Archív značiek: NKÚ

Hospodárenie nemocníc – časť 2.

V 1.časti ste mohli vidieť štatistiku Eurostatu z r.2013. Vyzerá to ale tak, že úmrtia, ktorým sa dalo predísť, sú súčasťou zdravotníctva v každom štáte, niečo ako „povolené straty“ na vojenskom cvičení s ostrou muníciou. Keďže nemáme presnú definíciu „úmrtia, ktorému sa dalo predísť“, musíme tento termín brať doslova – úmrtie, ktorému sa dalo predísť správnou a včasnou zdravotnou starostlivosťou. Prečo zlyháva zdravotníctvo v takom až desivom počte prípadov (veď v Nemecku to bolo v r.2013 cca 90 000 úmrtí, vo Veľkej Británii 63 000, vo Francúzsku 43 000 atď. – spolu v celej EU takmer 600 000 úmrtí) aj vo vyspelých západných krajinách, neviem. Prečo sa to deje na Slovensku, to je otázka. Ministri zdravotníctva sa permanentne sťažujú na nedostatočný rozpočet, tak isto štátne nemocnice; lekári a zdravotné sestry zas na slabé finančné ohodnotenie ich práce, na limity zo strany zdravotných poisťovní a nedostatočné bodové ohodnotenie výkonov, nadmernú administratívu; orgány, ktoré majú do toho ešte čo hovoriť, ako napr. VÚC, na nedostatočné kompetencie a zviazané ruky; poisťovne sú väčšinou ticho a kričia iba v prípade, ak sa siaha na ich zisk, ktorý si vysúdili na arbitráži. A na konci tohto „potravinového reťazca“ je pacient, ktorý je vyciciavaný povinnými zdravotnými odvodmi (ktoré majú pokryť výkony zdravotných poskytovateľov preplácané poisťovňami) a daňami (ktoré majú pokryť náklady na prevádzku štátnych zdravotných zariadení). Ročne sa do zdravotníctva naleje približne 4,5 až 5 miliárd €. A údajne sa rozkradne štvrtina až tretina. Zdravotníctvo je na Slovensku v hlbokej kríze. Ale je táto kríza čisto ekonomického charakteru? Príčiny sú oveľa hlbšie, dá sa povedať „ľudské“. A tou príčinou je žalostná morálka všetkých zúčastnených.

Pokračovať v čítaní