Archívy kategórií: Nedajmesaopiťsuchýmrožkom

Stalo sa, ako som predpokladal

Po desiatich dňoch, čo som napísal svoj druhý príspevok /Tak som sa konečne prebral/ do svojho blogu, sa môžem hrdo a veselo usmievať. Stalo sa presne to, čo som predpokladal. Kiska sa nepostavil za predčasné voľby a všetko sa vrátilo späť, takmer do starých koľají. A tanečky okolo neuznania prvého Pellegríniho návrhu (zloženia novej vlády), boli iba zastieracím manévrom: aby Kiska nevypadal moc blbo, aby ukázal že „má tu moc“. A aj preto, že súhlasiť hneď s prvým návrhom, by bolo moc okaté.

Mám v hlave veľa tém

a pôvodne som chcel písať o Škripaľovi a hystérií s odvolávaním Ruských diplomatov. Celý deň ale premýšľam nad tým, že začnem písať o niečom, čo sa nás Dubničanov omnoho viac dotýka (bližšia košeľa ako kabát) a možno aj omnoho viac zaujíma. Podnet k tomu mi dalo už druhé číslo magazínu MONITOR v poštovej schránke, ktorý vydáva nový kandidát na primátora p. Robert Rafaj. Priznám sa že toho pána vôbec nepoznám. Na rozdiel od prvého kandidáta (podľa poradia ako sa prihlásili ku kandidatúre) p. Emila Suchánka, s ktorým sa poznáme, už dlhé roky. Práve preto som sa rozhodol venovať naozaj podrobne a zodpovedne tejto téme. Veď ako si volič môže naozaj vybrať, komu dá svoj hlas, ak o kandidátoch nič nevie? Z toho čo sami o sebe napíšu? Ak máte čo len štipku kritického myslenia a zdravého sedliackeho rozumu, tak sa s takýmito informáciami neuspokojíte a neprikladáte im veľkú váhu – môžu byť vrcholne neobjektívne, alebo pomerne bezcenné (iba politický marketing). 😉

Pokračovať v čítaní

Tak som sa konečne prebral

a po takmer troch týždňoch som opäť ožil. Nevyliezol som síce z hrobky, ako Ježiš pred cca dvetisíc rokmi, ale z postele, kde ma sklátila chrípka. Dobré s nami a zlé preč. Pomohlo mi zopár paralenov, kilá pomarančov a hektolitre čaju. Ako som po troche ožíval, viac a viac som sledoval naozaj hektické chvíle na Slovenskej politickej scéne. Zapovedal som sa, že nebudem na všetok ten cirkus reagovať, ale aspoň môj názor v hrubých rysoch:

Hystéria Matoviča, Sulíka, Galku, Kollára, Nicholsonovej a celého spolku dosahuje vrchol. Doslova sa trasú, aby sa im podarilo opäť sa dostať k válovu. Vedia, že toto začína byť ich posledná šanca. Jediný, kto sa postupne ukľudnil, je Kiska. Zvíťazila u neho vypočítavosť nad pomstychtivosťou (má čo Ficovi vracať, vytiahnuté volebné, daňové a pozemkové podvody sú ešte stále čerstvou ranou). Predčasné voľby mu vôbec nevyhovujú. Jeho Progresívne Slovensko je totiž ešte len v rozbehu, potrebuje viac času na politický marketing a rýchlymi voľbami by zrejme viac stratil, ako získal. Nemôže si dovoliť premrhať prvotný náboj.

Pokračovať v čítaní

Na začiatku bolo svetlo

Už niekoľko mesiacov si ohrýzam nechty. Nie že by som nemal čo robiť, to sa nedá povedať. Po približne 35 rokoch manželstva mi polovička neodpustí ani „Ň“. Poznáte to – neustály kolotoč už od rána. Vyvenčiť psa, vyniesť smeti ak sú nachystané. Ak nie sú nachystané, vyniesť ich aj tak, kvôli pokoju v rodine. Pobehať po obchodoch, pozháňať všetko podľa inštrukcií na lístku. Neviem ako to drahá robí, ale vždy so stopercentnou istotou vie, kde sa čo oplatí nakúpiť. Sama nemá na nákupy veľa času, lebo jej práca je celodenná a tak bremeno zostáva len a len na mne. Na čerstvom, niekoľkomesačnom dôchodcovi. Musím sa priznať že na termín určený zákonom a sociálnou poisťovňou som ešte nedosiahol. Ruplo mi ale zdravie a využil som možnosť ísť na predčasný. Smrdieť na čiastočnom dôchodku bez perspektívy rozumného zamestnania sa mi nechcelo. Táto možnosť mi jednoducho v tom momente, keď som sa rozhodoval, prišla ako tá najlepšia.

Čo už.

Pokračovať v čítaní