolnej končatiny; 1x na ľavom predkolení a 1x na ľavom zadnom stehne. Reumatológ sa vyslovil, že budem určite rád, ak sa diagnóza nepotvrdí. No ja som odvetil, že budem radšej, keď sa potvrdí, pretože chodiť po vyšetreniach sedem rokov a bez výsledku, je pre mňa zúfalé. Ale výsledky boli opäť negatívne: podkožné tukové väzivo a zachytené vlákna kostrovej svaloviny bez zápalových alebo degeneratívnych zmien. Bol som znova na začiatku. A môj psychický stav sa ešte zhoršil. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (3.časť)

Môj život s myopatiou (3.časť)

 

   Vo februári 2002 som nastúpil ako predavač v obchode s hudobnými CD. Celý deň som prakticky sedel a užíval tú úľavu, že už nemusím stáť na nohách, ale stačilo aj pár minút v stoji, a bolesti sa rýchlo vrátili. V apríli som sa stal zamestnancom Doprastavu Zvolen. Nebolo ľahké tráviť na stavbe a v teréne 12 hodín denne, ale nebolo to také brutálne, ako stáť vo výrobe bez možnosti si sadnúť. Keďže som pracoval ako majster hlavnej stavebnej výroby, mohol som si aj sadnúť, striedať tak státie s odpočinkom a šetriť moje nohy. V Doprastave mi skončila pracovná zmluva na dobu určitú v decembri 2002 a ja som ostal opäť nezamestnaný. Keďže jediné vyšetrenie, ktoré malo dovtedy aspoň aké také pozitívne výsledky, bolo dopplerovské vyšetrenie ciev, žiadal som u praktickej lekárky MUDr. Volánkovej opätovné kontrolné vyšetrenie USG dolných končatín, ale pani doktorka mi ho odmietla so slovami, že aj tak bude zbytočné a odporučí mi ho až vtedy, keď sa mi zhorší môj zdravotný stav, ale nepovie mi príznaky toho zhoršenia, aby som si ich sám nevsugeroval (!) Vyzeralo to tak, že ma považuje za hypochondra. Takže som vo februári požiadal pani „doktorku“ o vyradenie z evidencie a prešiel k inej praktickej lekárke. Keďže som bol stále nezamestnaný a tým pádom som mal aj čas na návštevy lekárov, znova som sa snažil zopakovať niektoré odborné vyšetrenia. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (2.časť)

Môj život s myopatiou (2.časť)

 

Vydržať!

    Keďže moja obvodná lekárka, MUDr. Volánková neordinovala, zastupovala ju MUDr. Martináková. Záver bol, že mám skrátené hamstringy, mám si na to vraj zvyknúť a objednala ma k neurológovi a na funkčné vyšetrenie ciev DK. Po mojom presviedčaní ma lekárka vypísala na PN, čo nechcela urobiť, pretože som ešte nemal potvrdenú žiadnu diagnózu. PN trvala 14 dní, prakticky som len preležal celý čas, neschopný fyzickej námahy, v nádeji, že bolesti ustúpia, ale môj stav sa nezlepšil.

   V tej dobe som bol asi ako každý občan, ktorý neprešiel mašinériou zdravotníckej starostlivosti, plný dôvery v zdravotníctvo ako systém, ktorý má človeku pomáhať a očakával som, že lekári spravia všetko, aby v čo najkratšej dobe zistili príčiny bolestí, stanovili diagnózu, navrhli liečbu a poučili ma, čoho sa treba vyvarovať a ako preventívne bolestiam predchádzať. A keďže som bol ohľadne medicíny úplný laik, a takým som v podstate aj doteraz, iba že sa cítim laikom poučeným, vôbec som netušil, do akých kalných vôd zahnal osud môj čln. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+