Som zhrozený priposr… pardon, bojazlivosťou a zároveň aj bezcharakternosťou súčasného „vedenia mesta“ Dubnice nad Váhom. Podľa reakcií na sociálnych sieťach, ale aj podľa toho čo som sa už stihol o tejto téme rozprávať aj Vami Dubničanmi, nie som sám čo má tento názor. Ospravedlňujem sa za ten náznak pejoratívneho výrazu, ale neexistuje výstižnejší terminus technicus na správanie Mgr. et Mgr. Petra Wolfa „pod tlakom a v krízových situáciách“.
Vysvetlím…
Na začiatku bol facebookový príspevok profilu „V Dubnici“. Neurobil nič iné ako to čo robí väčšina takýchto profilov zdieľal príspevok z mediálneho portálu, ktorý ho prevzal od tlačovej agentúry TASR, ktorá v správe uvádza /cit./: Dubnica nad Váhom má podľa hovorkyne Veroniky Valuchovej podpísaný dokument o vzájomnej spolupráci s ruským mestom Jaroslavľ. „Mestá spojila tragédia miestneho hokejového tímu Lokomotiv Jaroslavľ, ktorého hráčom bol aj dubnický rodák Pavol Demitra. V súčasnosti je spolupráca s mestom Jaroslavľ utlmená,“ priblížila hovorkyňa.
Teda v dnešnej dobe nič nevídané. Hovorkyňa mesta a ústa Mgr. et Mgr. Petra Wolfa, PaedDr. Veronika Valuchová zrejme iba pokračovala v zmysle pretláčaných trendov a „celospoločenskej“ hystérie dištancovania sa a odsudzovanie všetkého, čo ak len trochu súvisiaceho s Ruskom.
Tejto správe verím, teda tomu že uvádza skutočnosť. Podľa mojich skúseností TASR totiž zvyčajne postupuje tak, že otázky posiela emailom jednotlivým tlačovým odborom a tí rovnako odpovedajú. Teda v tomto prípade som si stopercentne istý že existuje riadny záznam (dôkaz) otázky a aj vyhlásenia, ktoré hovorkyňa Veronika Valuchová v mene „mesta“ vydala…
Po „mediálnom lynči Dubničanmi“ tohto prehlásenia v dubnickom verejnom priestore sociálnych sietí sa ukázala opäť pravá tvár a charakter Mgr. et Mgr. Petra Wolfa. Kam vietor, tam plášť. Nevadilo mu predtým tancovať na tejto téme, využívať ju na sebazviditeľňovanie a na PR až ďaleko za hranicou dobrého vkusu. Keď ale zbadal že verejná mienka je niekde úplne inde, prejavila sa jeho druhá vlastnosť (bojazlivosť vo svojom pejoratívnom synonyme) a jeho ústa – hovorkyňa Veronika Valuchová bez zaváhania skresľovaním reality a prekrúcaním významu vlastných slov sa snaží túto správu, svoje vyhlásenie vysvetliť inak a „vyžehliť“ marketingový faul, najmä a práve pod tlakom blížiacich sa volieb.
Myslím že hovorkyňa, či vedenie mesta by mali vysvetliť, prečo považujú za dezinformáciu citovanie oficiálnej správy TASR, ktorá cituje ich vlastné slová!!!
Prečo prekrúcaním? Lebo téma ktorou TASR oslovilo, a teda aj následná otázka bola jasná: prerušenie vzťahov v kontexte „Ruskej agresie“… a hovorkyňa odpovedala že v súčasnosti je spolupráca utlmená. Žiaden dodatok, žiadne vysvetlene … lebo covid ..! Logicky teda buď to bola priama a reálna odpoveď, že na základe chorých trendov potláčania všetkého Ruského a praktizovania kolektívnej viny „mesto“ utlmilo, či tlmí spoluprácu, alebo hovorkyňa využila situáciu utlmenej spolupráce covidom a zneužila tento fakt, aby ho podala tak, aby vyznel v zmysle tohto trendu!
A aj TASR vo svojej tlačovej správe konštatuje,
že to je v súvislosti s inváziou!!!
Okrem toho som osobne presvedčený o naozajstnom „vzťahu a jeho úprimnosti“ od Mgr. et Mgr. Petra Wolfa k partnerskému mestu Jaroslavľ. Na mňa nezapôsobia nejaké reči, prejavy a výstupy. Neverím marketingovým „krokodílím slzám“ a už vonkoncom nie od Mgr. et Mgr. Petra Wolfa. Ja nezvyknem posudzovať ľudí podľa (ich pekných) rečí, ale podľa ich skutkov a toho čo ukážu. Preto sem dám ešte jeden „príbeh“… Ktorý ukázal!
Ale to začneme v hlbokej minulosti… 😉
V 2018 roku na základe Memoranda o spolupráci Dubnicu nad Váhom na 3 dni navštívil z Jaroslavľa municipiálny orchester ruských ľudových nástrojov – Struny Rusi. Príležitosťou bola oslava 825. výročia prvej písomnej zmienky o našom meste. Tri dni členovia orchestra poznávali Dubnicu nad Váhom a Dubničanov. Vrcholom bol ich koncert v Dome kultúry, naozaj nezabudnuteľný a hodnotný zážitok pre každého, kto sa ho zúčastnil.
Poznámka autora – nebudem sa vôbec pýtať, či sa ho Mgr. et Mgr. – vtedy iba Mgr. Peter Wolf a vtedy iba poslanec MsZ, zúčastnil … 😀
Mal som tú česť ako fotograf tieto dni stráviť s ruským ansámblom a sprevádzať ich po našom meste. Zásluhou primátora Ing. Jozefa Gašparíka vznikla aj idea „štvorlístka“ partnerských miest, keď si Struny Rusi z Dubnice nad Váhom „odskočili“ koncertovať aj do Vácu a Otrokovíc.
Z tohto pôsobenia orchestra v partnerských mestách a v Dubnici nad Váhom, aj z príležitosti 825. výročia prvej písomnej zmienky vznikla ručne robená pamätná fotokniha v piatich exemplároch. Po jednom dostalo každé partnerské mesto a jeden exemplár bol určený pre archív orchestra Struny Rusi. O exkluzivite knihy svedčí nielen ich malý počet, ale aj materiály a použitá technológia tlače. Napríklad strany knihy, teda fotografie v nej sa nedajú počmárať ani guličkovým perom a aj výrobca knihy, ktorého značka ANTAL Book je naozaj pojmom v brandži, so svetovou kvalitou. Aktivity orchestra v Dubnici nad Váhom som zachytil v tridsiatich siedmich fotografiách. Z Vácu je fotografií osem a z Otrokovíc sedem (akýkoľvek záujemca môže do knihy nahliadnuť!)
Potiaľto vysvetlenie faktov a teraz pointa príbehu:
Hneď po tom čo Mgr. et Mgr. Peter Wolf nastúpil do úradu, si začal robiť v primátorskej kancelárií „poriadky a upratovať“. Keď medzi najvýznamnejšími pamiatkami a pamätnými predmetmi mesta Dubnica nad Váhom objavil túto knihu, po kratučkom prezretí ju odložil s tým, že sa má vyhodiť, ON ju nechce… nepotrebuje….
Pamätná kniha – odfotená dnes u mňa doma na balkóne- na šiestich fotografiách:
Našťastie na úrade je veľa ľudí ktorí nesplnia kadejakú hlúposť len pre to, že to je príkaz Mgr. et Mgr. Petra Wolfa. Ten dotyčný vedel akú má kniha kultúrnu a časom aj historickú hodnotu a vedel že ja, ako autor by som určite privítal, ak by sa miesto vyhodenia dostala ku mne. Zatiaľ ju ochraňujem a keď príde čas a stratí sa z nášho úradu kultúrnohistorické barbarstvo (ničenie kníh si na nešťastie ľudská história už pamätá), neúcta k tradíciám, spoločným hodnotám a faloš, knihu vrátim tam kam patrí.
Aj na základe tejto (a iných) osobných skúseností som presvedčený o tých „hodnotách“ Mgr. et Mgr. Petra Wolfa, ktoré hore v texte spomínam.
z.J.