Archívy značky: Osobný prístup

Osobný prístup a osobné kvality lekára – časť 8.

„Pán doktor, ten simulant z trinástky zomrel.“
„Tak ten to už fakt prehnal!“

Tak ako v každej ľudskej činnosti, aj v zdravotníctve platí prírodný zákon o štatistickom výskyte, a totiž dobre známa Gaussova krivka rozdelenia. Polopatisticky povedané, v každej profesii je len malý zlomok kvalitných pracovníkov, potom veľká väčšina priemerných a opäť malé množstvo nekvalitných.
Kvalitných je málo už len z toho dôvodu, že nie každý má na lekárske povolanie nadanie, nie každý končí štúdium s vynikajúcimi výsledkami a vynikajúce výsledky ešte neznamenajú automaticky, že z absolventa lekárskej fakulty musí byť vynikajúci lekár. Tu si treba uvedomiť, čo sa pod pojmom „kvalita“ myslí alebo očakáva od lekára.
V prvom rade je to samotná profesionálna úroveň. Tá nepozostáva len z absolvovania lekárskej fakulty, z naučených sprostredkovaných sekundárnych vedomostí, ale aj príslušnej praxe, to znamená overení si týchto vedomostí v lekárskej praxi, čo je získavanie primárnych vedomostí na základe vlastnej skúsenosti. Rast a kvalita získaných vedomostí je ďalej podmienená snahou sa naďalej samo-vzdelávať.

Ako v praxi vyzerá celoživotné vzdelávanie lekárov
(kreditný systém) na Slovensku

Je jasné, že nároky na obvodného lekára a na neurochirurga sú veľmi rozdielne. A je takisto zrejmé, že akýkoľvek lekár, ostávajúci 20 či 30 rokov v jednej ambulancii, bez konfrontácie s inými lekármi, bez vonkajšieho tlaku ďalej sa vyvíjať a vzdelávať, začne stagnovať, konzervovať sa vo vlastnom dosiahnutom stave, a začne tak či tak už po veľmi krátkom čase bez tohto konkurenčného tlaku ako lekár degenerovať. Degenerovať profesionálne a bohužiaľ často krát aj ľudsky, morálne.

Druhou kvalitatívnou požiadavkou je empatia. Lekár bez empatie, bez schopnosti vcítiť sa do pacienta, nemôže byť nikdy dobrým lekárom. Ba môže pacientovi ľahko vedome, či nevedome ublížiť. Pod pojmom empatia sa nemyslí spoločné nariekanie s pacientom a preberanie jeho rodinných a súkromných záležitostí (iba ak v prípade psychologickej alebo psychiatrickej praxe). Pod pojmom empatia sa rozumie snaha pacienta vecne vypočuť, pretože pacient prichádza k lekárovi v drvivej väčšine keď už nemá iné východisko, nie z nudy ani z hypochondrických pohnútok. Empatia takisto znamená nebagatelizovať pacientove problémy a prípadnú bolesť.

Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+