Archívy značky: komunálne voľby 2018

Okrúhly stôl

Prinášam Vám zopár fotografií z priameho a jediného priameho súboja kandidátov na najvyšší post v našom meste. Dovolím si pripojiť k obrázkom aj pár svojich postrehov. Ide o môj názor a zároveň aj o realitu, tak ako sme ju mohli vidieť vo veľkej sále Domu kultúry. Kto nebol prítomný, stále si môže pozrieť záznam od chalanov z Impulz-Pressu.

Prvým príjemným prekvapením bola hojná účasť, aj keď tá sa dala predpokladať. Asi najpočetnejšiu skupinu tvorili fankluby a hlavne poslanci z kandidátnych listín kandidátov na primátora. Už pred začiatkom zaznievala z radov bežných občanov výčitka, prečo sa tento rok upustilo od diskusie s občanmi, prečo si volič nemohol dovoliť položiť otázku niektorému, alebo aj všetkým kandidátom.
Musím podotknúť, že program okrúhleho stola vznikal konsenzom zúčastnených a nakoľko bolo podmienkou účasti niektorých vypustiť diskusiu s občanom, táto sa nekonala. Dokonca v samom úvode niektorí páni kandidáti zakázali aj konferenciérke programu do neho vstupovať a klásť otázky.

Čas na každú tému (aj tie boli schválené vopred):

  • Krátke predstavenie volebného programu
  • Dynamická a statická doprava v meste Dubnica nad Váhom
  • Námestie Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom
  • Voľná téma

pre každého kandidáta boli tri minúty. Vo väčšine prípadov diskutujúci čas využili. Nevšimnem si niekoľko faux pas, na ktoré zareagovala aj sála. O tých sa na druhý deň v meste viedli debaty a ľudia sa na nich zabávali. Chcem sa dotknúť niečoho, čo mi okamžite udrelo do očí (určite aj preto že mám ako fotograf možnosť pohybovať sa v tesnej blízkosti) a čo udrelo do očí viacerým v sále, dokonca aj divákom videozáznamu…

Pokračovať v čítaní

Stalo sa, ako som predpokladal

Po desiatich dňoch, čo som napísal svoj druhý príspevok /Tak som sa konečne prebral/ do svojho blogu, sa môžem hrdo a veselo usmievať. Stalo sa presne to, čo som predpokladal. Kiska sa nepostavil za predčasné voľby a všetko sa vrátilo späť, takmer do starých koľají. A tanečky okolo neuznania prvého Pellegríniho návrhu (zloženia novej vlády), boli iba zastieracím manévrom: aby Kiska nevypadal moc blbo, aby ukázal že „má tu moc“. A aj preto, že súhlasiť hneď s prvým návrhom, by bolo moc okaté.

Mám v hlave veľa tém

a pôvodne som chcel písať o Škripaľovi a hystérií s odvolávaním Ruských diplomatov. Celý deň ale premýšľam nad tým, že začnem písať o niečom, čo sa nás Dubničanov omnoho viac dotýka (bližšia košeľa ako kabát) a možno aj omnoho viac zaujíma. Podnet k tomu mi dalo už druhé číslo magazínu MONITOR v poštovej schránke, ktorý vydáva nový kandidát na primátora p. Robert Rafaj. Priznám sa že toho pána vôbec nepoznám. Na rozdiel od prvého kandidáta (podľa poradia ako sa prihlásili ku kandidatúre) p. Emila Suchánka, s ktorým sa poznáme, už dlhé roky. Práve preto som sa rozhodol venovať naozaj podrobne a zodpovedne tejto téme. Veď ako si volič môže naozaj vybrať, komu dá svoj hlas, ak o kandidátoch nič nevie? Z toho čo sami o sebe napíšu? Ak máte čo len štipku kritického myslenia a zdravého sedliackeho rozumu, tak sa s takýmito informáciami neuspokojíte a neprikladáte im veľkú váhu – môžu byť vrcholne neobjektívne, alebo pomerne bezcenné (iba politický marketing). 😉

Pokračovať v čítaní