Prevencia, diagnostika, liečba alebo pacient ako pokusný králik – časť 15.

Ani tieto skutočnosti vám nebudú neznáme. Liečenie bez presného určenia diagnózy. Rýchlo predpísať nejaké lieky, aj keď lekár ešte nevie presne, o akú diagnózu ide (pozná iba symptómy, ale nie príčinu symptómov), ba ani netuší, či sa mu ju podarí neskôr špecifikovať. Ak sa vôbec k nejakým ďalším vyšetreniam odhodlá. Ale ak predpíše nejaký liek, pacient má pocit, že lekár urobil všetko čo urobiť mal, a pôsobí dojmom, že vie, v čom je „pes zakopaný“. Aspoň väčšina pacientov to takto vníma, najmä tých skôr narodených. Dôvera v neobmedzené schopnosti lekára je u niektorých ľudí až dojímavá.

Z vlastnej skúsenosti: MUDr. Volánková mi na akýkoľvek zdravotný (a bolestivý) problém, pokiaľ nešlo o prechladnutie, predpisovala automaticky lieky proti bolesti. Spravidla až po týždni alebo dlhšie, ak bolesť neustúpila, začala problém riešiť. Ako, to som už spomenul. Že to nie je správny postup, je dobre známe. Bolesť je signálom, že v tele je niečo v neporiadku; nemá sa potlačovať bez určenia jej príčiny. Len ak sa inak nedá a príčina bolesti sa nedá odstrániť, treba nasadiť analgetiká a potláčať iba symptómy. Nikdy som takto predpísané lieky neužíval.

Ako hovorí 2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti, §2

Vymedzenie základných pojmov

(1) Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

(7) Prevencia na účely tohto zákona je

a) výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia zdravia osobe,
b) aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb,
c) vyhľadávanie patologických procesov v ich asymptomatickom období s cieľom liečby, ktorou sa predchádza ich klinickému prejavu,d) aktívne sledovanie choroby s cieľom predchádzania zhoršeniu zdravotného stavu osoby.

Čiže zdravotná starostlivosť by mala mať takúto postupnosť: prevencia, dispenzarizácia (aktívne preventívne vyhľadávanie, vyšetrenie, liečenie a sociálne sledovanie osôb až do vyliečenia), diagnostika, liečba. Súbežne s tým a nezávisle na tom biomedicínsky výskum atď.

Prevencia:
Že prevencia na Slovensku, ale ani na celom svete v zdravotníckej starostlivosti neexistuje, je holý fakt. Okrem niektorých alibistických ťahov (napríklad varovanie na cigaretových škatuľkách „Fajčenie môže zabíjať“  alebo najnovšie Európskou úniou predpísané morbídne, akože odstrašujúce obrázky) je aj samotná prevencia – napríklad v súčasnosti snaha o mamografické sledovanie žien v určitom veku – podriadená iba tlaku farmaceutických firiem presadiť svoje ekonomické záujmy.

Podobne je to aj s liekmi statínmi a fibrátmi, patriacimi medzi hypolipidemiká, ktoré sa predpisujú pri zvýšenej hladine cholesterolu v krvi. Bez ohľadu, či pacientovi jeho zvýšený cholesterol pôsobí subjektívne problémy, alebo nie. Lieky na zníženie cholesterolu sa predpisujú dnes už úplne mechanicky, takže na Slovensku ich údajne užíva okolo 500 000 pacientov. Celkom dobrý biznis. Celé to vyzerá ako prevencia v snahe predísť závažnejším chorobám spôsobených zvýšenou hladinou cholesterolu (všetky choroby spôsobené obliteráciou  dutín, či už v orgánoch alebo cievach – ateroskleróza ciev, ischemické choroby srdca), ale nie je. Problémom je, že ako každé synteticky vyrábané lieky, aj tieto majú nepriaznivé vedľajšie účinky. Statíny a fibráty môžu spôsobiť symptómy myopatie, čo vôbec nie je zanedbateľná diagnóza – toxické poškodenie priečne pruhovaných svalov – od miernych prejavov (svalová slabosť a bolesti svalov) až po ťažkú diagnózu rabdomyolýzu, ktorá si vyžaduje hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Po nasadení lieku by mal byť pacient minimálne 3 mesiace sledovaný (CK v sére), rizikoví pacienti majú byť sledovaní dlhodobo. Dôležité je poučenie pacienta.“

tvrdia MUDr. Denis Richter 1, 2, doc. MUDr. Peter Špalek, CSc.1

1 Centrum pre neuromuskulárne ochorenia, FNsP Bratislava – Ružinov
2 Neurologické oddelenie, FNsP Bratislava – Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

Myopatia indukovaná liekmi

Ak by vás zaujímalo, tak liekov, ktoré majú myotoxické pôsobenie, je oveľa viac:

  • Antimikrobiálne/antivirálne látky: ketokonazol, flukonazol, amfotericín, erytromycín, klaritromycín, azitromycín, chlorochín, zidovudín
  • Blokátory Ca kanálov: diltiazem, verapamil
  • Tricyklické antidepresíva
  • Diuretiká
  • Kortikoidy
  • Iné: amiodarón, cyklosporín, kolchicín, D-penicilamín, vitamín E (???), interferón alfa, lítium, omeprazol, propofol, valproát sodný, vinkristín, takrolimus

Ak užívate uvedené lieky, spomeňte si, či vás lekár poučil o ich vedľajších účinkoch a či vám sledujú CK (kreatínkinázu), ktorá sa zisťuje laboratórne z odobratej krvi a ktorá je okrem iného indikátorom diagnózy myopatia.

Preto veľmi odporúčam čítať pozorne všetky príbalové letáky, kde sú uvedené aj vedľajšie účinky liekov. Jeden liek ich má aj desiatky a ja som sa počas svojho života ani raz nestretol s tým, že by ma ktorýkoľvek lekár o nich poučil. Toto celé stojí za zamyslenie, ak si uvedomíme, čo hovorí zákon o poučení pacienta lekárom: 2004-576 Zákon  o zdravotnej starostlivosti, §4

(4) Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 8).

A čo je poučenie a informovaný súhlas?

2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti, §6

Poučenie a informovaný súhlas

(1) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť poučenie“)

a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,

b) zákonného zástupcu, opatrovníka alebo osobu, ktorá má maloleté dieťa v pestúnskej starostlivosti5)

(ďalej len „zákonný zástupca“), ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len „osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas“) a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas.

(2) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.

(3) Každý, kto má právo na poučenie podľa odseku 1, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam.

(4) Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).

(5) Informovaný súhlas dáva

a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť,

alebo

b) zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti.

(6) Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby.

(7) Každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.

(8) Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade

a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu (§ 72 Trestného zákona)
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

(9) Spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca [odsek 5 písm. b)], súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

Ako je to s povinnosťou poučiť pacienta, sa presviedčam zakaždým, keď som u lekára. Veľmi krikľavým prípadom je MUDr. Ježík, z ktorého treba dolovať akúkoľvek odpoveď doslova „pneumatickým kladivom“ 😉

Diagnostika:
tá práve prebieha v prípade chronických a vleklých chorôb žalostne pomaly, často neúčinne a nepresvedčivo. Ale nesprávna diagnostika sa týka aj akútnych a celkom jasných prípadov (uvediem príklad o kúsok ďalej v kapitole Liečba). Nedarí sa tak plniť § 4(3)  2004-576 Zákona o zdravotnej starostlivosti. A nezdá sa, že lekári majú z toho vrásky na čele. Pochybenia sa ťažko dokazujú a ľahko sa hľadajú v takýchto prípadoch výhovorky.

2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti, §4

(3) Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup.

Liečba:
je po nulovej prevencii a neistej diagnostike treťou chronologicky nadväzujúcou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Ak nie je správna diagnostika, nemôže byť správna ani liečba. Nepôjdem teraz do takých súvislostí, ako je špecializovaný versus celostný prístup k pacientovi, rozdiely medzi akademickou a holistickou medicínou. Znova uvediem príklad z môjho života, v ktorom uvidíte jednak spôsob diagnostiky a následne aj liečby:

Asi v r. 1996 som utrpel pád na pravú stranu trupu. Nakoľko nie som hypochonder a vydržím dosť, bolesti som znášal, ba dokonca som chodil do práce. V noci som mal problém s dýchaním a spánkom, pretože som mal buď narazené alebo zlomené voľné rebro na pravej strane. Zistil som to pohmatom; rebro bolo zatlačené dovnútra. Keď sa môj stav nezlepšoval, zašiel som za obvodnou lekárkou MUDr. Volánkovou. Povedal som jej, ako som k úrazu prišiel a dúfal v odbornú pomoc. MUDr. Volánková ma ale nepočúvala, alebo počúvala veľmi nepozorne, pretože vzhľadom na to, že bolesti som mal na pravej strane trupu tesne nad pásom, poslala ma na vyšetrenie pečene. Darmo som protestoval, že mám narazené rebro. Súčasne mi bola odobraná krv na pečeňové testy. Sonogram pečene dopadol negatívne (čiže v poriadku), zato krvné testy ukázali zvýšenú hladinu cholesterolu. Vďaka bohu vtedy ešte lieky na zníženie cholesterolu neboli v kurze, inak by som bol jedným z mnohých pacientov, ktorí ich musia (?) užívať. Nasledovala otázka, či pijem. Zdala sa mi nemiestna, ale popravde som odpovedal, že nie; v skutočnosti som takmer abstinent. Vraj mám stukovatenú pečeň. (Otázka je, či zvýšený cholesterol v krvi automaticky poukazuje na stukovatenie pečene alebo nadmerné požívanie alkoholu). Dostal som teda radu, obmedziť mäso a vysmážané jedlá. O mojom rebre ani slovo. A výsledok? Po týždni bolesti pomaly ustúpili, rebro bolo zahojené. Že bolo naozaj zlomené, som sa dozvedel až o 10 rokov neskôr pri rentgene pľúc. Takže lekár „lieči“, príroda uzdravuje. Ako v tom čínskom prísloví…

Ďalším nedostatkom liečby býva nasadenie liekov na základe nesprávnej diagnostiky a zotrvávanie v tejto liečbe, a to z dôvodu, že sa nedarí diagnózu správne určiť. Sám som bral dlhodobo (28 mesiacov) vasodilatačné lieky a lieky na riedenie krvi, Agapurin a Enelbin, ale bez účinku. Nie je divu. Cievy som nemal a ani nemám zúžené, ba naopak, rozšírené žily (tzv. varixy) bez obmedzenia prietoku. Žiadna sklerotizácia dovnútra ciev, ako ukázalo USG ciev. Takže 28 mesiacov som úplne zbytočne užíval predpísané lieky a platil za ne peniaze.

Bolo by veľmi rozumné, aby prvé balenie prepísaných liekov hradila v plnej sume poisťovňa, a to z týchto dôvodov:

  • Ak liek nezaberie, obvykle sa pacientovi predpíše iný podobný. Každý pacient je individuálny, a čo zaberie jednému, nemusí druhému. To je známy fakt a malo by sa s tým počítať. Stáva sa potom, že doma sa hromadia nevyužité lieky len preto, lebo lekár triafa naslepo. Buď sa po čase trafí, alebo sa netrafí vôbec. Je neúnosné pre pacienta hradiť z vlastného vrecka pokusy lekára na ňom prevádzané.
  • Pacient by mal hradiť len také lieky, ktoré mu v liečbe pomohli. Nie hradiť nesprávnu liečbu na základe nesprávnej diagnostiky.

Lenže tu nejde o zdravie pacienta, ale o niečo iné – maximálny zisk farmaceutického priemyslu a lekárske výkony preplácané bez ohľadu na reálne výsledky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *