Zúčastnil som sa 12.02.2025 verejného zasadnutia o budúcom Územnom pláne mesta Dubnica ako občan, ako rodený dubničan.
Na úvod malá úvaha o „demokratických nástrojoch“ samosprávy. Deň vyvesenia verejnej vyhlášky bol 21.01.2025, dátum zvesenia vyhlášky 21.02.2025. Lehota na pripomienky 30 dní. Územný plán mesta nie je hra o fazuľky. Takže na pripomienkovanie by sa hodila aj dlhšia lehota. Nehovoriac o tom, koľko bežných obyvateľov má čas pravidelne sledovať úradnú tabuľu mesta, či už tú fyzickú alebo elektronickú. A koľko z nich sa vie zorientovať v územnom pláne ako takom, zvlášť ak si nemôžete vytlačiť mapu rozmeru rádovo A0 a ste odkázaní na zoomovanie a rolovanie na obrazovke počítača.
No dobre, litera zákona teda bola formálne splnená. Odhadom prišlo na zasadnutie 40 až 50 ľudí. Samozrejme primátor mesta, zástupcovia firmy ARCH.EKO – Ateliér architektúry, urbanizmu a územného plánovania Banská Bystrica, ako víťaz súťaže a autor najlepšieho urbanistického návrhu usporiadania územia mesta a kompetentní úradníci z odboru výstavby a zopár poslancov.
KONCEPCIA ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA
DUBNICA NAD VÁHOM – VÝSLEDKY.
Zástupcovia víťaznej firmy predniesli stručný popis územného plánu. Všetka dokumentácia je prístupná tu:
Hneď v úvode som si všimol údaj o viac ako 500 ha mimo územia mesta, ktoré mali byť ovplyvnené novým územným plánom. To číslo ma šokovalo. Veď len najväčšia súvislá plocha pod jeden priemyselný park blízko Dubnice (Continetal) má rozlohu 15 ha. Na čo mesto bude potrebovať ďalších 500 ha?
Odpoveď prišla onedlho, keď s pripomienkou vystúpil p. Vanko, predseda urbárskej obce. Mesto má totiž v pláne „odkúpiť“ približne 468 ha na účely lesoparku, ktorý by mal v blízkosti mesta slúžiť ako rekreačná zóna.
Pýtate sa pre koho? Tu je ďalšia nečakaná odpoveď. Pre všetkých obyvateľov mesta, pretože výhľadovo sa vraj z Dubnice stane moderné priemyselné mesto, ktoré bude expandovať nie len v oblasti priemyslu, ale aj v počte obyvateľov.
Ako, keď celé Slovensko vymiera? Jednoducho. Do mesta prídu pracovať migranti.
Takže výhľadovo územný plán počíta s počtom obyvateľov až do 35 000. Pri mojej otázke, odkiaľ spracovatelia územného plánu prišli na to, že občania Dubnice chcú mať za mestom obrovský lesopark, pretože tí ktorí chcú do prírody chodiť za odpočinkom tak robia už teraz, nepotrebujú k tomu lesopark, som dostal odpoveď, že takto sa strmé horské svahy stanú prístupnými. Vraj. Ako? Cyklocestami. Aha… A asi každý občan Dubnice dostane od mesta dotáciu na elektrobicykel, aby sa do tých sprístupnených strmých lesných svahov vôbec dostal.
Ak vás podrobnejšie zaujíma, o ktoré lokality ide, tak popis prímestských rekreačných zón (PRZ) nájdete v sprievodnej správe na stranách 141-150.
Nie je pre mňa ľahké rýchlo sa zorientovať v toľkých údajoch a číslach. Koho zaujímajú konkrétne lokality, nech hľadá tú svoju. Len stručne uvediem, že číslo 468 ha sa týka v súčte lesoparku Vážska Niva, Pod ostrým vrchom a pod Stráňovým vrchom. Iné členenie zas udáva ešte vyššie plochy: PRZ Sever 301 ha, PRZ Juh 1230 ha. Plochy sa rôzne administratívne preskupujú podľa názvov území, pre bežného laika je ťažké si vytvoriť ucelenú predstavu. Tak či tak, z Urbára Dubnica by pripadlo na lesoparky približne 20 ha, ale z Urbára Prejta približne 440 ha (po konzultácii s p. Vankom).
Citujem zo sprievodnej správy na str. 147:
„Plánovaný rozvoj každodennej a víkendovej rekreácie v prírodnom prostredí lesnej krajiny vychádza však zo stavu vyhovujúceho len z hľadiska kvantitatívneho – dostatku lesov, menej už z hľadiska súčasnej kvality a dostupnosti rekreačného prostredia. Preto je potrebné plánovité zabezpečenie požiadaviek na dopravnú prístupnosť a postupnú kvalitatívnu premenu takto vymedzeného lesného prostredia pre každodennú a koncomtýždňovú rekreáciu obyvateľov i návštevníkov mesta.“
str. 149:
„Predpokladaná frekvencia vo vstupných priestoroch do lesoparkov závisí hlavne od spôsobu príchodu: – pešo – návštevníci z blízkeho okolia, – mestskou hromadnou dopravou, – individuálnou dopravou, odhadnutých v podieloch 25 : 50 : 25. Ide o územné nadviazanie liniek MHD na vstupy a jej časové intervaly. Vyžaduje to možné priblíženie k lesoparkom. Podiel individuálnych motoristov bude závisieť od možností vybudovať parkoviská v nástupných bodoch.“
Sám za seba odpoviem: ďakujem, neprosím si. Instantná príroda, kde sa pohodlne dostane každý a každý tam po sebe zanechá negatívnu stopu. Príroda v prášku, na ktorú sa naviažu služby pre pohodlných rekreantov. Občerstvenie, verejné WC, odpadové hospodárstvo, parkoviská, verejná doprava…? O Vážskej Nive ani nehovorím. Lacné letovisko pre pracujúcich podľa predstáv konzumného malomeštiaka.
Čo je ale dôležitejšie, budú s tým súhlasiť podielnici urbárskej obce? Ľudia tu žijú v súlade s prírodou aj bez štátnych zásahov. Jedno z najsvätejších demokratických práv, a to vlastníctvo súkromného majetku, má byť opäť znesvätené nejakými bruselskými smernicami a predstavami, ako by ľudia mali žiť. Neprešlo veľa desaťročí a boľševik sa nám vracia zadnými vrátami. Už nám tu zas chcú diktovať, čo môžeme a nemôžeme robiť s našim dedičstvom, o ktoré sme sa dokázali efektívne starať aj bez štátnych zásahov. Pretože ako som napísal, územný plán nie je hra o fazuľky.
O tom hovoril aj Ing. Arch. Bútora, keď z minulosti uviedol množstvo prípadov, keď na základe platného územného plánu mesto nepovolilo občanom alebo firmám zveľaďovať alebo efektívne využívať svoje nehnuteľnosti. A to len na základe nejakého záväzného dokumentu, ktorý s logikou nemal mnohokrát veľa spoločného. A podľa nového územného plánu tých nelogickostí bolo toľko, že bola na mieste otázka, na základe čoho ho firma vypracovala. Odpoveď: na základe podkladov a znalosti územia.
Na konkrétne nezrovnalosti a kolízie v budúcom územnom pláne sa spýtalo viacero dotknutých ľudí. Bohužiaľ nedostali konkrétnu a uspokojivú odpoveď. Vždy to bola všeobecná a pre pýtajúceho sa neužitočná vata. Väčšinou bola odpoveď v znení: Toto územný plán nerieši, je to „len“ vízia, ÚP nerieši parcely … V preklade: nerieši, že vám z neho potom vzniknú reálne prekážky čo najefektívnejšie využiť vlastný pozemok alebo nehnuteľnosť. Podľa odpovedí autorov víťaznej štúdie vlastne nevedeli ani o pripravovaných zmenách v stavebnom zákone, takže nevedeli zaujať jednoznačné stanovisko. Stále to bolo v intenciách „môžete to aj to“. Lenže ľudia chceli jednoznačnú odpoveď. A nedostali ju.
Aby ste boli ešte v obraze, aké námietky napr. na zasadnuté odzneli:
Továrenská cesta, po ktorej každé ráno idú kolóny áut do areálu ZŤS, a po ktorej jazdia aj kamióny do tohto areálu, sa má zmeniť na … čo myslíte? Na cyklotrasu. Budeme svetoví. Obrovská rekreačná zóna v lesoch, ktoré dávali ľuďom prácu, palivo aj stavebné drevo. Mesto pretkané sieťou cyklotrás, nájomné byty pre migrantov. Zabratie poslednej ornej pôdy medzi Dubnicou a Novou Dubnicou. Dôvod? Pretože nový územný plán vraj nadväzuje na tie predchádzajúce. Čítate správne. Až na územné plány spred roka 1989, keď sa mala Dubnica spojiť s Novou Dubnicou cez Kolačín bytovou výstavbou. Kdeže sme to vlastne zaspali? V časoch socializmu, keď ZŤS zamestnávala desaťtisíce zamestnancov. Lenže celá ZŤS sa rozpadla, a ostal len polorozpadnutý areál, ktorý má rozlohu takmer ako celá Dubnica. Takže tu by chceli páni na MU nadviazať, hoci realita je už iná. Prečo sa ani jeden primátor nevyhol tomuto dedičstvu zo socializmu, že podľa starých územných plánov sa navždy znehodnotila orná pôda v okolí Dubnice? Pretože takú odpoveď som dostal: tie stovky hektárov medzi Dubnicou a Novou Dubnicou boli už dávno plánované ako priemyselný park. Vraj dva krát nevstúpiš do tej istej rieky. Alebo že by sa o to niekto snažil? Aj keď realita je už úplne iná?
Dubnica sa historicky z roľníckej obce stala postupne priemyselným mestom. To áno. Ale tradície hospodárenia s pôdou alebo lesmi ešte z ľudí nevymizli. Chvalabohu. Pretože ľudí ktorí by chceli pracovať s pôdou, už nie je na Slovensku veľa. Čo nám teda ponúka „nový“ územný plán? Víziu, že región odkázaný na zahraničné investície, v Dubnici prevažne postavený na strojárskej výrobe a nadnárodných montovniach, k tomu ešte držaný nad vodou pracovnou silou zo zahraničia, zrejme postihne po čase ten istý osud, ako Detroit alebo kolabujúce nemecké automobilky?
Dobrý hospodár hospodári v rovnováhe s prírodou a v rovnováhe s ľuďmi. Váži si rovnako pôdu ako aj remeslo. Pretože chápe princíp sebestačnosti a nezávislosti. Po roku 1989 a rozpade koncernu ZŤS, sa postupne bývalý areál stal slovenským Detroitom. Žiadna vláda, ani jeden dubnický primátor neriešil tento problém, ktorý nás tak či tak raz dostihne. Veľkoryso sa priemysel začal sťahovať podľa ešte socialistického územného plánu na najlepšiu úrodnú pôdu v okolí Dubnice. Pretože vtedy ten plán mal opodstatnenie a logiku. Po 89. roku už nie.
Ak sa znova zopakuje odchod investorov z novovybudovaných priemyselných parkov, kam sa „kompetentní“ budú chcieť presťahovať? Už nebude kam. Ostane len rozpadnutý a opustený areál ZŤS, ktorý je len environmentálnou a ekonomickou záťažou, a pribudnú k nemu len ďalšie nekonečné hektáre naveky stratenej pôdy?
Samozrejme, všetci pýtajúci podajú svoje pripomienky písomne v zákonnej lehote, ktorá je ale žalostne krátka. A aby toho ešte nebolo málo, vystúpil s pripomienkou aj Ing. Arch. Antal, ktorý skončil v súťaži o nový územný plán na druhom mieste. Žiadal, aby sa lehota na pripomienky predĺžila o ďalších tridsať dní. To mu bolo p. Čupákom z aroganciou jemu vlastnou zamietnuté. Vraj od roku 2015 bolo dosť času na prípadné pripomienky. Od roku 2015? Pán Čupák, alebo od 21.01.2025?
Predĺženie tejto lehoty žiadali po ňom aj iní, ale výsledok sme sa nedozvedeli. Vraj pripomienky budú posúdené a bude rozhodnuté. Otázka ale znie: AKO bude rozhodnuté? Podobne ako v prípade novej parkovacej politiky? Názor občana bude na poslednom mieste?
Otázka potom je, načo má byť „nový“ územný plán, ak vlečie z veľkej časti za sebou dedičstvo socialistického plánovania, a na občana kašle? Čo bude na tom „novom“ územnom pláne skutočne nové?
Tak si to zhrňme:
– obrovský lesopark, ktorého územie ale zatiaľ nevlastní mesto, tak ako v prípade oveľa menšieho lesoparku v Trenčíne
– ďalšie nájomné byty, hlavne pre migrantov
– ďalší záber ornej pôdy, zmena prirodzene vyváženého ekologického prostredia, kde boli v rovnováhe priemysel aj poľnohospodárska výroba, na ťažko priemyselnú krajinu, z ktorej aby sa ľudia nepomiatli, keď sa pozrú z okna nájomného bytu, tak budú utekať na elektrobicykloch do lesoparku.
Ešte jedna poznámka na záver:
Svojho času som napísal kritiku ohľadne dopravného značenia na novom parkovisku pri hoteli Filagor. Pretože proti akejkoľvek logike parkovisko bolo projektované ako kruhový objazd, ale vchádzalo sa do neho vľavo. Prečítal som si reakcie, že kde som bol keď sa parkovisko pripomienkovalo. Nuž, nikde. Je smiešne, aby som ja suploval prácu niekoľkých kompetentných zamestnancov. Jednak amatéra, ktorý to parkovisko projektoval, potom stavebného úradu, vedenia mesta, kde nikoho nenapadlo, že je to nelogická blbosť.
Všimol som si, že už sa do parkoviska vchádza sprava. 😀
A toto ma serie. Toľko „kompetentných“ a na chyby ich musí upozorniť občan, Tak sa teda pýtam. Načo sú nám takí „odborníci“? A presne tak isto na mňa pôsobili aj zástupcovia firmy ARCH.EKO – Ateliér architektúry, urbanizmu a územného plánovania Banská Bystrica. Vážení, ani ja ani občania nemajú toľko času, aby suplovali za vás prácu, za ktorú ste štedro odmeňovaní. A potom znášať dôsledky vášho diletantského prístupu a neprofesionality. A to platí aj o vedení zamestnancoch MU Dubnica nad Váhom. V prípade nového územného plánu to však bude mať oveľa horšie dopady, ktoré nebude tak ľahké napraviť, ako zle naprojektované parkovisko a dopravné značenie.
Ešte raz: Ste platení z našich daní. Tak si robte svoju prácu.
Ing. Pavol Škara
Dodatok:
Keďže dokumentov k preštudovaniu je pri oboch variantoch neúrekom, a keby mal tomu bežný občan venovať náležitú pozornosť, potrebuje možno mesiac neplateného voľna. Keďže ma zaujímali súvisiace náväznosti vzhľadom na plánované zvýšenie počtu obyvateľov
3/1. PLÁNOVANÝ POČET OBYVATEĽOV A BYTOVÝCH JEDNOTIEK (str. 346), napríklad či bude aj zvýšená dostupnosť zdravotnej starostlivosti, v sprievodnej správe Územného plánu mesta som sa pozrel na kapitoly
2/9.2.3.2. Zdravotníctvo … str. 122
2/9.2.3.2.1. Lekárske obvody a polikliniky … 122
2/9.2.3.2.2. Nemocnice a liečebné ústavy … 123
2/9.2.3.3. Zariadenia sociálnej starostlivosti … 123
2/9.2.3.3.1. Kluby pre seniorov, opatrovateľská starostlivosť … 123
2/9.2.3.3.2. Domovy a penzióny pre seniorov … 124
Samozrejme, územný plán nerieši kde vziať lekárov. Ale bez lekárov a sestier nám nepomôžu ani nové zdravotnícke zariadenia. Okrem toho údaje o CO-Medika III na Továrenskej ulici sú už neplatné, čo súvisí s vypracovaním správy v roku 2023.
Svoj názor môžete vyjadriť aj na FB profile stránky i-Dca.sk