Rovní a rovnejší – časť 14.

2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti

§11

Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1) Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(2) Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným predpisom. /§ 5 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)./

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Určite to pozná každý: Prídete do čakárne, spočítate ľudí, ktorí prišli pred vami (aby ste niekoho nepredbehli a niekým sa nedali predbehnúť) a čakáte. Ale…zrazu príde muž alebo žena, často krát už pri vstupe do čakárne telefonuje mobilom. To je jednoducho správa: „Ano pán doktor, práve prichádzam…“ Otvoria sa dvere, dobre oblečený muž alebo dobre oblečená dáma vstúpi, niektorí pacienti ani okom nemihnú, niektorí si pofrflú…a život ide ďalej. Nie je historickej epochy, v ktorej by sa zásada „rovných a rovnejších“ nepraktizovala. Tak to bolo za socializmu, a tak je to aj teraz. Ba čo viac, dnes sú výnimky z pravidla „rovnosti“ dokonca legalizované. Veď prečo nevyužiť možnosti všemocného trhu? Možnosti ponuky a dopytu? Čas lekára je vzácny, je po ňom veľký dopyt, treba ho teda primerane oceniť. A kto nechce vysedávať celé dopoludnie v čakárni, tak si priplatí. Bežne sa takýto poplatok pohybuje okolo 5,- €

Niektoré nadštandardné služby v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch:

Výber lekára na každé ambulantné vyšetrenie 10 €
Výber ošetrujúceho lekára počas hospitalizácie 33,20 €
Objednanie ambulantného vyšetrenia na presne stanovený termín po dohovore lekára s pacientom s prihliadnutím na finančný objem zdravotnej poisťovne pacienta (neplatí pre akútne stavy) 10 €
Vystavenie potvrdenia o návšteve lekára na žiadosť pacienta 0,50 €

O tom, čo je nadštandardná služba, by sa dalo polemizovať. Výber lekára áno. Vystavenie potvrdenia o návšteve lekára podľa mňa nie. Objednanie na presne stanovený termín…hm, to je snáď samozrejmosť, ktorá uľahčuje prácu práve lekárovi, ak si môže urobiť časový harmonogram a prácu si naplánovať. Pokiaľ máme na mysli to, že lekár dáva termíny pacientom v takom poradí, v akom sa na vyšetrenia objednávajú, poprípade podľa dôležitosti a akútnosti stavu pacientov. Ibaže by sa pod touto službou myslelo práve to, čo sa dialo za socializmu, správne pomenované ako „protekcionárstvo“ alebo „rodinkárstvo“. Dnes sa dá takéto zvýhodnenie kúpiť priamo a bez okolkov za hotovosť. Samozrejme, kto by chcel čakať na vyšetrenie neraz aj tri či štyri mesiace. Priplatí si a vec je vyriešená. K spokojnosti platiaceho pacienta aj k spokojnosti lekára. Ale nie k spokojnosti ďalších pacientov, ktorí na takúto službu peniaze nemajú, a ktorí sú tým pádom odsunutí v poradí „na neskôr“. To „neskôr“ pre nich znamená zhoršovanie sa symptómov, progresia choroby a neraz znamená to, že poskytnuté vyšetrenie, na ktoré pacient tak dlho čakal, už len hasí zanedbaný stav pacienta a snaží sa zachrániť, čo sa zachrániť možno už ani nedá. Že sa tu potom nedá hovoriť o „správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti“, je zrejmé.

2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti

§4

(3) Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup.

To je jedno negatívum veci. Ďalšie je to, že zdravotné poisťovne majú svoje finančné limity, ktorými obmedzujú výkon určitých lekárskych výkonov za určitý čas. Napríklad poisťovňa má limit, že za mesiac môže lekár vykonať len určitý počet povedzme vyšetrení EKG, pretože ak ich vykoná viac, nebudú mu poisťovňou zaplatené. Čím drahšie vyšetrenie, tým viac obmedzujúce limity. Je to logické; nie je v záujme zdravotných poisťovní plytvať peniazmi na vyšetrenia, ktoré sú finančne nákladné, z toho dôvodu, aby sa predišlo hazardovaniu s finančným kapitálom poisťovní. Zdravotný systém je na Slovensku (viac-menej a zatiaľ) solidárny, to znamená, že pracujúci sa prostredníctvom svojich odvodov skladajú finančne do spoločného balíka tej ktorej poisťovne, z ktorého sa potom peniaze čerpajú podľa potreby. Niekto z balíka vezme viac, niekto menej. A práve preto treba peniazmi šetriť, pretože ich prílev nie je neobmedzený ani konštantný. Preto sa vymyslelo rozdelenie na štandardné a nadštandardné zdravotné služby. Štandardné služby by mal mať zaistené podľa zákona každý pacient. §11(1), (2) 2004-576 Zákona o zdravotnej starostlivosti.  Z uvedeného ale vyplýva, že zvýhodnenie za „príplatok“, pokiaľ sa týka poskytnutia štandardného lekárskeho ošetrenia, je v rozpore so samotným §11 (2) 2004-576 Zákona o zdravotnej starostlivosti. Nemôže sa na základe tohto paragrafu pod nadštandardné služby zaradiť poskytnutie štandardnej ambulantnej starostlivosti, na ktorú má každý pacient právo (to sú služby, ktoré sú indikované zo zdravotných dôvodov – naproti nadštandardným, ktoré neslúžia čisto zdravotným účelom, napríklad predpis na hormonálnu antikoncepciu, ako je spomenuté nižšie, alebo plastické operácie).

(To, že zdravotné poisťovne nehradia aj služby, ktoré sú zdravotne indikované a sú v záujme pacienta, ale sú vykonávané liečebnými metódami, ktoré nemajú na Slovensku zelenú – akupunktúra, homeopatia – je ďalšia samostatná kapitola).

To teda znamená, že úhrada za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti  je očividne v rozpore s paragrafom §11 (2), ktorý hovorí o tom, že pacient nesmie byť diskriminovaný na základe jeho majetku.

Skutočnosť je však taká, že tí „rovnejší“ si za toto vyšetrenie priplatia ako za nadštandardnú službu, presnejšie povedané, dostanú prednosť vďaka tomu, že sú majetnejší, pred tými, čo sú menej majetní, ktorých odsunú na obdobie, kedy poisťovňa bude môcť opäť čerpať zo svojich finančných prostriedkov. Že sa tu nezohľadňuje individuálna miera potreby vyšetrenia u každého pacienta zvlášť a stanovenie poradia podľa toho, ale zohľadňuje sa miera majetku pacienta, je zrejmé. Takže menovaný §11 (2) 2004-576 Zákona o zdravotnej starostlivosti tu neplatí.

Čo na to hovorí napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? http://www.udzs.sk/

Úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, oslobodenie od povinnosti úhrady poistenca upravuje zákon č. 577/2004 Z. z. Úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje Nariadenie vlády č. 722/2004 Z. z.
Úhrada za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti: Ak sa poistencovi poskytuje zdravotná starostlivosť plne alebo čiastočne uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia, poistenec uhrádza:

  • stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v prírodných liečebných kúpeľoch (indikácie v sk. A 1,66 €, indikácie v sk. B I. a IV. kvartál 4,98 €, II. a III. kvartál 7,30 €)
  • spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby pri každej návšteve poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (1,99 €)
  • štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu súvisiace s vydaním liekov alebo dietetických potravín (0,17 €)
  • štatistické spracúvanie lekárskeho poukazu súvisiace s vydaním zdravotníckych pomôcok (0,17 €)
  • pobyt sprievodcu v ústavnej starostlivosti (3,32 €/deň)
  • dopravu (0,07 €/km)
  • poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na žiadosť osoby (najviac 3% zo sumy životného minima)
  • vypracovanie lekárskeho posudku na žiadosť osoby

Úhrada za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti: Poskytovateľ môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti len v rámci na to vyhradených ordinačných hodín, ktoré nesmú presiahnuť jednu štvrtinu celkových ordinačných hodín. Výšku úhrady a ordinačné hodiny schvaľuje samosprávny kraj podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, v ktorého kompetencii je aj kontrola dodržiavania schváleného poplatku a ordinačných hodín. Úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti upravuje § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Úhrada za vyšetrenia na administratívne účely – napr. vyšetrenie na vodičský preukaz, pre poisťovňu, vydávanie lekárskych potvrdení, iné na administratívne účely, upravuje príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 777/2004 Z. z. Výšku úhrady si určuje poskytovateľ sám v zmysle zákona o cenách. Povinnosťou poskytovateľa je umiestniť na viditeľnom mieste cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na žiadosť osoby, vydať osobe doklad o výške úhrady, ktoré uhrádza za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§79 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Úhrada za výkony, ktoré nie sú indikované zo zdravotných dôvodov – napr. vypísanie lekárskeho predpisu na hormonálnu antikoncepciu. Výšku úhrady si určuje poskytovateľ sám v zmysle zákona o cenách.  

Hm, takže prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti len v rámci na to vyhradených ordinačných hodín, ktoré nesmú presiahnuť jednu štvrtinu celkových ordinačných hodín.

A aká je skutočnosť? Tú som už opísal v úvode, ale pre ilustráciu vlastná skúsenosť, aj keď z roku 2001, kedy 2004-576 Zákon o zdravotnej starostlivosti nebol ešte v platnosti:

Objednaný som bol v júni 2001 na dopplerovské vyšetrenie ciev dolných končatín k primárovi MUDr. Sitárovi v Závodnej poliklinike v Dubnici n/V, na desiatu hodinu dopoludnia. Tak som tam aj prišiel a bol presvedčený o tom, že stihnem ešte popoludňajšiu zmenu o 14:00. Ale čas bežal a do ambulancie vchádzali pacienti mimo poradia. Bolo už 12 hodín. Vzal som sa a šiel domov. Z domu som zavolal do primárovej ambulancie a sestre, ktorá zdvihla telefón, som popísal celú situáciu – ako dnu vchádzali pacienti mimo poradia, že som bol objednaný na 10.hodinu, doteraz ma nevolali dnu a či sú schopní ešte dnes mi vyšetrenie spraviť. Sestra bola dotknutá mojou kritikou a povedala, že nech teda prídem na 13. hodinu. Prišiel som. Ale nemyslite si, že som sa do ambulancie dostal hneď. Zlý sen pokračoval. Dnu som sa dostal pred 14. hodinou, ale diagnostický prístroj mal výpadky, primár ho musel opakovane znovu spúšťať, až nakoniec horko ťažko vyšetrenie dokončil. Takže to bolo v časoch, keď ešte neexistovala „úhrada za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti“.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.