Môj život s myopatiou (12.časť)

   V predchádzajúcich štyroch častiach som opísal, ako aj taká „jednoduchá“ a rutinná operácia, akou je operácia kŕčových žíl, nemusí dopadnúť dobre, a miesto toho, aby pacienta zbavila bolestí, ešte mu ďalšie naloží na chrbát. A čo je horšie, s poškodeným nervom sa už nedá nič robiť, neuropatické bolesti zostanú až do konca života, riešením je každodenné podávanie analgetík. Takže v mojom prípade sedemnásť mesiacov lekári hrali so mnou hru na schovávačku. Operácia bola vykonaná v júni 2011, následne som podľa „odborných rád“ operatéra MUDr. Daňa čakal celý rok, či bolesti neustúpia. Neustúpili, tak v letných mesiacoch roku 2012 problém riešil MUDr. Kopecký, ale nevyriešil. Ani nemohol. Čo dobabral jeho kolega chirurg, sa už napraviť nedalo. Tak aspoň so mnou zahral hru, v ktorej sa predstiera, že sa niečo robí v záujme pacienta. Zbytočne. Stratený čas, vyhodené peniaze za lieky na účet pacienta a medicínske výkony preplatené zdravotnou poisťovňou, opäť financované pacientom z povinných zdravotných odvodov. Až v novembri 2012 prišlo riešenie, a to od MUDr. Perichtovej. Po mnohých skúsenostiach, keď lekári na moju kritiku reagovali urazeným egom, som opatrne spomenul pri neurologickej kontrole aj pooperačné bolesti v ľavej nohe. Výsledkom bol tento zápis v zdravotnom zázname: Odp: po dohovore s pacientom nasadím Cymbaltu, vhodný koenzým Q10, analgetiká pokračovať p.p. Kontrola o tri mesiace. Pokračovať v čítaní →