Téma ktorú Vám teraz ponúkam nie je novou témou, v kuloároch mesta, mestského zastupiteľstva a záujmových skupín rezonuje už dlhší čas. Tí ktorí problematiku mestského múzea sledujú dlhodobo, tí vedia. Keďže ju chcem ale zrozumiteľne vysvetliť širokej verejnosti v Dubnici nad Váhom, vyžadovala si značné úsilie a množstvo investigatívnosti. Venoval som sa jej niekoľko dní, kedy som študoval a aby som pre objasnenie zhrnul všetky fakty z verejne dostupných informácií a dokumentov.   

Primárne vychádzam z (nateraz) poslednej zverejnenej správy na web stránke a FB profiloch mesta, najmä FB profile Mgr. et Mgr. Wolfa:

Tento príspevok Mgr. et Mgr. Wolfa a asi aj celé udelenie ocenenia bolo podľa mňa a mnohých znakov iniciované a zinscenované ako oponentúra viacerým zásadným kritickým výhradám laickej, ale aj odbornej verejnosti, ako aj výsledkom uskutočnenej kontroly (a reakcií z nej vyplývajúcich) v múzeu. Ako „marketingový protiútok“ a vyslovene iba účelová obhajoba.

Nakoľko takmer všetky skutočnosti ktoré v príspevku postupne uvediem boli a sú Mgr. et Mgr. Wolfovi dobre známe, mám preto podozrenie že z jeho strany ide o úmyselnú manipuláciu, zavádzanie a klamstvá.

V prvom rade poukážem na ohýbanie reality a úmyselné nadhodnocovanie skutočnosti. Mgr. et Mgr. Wolf vo svojom príspevku píše  (citát):

Ocenenia od nezávislých organizácií, ktoré ako samospráva získavame, v tomto prípade p. riaditeľka, sú najobjektívnejšou značkou kvality…

Pamätnú medailu za projekt Ing. Monike Schwandtnerová určite nezískala podľa mňa od nezávislej organizácie. V podstate totiž cena bola udelená „medzi našimi ľuďmi“. Ak sa totiž podrobne pozrieme na to kto túto pamätnú medailu udelil, tak si môžeme všimnúť že to bola predsedníčka ZMS (Zväzu múzeí Slovenska) Mgr. Františka Marcinová Phd.:

ktorá má zhodou okolností v Ľubovnianskom múzeu na hrade Stará Ľubovna na starosti dokumentačné oddelenie:

Ak sa na tomto dôkaze mojich tvrdení – printscreenu z oficiálnej web stránky Ľubovnianskeho múzea a hradu poobzeráte, tak môžete ľahko zistiť že správcom tohto zariadenia a teda aj kolegom pani predsedníčky ZMS p. Marcinovej, ktorá udelila pamätnú medailu Ing. Monike Schwandtnerovej je pán Mgr. Jozef Balužinský. K tomuto pre našu vec zaujímavému menu sa veľmi ľahko dostaneme opäť, len z druhej strany nášho príbehu. Ak sa pozrieme kto vlastne kreoval ocenený projekt a finančne na ňom ťažil. Pri skúmaní verejne dostupných dokumentov Dubnického múzea narazíme práve na meno p. Balužinského a jeho eseročku CULTURA SINE CLAUSTRA … a nie raz 😊.

Pre poriadok a ako dôkaz faktov a mojich tvrdení prikladám koláž, ktorá vznikla ako výťah informácií zo zverejnených faktúr. Zvýraznené sú faktúry na meno pána Mgr. Balužinského a jeho spoločnosti, ktorých značná časť sa týka práve aj „oceneného projektu“. Pre mňa je zdvihnutým varovným prstom aj fakt, že do tohto projektu sa zapojila jedna a tá istá osoba v dvoch identitách – ako fyzická a aj ako právnická osoba. Toto mi určite zakladá právo špekulovať o „čistote“ takýchto vzťahov.

Tu sú ešte raz fakty, len zosumarizované do inej formy – podrobného výpisu:

Tvrdenie Mgr. et Mgr. Wolfa že ide o ocenenie od nezávislých organizácií a sú najobjektívnejšou značkou kvality môžem označiť ako nepravdivé a úmyselne zavádzajúce verejnú mienku. Zavádzajúce aj preto, že vo svojom prehlásení Mgr. et Mgr. Wolf píše v množnom čísle:

Ocenenia od nezávislých organizácií…

teda úmyselne a podprahovo manipulatívne zavádza Dubničanov podsunutím klamlivej informácie, nadhodnocovaním, ako keby týchto ocenení a nezávislých organizácií bolo viac!

Rovnako potom pôsobí aj druhá časť tvrdenia Mgr. et Mgr. Petra Wolfa,  keď o tieto nepravdy opiera a zdôvodňuje nimi tvrdenie o odborných kvalitách riaditeľky Dubnického múzea. Dovolil som si preto zaloviť v internete a bol som prekvapený. Nie je v tom naozaj z mojej strany voči pani riaditeľke Ing. Monike Schwandtnerovej nič osobné, ide mi len o priblíženie pravdy a faktov. O objasnenie celého problému verejnosti. Určite nie som povolaný a kompetentný aby som ja posudzoval jej odborné kvality, ale určite môžem pozbierať a priniesť čriepky informácií, ktoré to umožňujú posúdiť.

Pre mňa ako laika je zarážajúce a pre mňa ako Dubničana neprijateľné, aby pani riaditeľka inštitúcie, ktorá by mala byť pilierom kvality historických informácií šírila do sveta nepravdy. Ako príklad uvediem dve. Prvou je datovanie a tvrdenie Ing. Moniky Schwandtnerovej vo videu pre verejnosť o fotografí na plachte v Dubnickom múzeu a druhým zavádzajúca informácia, ktorá sa objavila v celom spektre médií – o ústave pre hluchonemých, ktorý podľa nej pôsobil v Dubnickom kaštieli počas socializmu. V oboch prípadoch, ako sa môžete presvedčiť v odkazoch, ide o hrubý fail, ktorý je prípade riaditeľky odbornej historickej inštitúcie len ťažko akceptovateľný a naozaj nesvedčí o jej adekvátnych odborných schopnostiach!

Posuňme sa teraz ďalej k druhej časti výroku Mgr. et Mgr. Wolfa, citát:

… a úprimnej snahy zlepšovať sa a robiť veci čo najlepšie.

Aj táto prvoplánová a „jednoduchšia“ myšlienka podsunutá verejnosti reaguje podľa mňa iba na množstvo kritiky, ktoré sa na hlavu Ing. Moniky Schwandtnerovej zvalilo aj na mestskom zastupiteľstve. Naozaj ja by som si osobne nevedel ani predstaviť že vyslovím takéto tvrdenie po zistení, že kontrola vykonávaná v Dubnickom múzeu konštatovala nedodržanie už prijatých opatrení plynúcich z predchádzajúcej kontroly. Každý máme ale iný charakter…

Zároveň sa pokúsim naozaj stručne zhrnúť niektoré pochybenia podľa – správy z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky nášho mesta, kde celková suma zistených pochybení – nezaevidovania nakúpeného drobného hmotného majetku, nezverejnenia faktúr a podobne predstavuje čiastku 4.728 eur. Aj tu sú pre mňa mementom slová vyslovené Mgr. et Mgr. Wolfom, že ide vlastne o zanedbateľné pochybenia. Mgr. et Mgr. Wolf zo svojich výšin 5.000 platu (a iných „výhod“) považuje sumu z ktorej musia mnohí vyžiť celý rok asi iba za drobné…

Zároveň je vážnou situáciou aj fakt, na ktorý padlo už viac upozornení, že so zbierkovými predmetmi v Dubnickom múzeu nie je zaobchádzané tak, ako by malo byť aj v rámci zmlúv o zápožičke týchto predmetov a v zmysle pravidiel. Kto má záujem, môže si detailne pozrieť konfrontáciu p. riaditeľky Ing. Moniky Schwandtnerovej s týmito skutočnosťami na zázname z mestského zastupiteľstva. Nie je totiž pre mňa reálne a aj zmysluplné zaoberať sa všetkým čo v tejto téme „Dubnického múzea“ odznelo za posledné týždne.

Čo ale určite stojí za pozornosť a čomu sa budem ešte venovať, nakoľko ma táto informácia zaujala, je vyslovenie podozrenia z možného konfliktu záujmov, ktoré odznelo v interpeláciách (zdroj videa web dubnica.eu):

Nakoľko na tomto zastupiteľstve odznel aj fakt, že k tejto veci bude podaná žiadosť na preskúmanie porušení zákona v Dubnickom múzeu na okresnú prokuratúru, zdržím sa viacerých svojich úvah. Zaoberal som sa s touto skutočnosťou ale dostatočne hlboko a intenzívne v rámci možností ktoré mám (verejne dostupné dokumenty na internete), preto si tieto informácie a ich zhodnotenie dovolím publikovať.

V prvom rade to že bola a je riaditeľka Ing. Monika Schwantdnerová členkou záujmového združenia Wagus nie je pochýb a sama sa aj takto predstavila (zdroj Dubnické noviny 7/2016):

Druhým faktom je nepopierateľné prepojenie, väzby a „korene“ jednotlivých subjektov, ktorými sa neskôr v tomto texte (tabuľke) budem zaoberať. Pekný príklad tohto nájdete nie len v histórií na internete, ale aj v článku popisujúcom oslavy 20. výročia založenie tohto združenia v regionálnom periodiku MY Trenčín z 14. augusta 2010.

Teraz k meritu veci, prečo sa javí že naozaj ide možný stret so zákonom – o konflikt záujmov. V prvom rade riaditeľka Dubnického múzea Ing. Monika Schwantdnerová ako členka Wagusu vystavovala objednávky a uhrádzala faktúry za jednotlivé vystúpenia (pre pochopenie a laicky povedané sama sebe). To by ale nebolo všetko. Pre ilustráciu prikladám tabuľku, ktorej dáta som vytiahol opäť z povinne zverejňovaných a voľne dostupných dokumentov na web stránke Dubnického múzea a z ktorej odvodím svoje hodnotenie faktov:

V nej je jasne vidieť, ako sa Wagusu po nástupe p. riaditeľky Dubnického múzea do funkcie začalo v našich končinách dariť. (situácia sa iba opakovala, ale to už je iná téma, aj keď materiál k nej mám zhrnutý, netýka sa priamo Dubnice nad Váhom)😊 Pre zaujímavosť subjekty uvedené v tabuľke sú spriaznené s Wagusom alebo vychádzajú z neho (viď história a článok v periodiku MY-Trenčín). Postupne ako šli roky sa členovia „rozdelili“ na jednotlivé časti a fakturácie sa tým pádom „rozsypali“ z jedného záujmového združenia na jednotlivé „jeho prvky“. Kým v 2016 nás vystúpenia tohto spoločenstva stáli z mestskej pokladne cca 770€, v 2017 to bolo už 2.350€ a v „úrodných rokoch“ 2018 a 2019 už fakturácie vysoko prekročili hranicu 8 tisíc eur…  Tento rozlet pribrzdila korona, ale aj tak stále suma za vystúpenia oscilovala okolo, alebo nad hranicou 5 tisíc eur. 🙂

Záverom už len pripojím svoju úvahu a perličku pre zaujímavosť, keby niektorí nechápali prečo Mgr. et Mgr. a viac členov wlčieho spoločenstva tak ostetnatívne obhajovali Ing. Moniku Schwantdnerovú. Mne našťastie ešte funguje pamäť dobre a našiel som aj dôkaz tejto informácie. Ako zdroj ukážky mi poslúžilo video od Roberta Zvonára na jeho YT kanáli. Týmto ho pozdravujem a sľubujem že svoj záväzok vyrovnám! 😊

Keby Vám nezaplo, tak ide o „náhodný výber“ a „predstavenie kandidáta“ v programe pani riaditeľky pred voľbami 2018…  Tí bystrejší budú chápať aj to čo ten účinkujúci vlastne rozpráva a akú pointu má celá scénka… 🙂 Loajalita a charakter v praxi.

z.J.