Archív značiek: Holazne

Koncoročný výstup na Holazne

V pondelok večer som už nevydržal a volal Palovi. Chcem konečne vypadnúť niekam do lesa a Paloš sa mi núkal ešte pred sviatkami že hocikedy po 27. pôjde rád aj on. V utorok ráno som sa dočkal odpovede na zmeškaný hovor utrápeným hlasom – „nejdem nikam, som maród“…
2015_12_29-DSC_1817_bw0
Chatu na Kopanici obchádzam oblúkom po lesnej ceste, ktorej sa držím až po lúku s krmelcom a posedom, kde opúšťam jej blato a stáčam sa doľava, priamo hore kopcom po slabo rozoznateľnom chodníku, pozostatku starej zvážnice. Nič okolo nenasvedčovalo tomu že je čas medzi Vianocami a Silvestrom. Vlhký vzduch, vlhká blatistá zem pod nohami a na zemi dokonca huby. Krehké čírovky vystrkujú svoje hlávky v trsoch pomedzi mokré napadané lístie a priamo na chodníku niekoľko pôvabníc láka hodiť ich na panvicu s kmínom a vajíčkom. Tempo do kopca musím prispôsobiť kondícií, ktorá ma núti (po niekoľkých mesiacoch sedenia za počítačom, keď som sa snažil robiť na niekoľkých projektoch naraz popri už klasickom editovaní fotografií) často sa zastaviť a obzerať okolie.

Za Cigánkou mi padol do oka nový artefakt. Priamo pred posedom pribudlo sofistikované kŕmidlo pre zver. Vysoké asi jeden a pol metra s tvarom násypníku v ráme, z ktorého sa dole cez zúžené hrdlo sype kukurica. Tá s porozkladaným suchým chlebom má nalákať priamo pred posed (do rany z 30 metrov) divú zver. V momente môjho príchodu sa však na mieste teší z ľahko dostupnej potravy iba multikulti kŕdeľ spevavcov s prevahou sýkoriek. Hlasne dávajú o sebe vedieť a neprekáža im ani moja prítomnosť. Neustále sa spúšťajú z konárov dole ku kŕmidlu na zem, aby po nájdení vhodného sústa opäť vylietli na niektorý spodný konár v okolí. Niekoľko stôp v okolí ale jasne ukazuje na to, že hlasný prejav a zvýšená koncentrácia drobných operencov nenecháva chladných ani líšky v okolí a kŕdeľ by sa mal mať na pozore.

V stúpaniach na Záhumennú rátam výstrely znejúce v okolitých kopcoch. Jeden, dva … zdupľovaná rana niekde od Oparovca. Po chvíľke znova „bum“ – tentoraz tipujem miesto výstrelu niekde pod Harmanovou a ešte som ani nevystúpal za Beňovu skalu a opäť rana. Slabá, ale počuteľná, nesie sa až voľakde od Slopského vrchu. Nezačala vojna ani manévre záložákov. To poľovníci majú poslednú možnosť picnúť nejakú tú divinu (nie len k Silvestrovskému stolu) a snažia sa čo to dá. Všetko čo má chlp sa musí mať riadne na pozore. Priznám, že tento čas nie je najvhodnejší na potulky lesmi, ale vždy na záver roku a v prvých dňoch nového sa idem potúlať. Symbolicky tak uzavriem starý rok a potom opäť začnem nový 😀 Je to už taká moja malá tradícia.

Pokračovať v čítaní

turisti na Holazniach

2015_03_08_DSC0698MDŽ, teda 8. marec pripadol tohto roku (2015) na nedeľu. V meste šedivé predjarie, málo oteplené zubatým slnkom ma lákalo ísť sa trochu nadýchnuť čerstvého vzduchu. Len tak naľahko, iba s vodou a s foťoaparátom v batohu. Celý deň bez jedla,  kvôli odbúravaniu „salla“ 🙂  Vedel som že za Záhumennou – pre neznalých, to sú vzdialenejšie konce Prejtského chotára – nájdem ešte aj čistý sneh. A veru užil som si ho, miestami aj po kolená sa dalo zaboriť, keď zľadovatená krusta na povrchu pod nohami povolila. Na samom vrchu Holazní to stálo za to. Síce fest čerstvo, ale výhľad na parádu…
Nápad vyvetrať sa som nemal sám, Po chvíľke samoty sa z lesa vynoril párik mladých turistov. Evidentne boli spokojný s výhľadom (a kľudom) tiež. Spravil som im niekoľko fotiek. Aj som ich vylepil tuším na fejzbuuuk, neviem ale či sa dostali až k tomu páru, nezaregistroval som myslím žiadnu spätnú väzbu. Aj preto skúsim takto ešte raz, cez blogovisko opäť vystaviť fotky. Možno sa spoznajú, možno niekto spozná ich a dá im vedieť, že fotky stále na nich čakajú. Stačí sa ozvať, napríklad aj cez kontakt.