Archív značiek: stromy

Dozvuky veternej kalamity a parkoviská na Kollárke

Od „kalamity“ síce už pár dní prešlo, dostal som ale tri správy, či podnety (jeden aj s obrázkami) že pod pláštikom odstraňovania následkov sa režú aj zdravé a schopné stromy. Ide zrejme o využitie situácie a prípravu, uvoľnenie priestoru pre ďalšie parkoviská, či iný – mnou nepoznaný zámer. Žiaľbohu neviem tento fakt relevantne posúdiť. Nebol som totiž prítomný na mieste v potrebnom čase a teda môj názor by bol vrcholne subjektívny a preto sa nevyjadrím. Dva z týchto podnetov sa ale týkali jedného a toho istého miesta, ktoré som bol aj nafotiť (a dostal som k jednému z podnetov aj obrázky) a preto si myslím že niečo na tom bude…

Keď som k tejto téme čítal komentáre na iných FB profiloch, našiel som v nich aj manipulatívny údaj, ktorým sa rado prezentuje aj vedenie mesta a to síce počtom vysadených stromov. Rád by som upozornil na jeden fakt, že veľká časť z tejto výsadby, aj ako náhrada za vyrezané autochtónne (domáce) druhy, bola realizovaná často introdukovanými (nepôvodnými) druhmi malého vzrastu, či rôznymi kultivarmi. Najmä hybridné verzie stromov predstavujú veľmi slabú náhradu za autochtónne druhy, nakoľko svojim objemom predstavujú často iba zlomok „zelenej hmoty“ pôvodných druhov a neraz by sme museli za pôvodný strom vysadiť aj viac ako desiatku hybridných verzií.


Pre pochopenie uvediem príklad ktorý môžete vidieť v aj našom meste. Ide o lipy v okolí kaštieľa a v parku, ktoré svojim vzrastom vysoko (cca 1/4) presahujú strechu kaštieľa. Môžete ich porovnať s vysadenými lipami po obvode Námestia Matice slovenskej, ktoré väčšie zásadne už nikdy nebudú! Teda ak by sme chceli položiť priamu úmeru medzi takéto stromy (a očakávané vlastnosti), v prípade náhradnej výsadby by sme museli rátať možno aj viac ako s dvomi desiatkami takýchto hybridných verzií. V tomto uhle pohľadu sa udávaný počet vysadených „stromov“ javí v úplne inom – iba marketingovom svetle…

Druhú skupinu podnetov ktoré som od Vás dostal a ktoré boli podstatne nástojčivejšie z Vašej strany je dianie okolo „revitalizácie“ parkovísk na Kollárke (CI.). Bol som sa na mieste pozrieť a som naozaj prekvapený ako Mgr. et Mgr. Wolf plytvá verejnými zdrojmi len pre to, aby sa „predviedol“. Rozbúrať parkoviská s asfaltovým krytom v dokonalej kondícií (opravené pred pár rokmi) vrátane dokonalého a bohato predimenzovaného podložia v podobe betónových dosiek – to dokáže naozaj len hlupák. Prepáčte za výraz, ale naozaj som nenašiel žiaden iný vhodnejší, ktorý by pritom dostatočne charakterizoval tento počin. Odôvodňovať likvidáciu dobrých parkovísk tým, že sa prerobia na „vodozádržné“ je z môjho pohľadu iracionalita hraničiaca s neschopnosťou a hlúposťou, ktoré v konečnom dôsledku priamo stojí nás Dubničanov desaťtisíce eur a dôsledky tohto rozhodnutia budú pociťovať nasledujúce generácie.

« z 2 »

Pôvodné (asfaltové) parkoviská síce odvádzajú dažďovú vodu do kanalizačnej siete, spolu s ňou ale odvádzajú aj uniknuté palivá, mazivá a iné prevádzkové kvapaliny. Mestská kanalizácia je ale vyvedená v čističke odpadových vôd, ktorá je dobre vybavená na to aby túto „mastnotu“ dostatočne separovala od dažďovej vody. V prípade tohto „vymysleného zeleného huncútstva“ dochádza k pomalej, ale sústavnej kontaminácií pôdy a podzemných vôd. Ku „koktailu“ prevádzkových kvapalín treba prirátať aj obrovské množstvo soli, ktorá sa z odstavených automobilov dostáva priamo do podložia a postupne aj do podzemných vôd.

A to nespomínam už možnosť poruchy, keď unikne z motorového vozidla naraz celé množstvo motorového oleja, či paliva. Počas môjho pôsobenia v TSM si pamätám niekoľko takýchto krízových situácií, ktoré sme riešili, alebo ich ➡ riešili privolaní hasiči zdanlivo celkom triviálne – rozsypaním potrebného množstva látok absorbujúcich uniknuté kvapaliny (napríklad perlit, môže byť aj obyčajný piesok) a následným pozmetaním a odvozom na ekologickú likvidáciu takto vzniknutého odpadu.

Opäť si pre lepšie pochopenie problému pomôžem príkladom. Predstavte si že zo zaparkovaného auta vytečie 5 litrov motorového oleja a na  „vodozádržnom“ parkovisku sa dostáva okamžite do podložia… Jediným spôsobom ako zlikvidovať takúto enviromentálnu katastrofu je rozobrať značný kus parkoviska, vykopať celé podložie do potrebnej hĺbky a odviesť ho na zákonom predpísanú likvidáciu. Opraviť a zhutniť podložie a opäť uložiť betónové dlaždice…. čo sú tisíce, až desaťtisíce eur. Celú túto problematiku môžem zhrnúť a svoje tvrdenia aj pre tých najzarytejších odmietačov faktov oprieť o printscreen z odborného článku. Lebo 1 liter oleja je schopný znečistiť až 1 milión litrov vody.

z.J.