Môj život s myopatiou (7.časť)

Môj život s myopatiou (7.časť)

 

Tak prečo to stále bolí?

Vráťme sa na chvíľu k operovanej nohe. K pánovi chirurgovi-operatérovi som sa snažil dostať niekoľko krát v priebehu novembra 2011. Ambulanciu nemá v mieste môjho bydliska, takže som musel navštíviť neďaleké menšie mestečko Nemšová. Lenže práve v tom čase prebiehal štrajk lekárov, zameraný na zvýšenie platov lekárov a zdravotných sestier zamestnaných v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Tri krát som našiel na dverách ambulancie iba oznámenie, že čerpá dovolenku, ale nenapísal, od kedy do kedy. Takže bolo treba skúšať, či dajme tomu o týždeň nebude náhodou ordinovať. Neordinoval. Opäť dovolenka. A ešte raz. Nuž, každý lekár riešil štrajk po svojom. K MUDr. Daňovi som sa dostal asi niekedy vo februári 2012, správu o tom v zdravotnom zázname nemám, pretože pán chirurg ma odmietol vyšetriť, s vysvetlením, že môžem ísť aj k inému chirurgovi v mieste bydliska, alebo navštíviť ho v okresnej nemocnici, v ktorej pracoval. A mal pre mňa ešte jednu možnosť – zaplatiť si ošetrenie na mieste priamou platbou. Po úspešnom štrajku lekárom opäť o niečo stúpli sebavedomie a arogancia.

   Tak som sa rozhodol pre najschodnejšiu alternatívu. V marci 2012 som navštívil miestneho chirurga, MUDr. Kopeckého a popísal som mu subjektívne ťažkosti. V mieste členku mi injekčne aplikoval Depomedrol, čo je ľudovo povedané obstrek. Nasledovalo šesť kontrolných vyšetrení, nasadené postupne analgetiká Nimesil, Aulin a Novalgin bez účinku, Enelbin na riedenie krvi, ešte raz obstrek bez účinku, Fastumgel a Heparoid. Depomedrol je ten istý glukokortikoid ako Medrol, je to iba symptomatické liečivo a má svoje vedľajšie účinky, okrem iných môže spôsobiť svalovú slabosť a steroidnú myopatiu, čo v prípade mojich svalových ťažkostí nebola príliš dobrá kombinácia. Pri dlhodobej aplikácii môže Depomedrol zapríčiniť narušenie svalovej hmoty. Preto som ďalšiu aplikáciu obstrekov odmietol. Na moju otázku, koľko krát by mi obstrek aplikoval, povedal, že toľko krát, až by bolesť neustúpila. Odmietol som byť pokusným králikom.

   Zaujímavý bol „vývoj“ diagnostiky a diagnostického záveru počas týchto siedmych vyšetrení. Keď som doktorovi Kopeckému na prvom stretnutí vysvetlil, že mi bola vyoperovaná kŕčová žila saféna magna na ľavej nohe, od rozkroku až po členok, tak mi podal stručné, a podľa mňa najpravdivejšie vysvetlenie, aké napadne v prvom okamihu každého lekára. A to preto, lebo je logické, vychádzajúc z anatómie človeka. To vysvetlenie znelo: „Viete, žila prebieha v blízkosti nervu, a je možné, že počas operácie došlo k jeho poškodeniu.“ A ako toto vysvetlenie uzrelo svetlo sveta, v okamihu bolo odsúdené byť umlčané, zamietnuté pod koberec a pochované nadobro ďalšími vyšetreniami a terapeutickými postupmi. Totiž, keď obstrek nezabral, a už vôbec nie analgetiká prvého rádu, MUDr. Kopecký nasmeroval diagnostiku iným smerom. Keďže najväčšie bolesti som mal v oblasti vnútorného členku, odporučil krvné testy, na potvrdenie/vylúčenie súvislosti u mňa diagnostikovanej medikalcinózy (ukladanie vápnika v stenách ciev) s cukrovkou.

Algie na tibiálnej hrane 1.sin, bez edému, na členku palpačne bez algií. Koleno voľné, koža intaktná, pulzácie ATP, ADP, AP dobre hmatné bilat Rtg bez traumy na skelete, kolena, predkolenia a členka bez arthrotických zmien, je viditeľná ATP a ADP – sú kalcifikované od hornej tretiny predkolenia.

Dop: lokálne Fastum gel, prosím odbery KO, Gly – vhodný oGTT – arterialna mediokalcinoza?, hepat. testy. Kontrola s výsledkami.

Diagnóza: M 65.8

Výsledky ale dopadli negatívne: Gly 4,4,, BiC 33,97, AST 0,52, ALT 0,35, GMT 0,32, ALP 1,29, KO, LE Le 6,2, Er 5,27, Hb 163, Hkt 0,461.

Odporúčané bolo arteriálne a venózne USG vyšetrenie dolných končatín.

   oGTT (orálny glukózotolerančný test) som neabsolvoval. Nepredpokladal som, že by príčinou bolestí v členku bola u mňa cukrovka, spôsobujúca poškodenie ciev, nervov a kože – tvz. diabetická noha. Vychádzal som totiž zo zistenia, že ak si stlačím prstom miesto v oblasti vnútorného kolena, cítim silné pichnutie vo vnútornom členku, čo ukazovalo na prepojenie týchto dvoch miest práve nervom nervus safenus, ktorý prebieha veľmi blízko žily saféna magna, ktorú mi operáciou odstránili. Žila bola preč, ale ostal poškodený nerv. A na poškodenie nervu poukazovala aj alodýnia, precitlivelosť a bolestivosť aj na ľahký dotyk šiat alebo prikrývky.

   Každý raz ma pán doktor vítal slovami: „Tak čo, už ste si zvykli na bolesť?“ Doktor Kopecký je vždy dobre naladený človek, mnohí ho považujú za odborníka (určite majú pravdu v porovnaní s iným miestnym chirurgom MUDr. Kosorínom), a nemyslel to určite zle, ale mne vôbec do smiechu nebolo a dosť ma to dráždilo a urážalo. Až som mu jeden raz jednoducho povedal: „To neviete, že na chronickú bolesť sa nedá zvyknúť? Chronická bolesť práve naopak znižuje človeku prah bolestivosti. To by ste ako lekár mal vedieť..“

   Pri poslednej návšteve som bol rozhodnutý experimentovanie ukončiť a doktorovi Kopeckému som povedal: „Pán doktor. Som tu už siedmy raz. Zatiaľ nevieme diagnózu, žiadna liečba nemala výsledok, tak túto vec nejako uzavrime, pretože mňa nebaví takto chodiť po lekároch ešte ďalších desať rokov. Kým mi diagnostikovali myopatiu, tak ubehlo práve toľko času. Takže tieto dve veci môžeme uzavrieť, nevieme ako ďalej. Dobre, to je v poriadku, ale je tu ešte jedna otázka, na ktorú neviem odpoveď. Viete mi povedať, ako mám chodiť do práce, keď na tej operovanej nohe nevydržím stáť dlhšie ako pol hodinu?“

Pán doktor priznal, že z jeho strany nevie už nič iné vykonať (aspoň niekto sa zachoval chlapsky), ale že vec môjho pracovného uplatnenia nespadá do jeho kompetencie. Ani som nečakal inú odpoveď, bola to samozrejme rečnícka otázka. Tak som sa ho ešte na záver spýtal, či má pre mňa nejaké lepšie lieky, ako je Doreta, čo je analgetikum II. rádu na báze opiátov, s niektorými vedľajšími účinkami, ktorým som sa chcel vyhnúť. Ako všetky opiáty sú návykové, pri dlhodobom užívaní vzniká u pacienta tolerancia a treba preto zvyšovať dávky. Jednoducho vzniká postupne fyzická a občas aj psychická závislosť. A ja som potreboval analgetiká na každý deň, možno do konca života. Doktor Kopecký nezaprel v sebe šibala a odpovedal mi, že v takom prípade budem dávky zvyšovať. Iné lieky proti bolesti vraj neexistujú. Či mal pravdu, o tom si povieme neskôr.

A bolo vymaľované.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.