Môj život s myopatiou (6.časť)

Môj život s myopatiou (6.časť)

 

Na základe devastujúcich desaťročných bolestí a lekárskeho nálezu som sa rozhodol nestrácať čas, a vyplnil žiadosť o pridelenie invalidného dôchodku. Nemal som najmenšie tušenie, aká mašinéria ma, po predchádzajúcej, zvanej „zdravotníctvo“, tentoraz zomelie. Tá bola bezvýhradne štátnou inštitúciou a ukázala mi v plnej miere, aký som bol celý čas naivný.

   Po desiatich stratených rokoch, nezáujme lekárov, ich laxnom prístupe a diletantskej práci som si myslel, že konečne niekto vypočuje môj hlas. Niekto, kto uzná, koľko som si vytrpel, a nastolí adekvátne riešenie. Môj omyl nemohol byť fatálnejší.

Arbeit macht frei

Na posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne som bol predvolaný v auguste 2011. Posudková činnosť však nezačala vôbec podľa mojich predstáv a veľmi rýchlo som pochopil, že úlohou úradníka MUDr. Závodného, posudkového lekára, vôbec nie je uľahčovať pacientom ich osud, práve naopak. Keď začal diktovať zapisovateľke zápisnicu: „po opakovaných negatívnych EMG vyšetreniach“, som namietol, že boli vykonané iba dve a jedno jediné, vykonané v roku 2001 doktorom Ježíkom, bolo negatívne. Takže neboli žiadne opakované EMG vyšetrenia s negatívnymi výsledkami. Až na moje naliehanie v roku 2011 MUDr. Perichtová vykonala druhé (tento raz ihlové) EMG, ktoré bolo pozitívne. Tým som chcel poukázať na nečinnosť doktora Ježíka, ale zjavne som plakal na nesprávnom hrobe. Úradník Závodný mi povedal, že to som mal riešiť s doktorom, a nie teraz.

   To čo nasledovalo, pripomínalo jazykovedné okienko Slovenskej akadémie vied. Pani zapisovateľka sa mi snažila vysvetliť, aký je rozdiel medzi slovom „opakovane“ a „opakované“, a že pán doktor diktuje „opakované“, a nie „opakovane“. Ja som jej zas vysvetlil, že v danom kontexte je úplne jedno, či použijeme slovo „opakovane“ alebo „opakované“, význam vety ostane rovnaký, v skutočnosti však neboli vykonané ani opakované vyšetrenia, ani neboli vykonané opakovane s negatívnym výsledkom. Pán úradník s pani zapisovateľkou sa krásne dopĺňali a mal som z nich pocit, ako keby boli manželia a ja sedím u nich doma v kuchyni a nie v úradnej miestnosti Sociálnej poisťovne. Po mojom opakovanom J naliehaní úradník Závodný teda pristúpil na moju námietku a spomínanú vetu zo zápisnice vypustil.

   Ako však pokračoval v diktovaní, začínal som mať neblahý pocit, že výsledok nebude ružový, ale nepočítal som až s fatálnou prehrou. Predpokladal som mieru invalidity okolo 40 až 50%, lebo som ešte nevedel, aké sú kritériá pri posudzovaní myopatií.

   Zápisnicu dokončili a bez oznámenia výsledku ma „prepustili“ s informáciou, že rozhodnutie mi príde poštou. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne o tom, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je v mojom prípade len 30%, a ktoré mi prišlo z ústredia v Bratislave neskôr, nechýbala táto veta: účastník konania bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Až vonku som sa vtedy spýtal zapisovateľky, aký je výsledok konania. Odpovedala mi so samozrejmosťou odborníka: „Veď ste tam nemali žiadny nález. Invalidku sme vám nepriznali.“

   Rozhodnutie okrem toho, že invalidita mi nebola priznaná, obsahuje aj navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku, na trhu práce. Cynickí úradnícki diletanti, ktorí nedokážu myslieť v súvislostiach, si nevšili, že moje pôvodné pracoviská boli všetko profesie „na nohách“. V tom istom rozhodnutí: obmedzenie schopností – obmedziť dlhšie státie a chôdzu. Môže vykonávať prácu – nevyplnené. Pracovná rehabilitácia – nevyplnené. Rekvalifikácia – nevyplnené.

   Nepreháňam, v tej chvíli sa mi zrútil celý svet a moja viera v spravodlivosť dostala svoje prvé, ale ešte nie konečné K.O. V zákonnej lehote som podal odvolanie proti rozhodnutiu na Sociálnu poisťovňu.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.