35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie.

Ako prínos a zároveň nevyhnutnosť, vyplývajúca z nálezu Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že zakázanie zisku poisťovní bolo protiústavným krokom Ficovej vlády, bolo obnovenie možnosti vyplácania si zisku zdravotnými poisťovňami pri dodržaní zákonných podmienok. Poisťovniam bolo zákonom umožnené ponechať si vytvorený zisk pri dodržaní týchto regulujúcich podmienok: povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania a povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch (pozn.: predošlá vláda prikázala, že celý vytvorený zisk mali zdravotné poisťovne použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti).

Obmedzenie použitia zisku zdravotnými poisťovňami napadla aj Európska komisia, ktorá v novembri 2009 začala voči SR konanie s podozrením, že došlo k porušeniu pravidiel pre voľný pohyb kapitálu.

Novelizáciou vyhlášky o čakacích zoznamoch chcelo MZ SR zjednotiť a spresniť pravidlá tvorby zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, a tým zvýšiť transparentnosť zaraďovania poistencov „na čakačky“, zlepšiť porovnateľnosť a skrátiť čas čakania pacienta od zaradenia do zoznamu. K trom okruhom diagnóz (choroby oka, obehovej sústavy, svalovej a kostrovej sústavy) pribudli ďalšie tri diagnózy, resp. výkony, pri ktorých musia zdravotné poisťovne viesť čakacie zoznamy – mamografia, vrodené chyby a hyperfunkcia. 

V roku 2011 sa živo diskutovalo o zavedení legitímnych paušálnych poplatkov za „hotelové služby“ (strava a pobyt) v nemocnici, ktoré chceli ústavné zariadenia, a niektoré aj začali, vyberať od pacientov aj bez legislatívnej úpravy. Bol to klasický dôsledok absencie jasného vymedzenia základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, absencie definície štandardu a nadštandardu v nemocniciach. V praxi sa totiž často stáva, že poskytovatelia zahrnú do nadštandardných služieb aj to, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia. To je aj jedna z príčin vzniku neregulovaných polooficiálnych priamych platieb pacientov. Priame platby obyvateľstva za ostatné roky výrazne vzrástli nad priemer EÚ a OECD.

Väčšia časť roka 2011 bola poznačená na verejnosti prejavovanou nespokojnosťou zdravotníckych pracovníkov, prevažne lekárov, so stavom v slovenskom zdravotníctve, čo vyústilo na jeseň do ostrej bezprecedentnej nátlakovej protestnej akcie lekárskych odborárov s hromadným podaním výpovedí vyše 2400 lekárov a prijatím zákonov o minimálnych mzdových nárokoch lekárov a zdravotných sestier.

 * Obdobie viery v silný štát v zdravotníctve – od roku 2012

Hneď po nástupe novej vlády bola ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská konfrontovaná s vážnym problémom uspokojiť vyššie mzdové nároky lekárov a zdravotných sestier vyplývajúcich zo zákonov o minimálnych mzdových nárokoch. Tie podporil v predošlom volebnom období aj SMER-SD ešte ako opozičná strana. Na takéto výrazné navýšenie miezd v zdravotníctve však nebol v systéme dostatok zdrojov.

Plány vlády hovoria o troch možnostiach ako zmeniť pluralitný systém na unitárny. Ide o prenájom a následnú správu poistných kmeňov súkromných poisťovní Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, odkúpenie akcií či aktív súkromných poisťovní a ich prevod na VšZP a krajné riešenie – vyvlastnenie súkromných poisťovní. Ministerka zdravotníctva uprednostňuje dohodu so súkromnými poisťovňami na odkúpení ich akcií. Tie to však odmietajú.

Je možné konštatovať, že mimo reformy ministra Rudolfa Zajaca nebol a ani v súčasnosti nie je na Slovensku ponúkaný alternatívny koncept smerovania slovenského zdravotníctva porovnateľnej komplexnosti a kvality.

Komentár:

Bola odstránená diskriminácia súkromných zdravotníckych zariadení zrušením koncovej siete štátnych zdravotníckych zariadení. Vláda prehrala arbitrážny spor o oprávnenosti zisku zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne majú teda nárok na zisk, ale len za určitých podmienok. Musia zisk použiť na vytvorenie rezervného fondu a technických rezerv do výšky 20% základného majetku poisťovne. Ale ako je to v tejto banánovej republike obvyklé, tieto podmienky nedodržiavala VšZP, ktorá zotrvačne pokračovala v spreneverovaní zverených finančných prostriedkov, až v roku 2016 po kontrole Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že poisťovňa nevytvárala technické rezervy, hoci účtovne vykazovala zisk. Vykazovala ho naozaj iba účtovne, v skutočnosti bola v strate, ktorá dosiahla až 280 miliónov eur.

Vyhláška o čakacích zoznamoch je len zdrapom papiera, pretože je verejne známe, ako sa zoznamy obchádzajú, nakoľko v takýchto prípadoch „neviditeľná ruka trhu“ zasahuje neúprosne; pri väčšom dopyte a menšej ponuke služieb prekvitá korupcia a čierny trh. Čo lepšie by si mohli lekári želať, ako zachovať tento neutešený stav, keď je lekárov nedostatok a ich služby sa „platia zlatom“? Podobne dopadli aj diskutované poplatky za nadštandardné služby, ktoré síce neboli schválené, ale poskytovatelia, či už ambulantní alebo v nemocniciach, ich bez výčitiek svedomia od pacientov požadovali aj v prípadoch, kedy na to nemali nárok. Tento stav ale trvá od zavedenia prvých poplatkov ministrom Zajacom, a lekári sú už na túto prax natoľko zvyknutí, že len ťažko sa budú vzdávať týchto nelegálnych a nezdanených príjmov.

Svojimi nesystémovými opatreniami každá vláda pripravila tej nasledujúcej nové problémy. Tak sa musela ministerka Zvolenská potýkať s dilemou, kde zobrať finančné prostriedky na pokrytie miezd lekárov a zdravotných sestier, ktoré boli vydieračsky vybojované v štrajku v roku 2011. Premiér Fico sa snažil o zavedenie jedinej zdravotnej poisťovne, čo pre občanov vyzeralo lákavo, ale po uvedených analýzach vykonaných NKÚ a HPI a auditoch je jasné, že akýkoľvek štátny prvok v zdravotníctve produkoval doteraz iba stratu a nie je pravdepodobné, že by tomu bolo v budúcnosti inak. Sú len dve možnosti: buď bude celé zdravotníctvo štátne, čo by ale znamenalo aj štátnu sieť dodávateľov energií, liekov, zdravotných pomôcok a prístrojov a ďalších dodávateľov naviazaných na sektor zdravotníctva, alebo bude celý súkromný. Prvý variant nie je prakticky možný, pretože by sa musela zmeniť celá ekonomika na štátne plánované hospodárstvo, alebo by sa musela vytvoriť sieť štátnych dodávateľov, súvisiacich so zdravotníctvom. Nakoľko je ale zdravotníctvo naviazané aj na globálny kapitál, napríklad zahraničné farmaceutické firmy, je táto cesta úplne nereálna. Ostáva teda druhý variant, o ktorý sa pokúsil minister Zajac, ale zmenami vlád bola jeho reforma prakticky zastavená na dobu neurčitú. Popri dobrej myšlienke ale reforma obsahovala aj systémové negatívne opatrenia, napríklad paušálne poplatky, kedy sa neprihliada na individuálne príjmové pomery občanov, ale občania sú paušálne finančne zaťažení poplatkami. Zajacova reforma, tak ako sa rozbehla na začiatku, sa v praxi nedokázala popasovať s narastajúcou korupciou v zdravotníctve, ba naopak, napriek myšlienke voľnej súťaže a uvažovaného následného zlepšenia zdravotnej starostlivosti, jeho reforma z morálneho hľadiska odštartovala postupný úpadok lekárskej profesie. Ako sa ukázalo, samotní lekári nemajú záujem čokoľvek meniť na súčasnom hybridnom ekonomickom stave, v ktorom sa verejné financie rozdávajú cez známosti spriazneným súkromným firmám, a kde jediným ich záujmom je zachovať status quo, aby mohli aj naďalej ryžovať peniaze v kalných vodách nejasných definícií „štandardnej“ a „nadštandardnej“ zdravotnej starostlivosti. 

Zdroj: Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012

Pokračovanie v ďalšej časti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *