32.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

32.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Vláda prijala v októbri 2007 novelu nariadenia, ktorou sa stanovila v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. koncová sieť, teda menný zoznam nemocníc, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné pre stále, plynulé a odborné zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v mimoriadnych situáciách. Do zoznamu sa však dostali výlučne zdravotnícke zariadenia (v počte 34; neskôr bol zoznam rozšírený na 39 zariadení) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Koncová sieť teda neobsahovala žiadne neštátne zariadenia. S nemocnicami v minimálnej sieti museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy o úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pri ostatných zariadeniach takúto povinnosť nemali. Kritizovaný bol najmä selektívny prístup k poskytovateľom na základe ich vlastníckej štruktúry a privilegovanie štátnych nemocníc, čo im zabezpečilo ochranu pred neštátnou konkurenciou.

V októbri 2007 bola slovenským parlamentom schválená novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá de facto zakázala zisk zdravotným poisťovniam. Novela určila zdravotným poisťovniam povinnosť použiť prípadný kladný výsledok hospodárenia z verejného zdravotného poistenia výlučne na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenú z povinného verejného zdravotného poistenia. V roku 2006 vykázali súkromné zdravotné poisťovne spolu zisk vyše 1,5 mld. Sk. Súkromné poisťovne sa začali pripravovať na medzinárodnú arbitráž proti SR za poškodenú investíciu.

Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z decembra 2007 zastavila transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Fakultné nemocnice, zdravotnícke zariadenia s celonárodnou pôsobnosťou a zariadenia plniace osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách mali zostať štátnymi rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami v priamej pôsobnosti MZ SR. Majetková účasť štátu v už transformovaných zdravotníckych zariadeniach nesmela klesnúť pod 51 %. Navrhovatelia nechceli, aby sa z veľkých nemocníc stávali súkromné akciové spoločnosti orientované na zisk a na vyberanie hrozienok zo systému verejného zdravotného poistenia.

Podľa kritikov sa zastavenie transformácie malo negatívne odraziť na hospodárení štátnych nemocníc. Prehĺbenie mäkkých rozpočtových obmedzení znamenalo podľa nich definitívnu stratu motivácie o vyrovnané a transparentné hospodárenie nemocníc, čo následne logicky povedie k zvyšovaniu zadlženosti, ktoré o.i. zabráni lepšej technickej vybavenosti nemocníc a zlepšovaniu odmeňovania dobrých lekárov, čo zvýši tlak na ich odchod, a suma sumárum kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občana sa zníži. V prospech transformácie hovorili narastajúce dlhy lôžkových zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR a dobré hospodárenie transformovaných nemocníc, dokonca aj tých so 100 %-nou majetkovou účasťou štátu.

Od apríla 2008 boli obnovené zdravotné obvody (tzv. rajóny) pre všeobecných lekárov pre dospelých, dorast a deti, gynekológov a zubných lekárov. Rajonizácia sa netýkala nemocníc. Stanovilo sa, že obvodný lekár nebude môcť odmietnuť pacienta s trvalým alebo prechodným bydliskom v jeho rajóne, aj keby tým mal prekročiť svoje únosné pracovné zaťaženie (predtým mohol v takom prípade pacienta odmietnuť). Naďalej však zostala zachovaná slobodná voľba praktického lekára z akéhokoľvek obvodu. Podľa navrhovateľov sa tak malo naplniť právo každého na dostupnosť primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, pričom rajóny mali napomôcť chrániť marginalizované skupiny obyvateľstva.

 Novelou zákona o zdravotnom poistení z novembra 2008 sa zvýšil základ prerozdeľovania poistného medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami z 85 %, resp. 85,5 % na 95 %, čo malo zabezpečovať väčšiu solidaritu medzi zdravotnými poisťovňami a medzi poistencami zdravotných poisťovní a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti. V skutočnosti sa však mala sanovať zlá finančná situácia vo VšZP. 

Komentár:

Zvýhodňovanie štátnych nemocníc pokračovalo vytvorením tzv. koncovej siete nemocníc. Zákaz zisku zdravotných poisťovní bol z môjho pohľadu správny, a tým nemyslím len z morálneho hľadiska, ale z čisto ekonomického, pretože zisk je nutné v akomkoľvek podnikaní prerozdeliť okrem divident a osobnej spotreby aj na investície. Veľké štátne nemocnice boli zakonzervované pod ochranou štátu s jeho 51%-nou účasťou, a rozkrádanie verejných zdrojov mohlo tak nerušene pokračovať.

Zdroj: Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012

Pokračovanie v ďalšej časti.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.