Archívy autora: admin

ZUŠ v meste

Prvá séria 60-tich obrázkov z piatkovej akcie Základnej umeleckej školy na Námestí Matice slovenskej:

« z 5 »

Partizán CUP 2022

130 obrázkov z časti, ktorej som sa zúčastnil:

« z 11 »

FK Dubnica nad Váhom 0-0 MŠK Púchov

Považské derby o udržanie v II. lige 20.5.20222

« z 6 »

Oslavy oslobodenia Dubnice nad Váhom 2022

Zopár obrázkov z osláv oslobodenia mesta a stavania mája. Myslím si že na citeľne slabšej účasti obyvateľov mesta voči iným rokom, keď sa táto oslava konala, sa podpísalo najmä rozhodnutie vylúčiť z programu ohňostroj a tak nás odhadovaným počtom zúčastnených prekonala aj Nová Dubnica…

« z 5 »

1. Máj 2022 – dokončenie

Fotoreport s podvečerného programu osláv 1. Mája na Námestí Matice slovenskej

« z 7 »

1. Máj 2022

Fotografie z dopoľuňajšieho programu:

« z 7 »

Lúky v meste

Naozaj s veľkým a úprimným záujmom som si prečítal príspevok p. Ivety Václavovej na tému mestskej zelene formou otvoreného listu Mgr. et Mgr. Wolfovi a iným, kde prejavila veľký záujem o životné prostredie. Vítam jej aktivitu a podnet k debate, aj keď s niektorými jej myšlienkami nie som stotožnený. Problematikou mestskej zelene som sa dosť intenzívne zaoberal, je mi blízka a zaujíma ma. Zaujímajú ma aj rôzne názory a uhly pohľadu obyvateľov nášho mesta a aj preto si dovolím k debate prispieť. Nakoľko mám toho viac a potrebu štruktúrovať svoj príspevok kvôli prehľadnosti, čo sa na FB v nejakej odpovedi nedá, zareagujem na tejto mojej web stránke…

V prvom rade by som chcel vyjadriť počudovanie a smútok nad tým, aký nepriaznivý a ľahostajný smerom k životnému prostrediu je postoj vedenia nášho mesta. Aj keď SLOVAMI deklarujú niečo iné. Nie slová, ktoré môžu byť falošné, neúprimné a dokonca môžu zámerne klamať sú dôležité, ale ČINY a SKUTKY ukazujú na skutočný záujem a postoj!

Jednou z veľkých tradícií, ktorej význam spočíva najmä v edukácií detí od predškolského veku až po dospelosť, k prebudeniu ich záujmu o životné prostredie, prírodu, správne nakladanie s odpadom, ktorých cieľom je získanie správnych návykov a vôbec povedomia o celej problematiku je tradícia DŇA ZEME, ktorý pripadol na 22.4.2022. Pamätám si časy keď k tejto príležitosti naše mesto naozaj „žilo“ a usporadúvali sa rôzne akcie. Jednou z najväčších a vyvrcholením bola aj súťažno-vzdelávacia akcia pre všetky Dubnické deti. (Dubnická envirojar v jednom obraze, Champion Club na Deň Zeme, Enviro-jar 2017, Enviro-jar 2018)

Žiaľbohu Mgr. et Mgr. Wolfa zaujímajú len prvovoliči, žiaľbohu na DEŇ ZEME sa tento rok v Dubnici nad Váhom zabudlo a nechali sme sa zahanbiť napríklad aj Novou Dubnicou… a žiaľbohu Mgr. et Mgr. Wolf svoj vzťah a postoj k prírode vyjadruje iba slovami, alebo sadením stromčekov pred objektívmi fotoaparátov a kamier v rámci politického marketingu… Skutky sú ale úplne iné!

Druhým signifikantným znakom nezáujmu a iba proklamovanej podpory životnému prostrediu zo strany Mgr. et Mgr. Wolfa je ďalšia ukážka enviromentálnej ignorácie a arogancie. Po tom ako som písal o zničení zelených koridorov na škole Pala DemitruZŠ na CIII bezohľadnými a podľa všetkého nezmyselnými „projektami“ úprav dopravnej situácie, idúcimi dokonca proti obyvateľom dotknutého okolia (minimálne pred ZŠ na CIII),  to ukazuje aj ďalší vývoj. Zrejme zbytočne boli vyrezané desiatky stromov pred ZŠ na CIII. Stačilo prispôsobiť projekt životnému prostrediu (a nie naopak) a tieto mohli byť bez problémov zachované. Veď aj línia nového plotu vedie v spone bývalého stromoradia, teda nekolidovala s nimi  a možno stačilo naozaj málo, iba trochu vôle a schopnosti riadiť procesy efektívne a prezieravo, aby tieto zelené bariéry mohli aj naďalej plniť svoje funkcie. Na obrázkoch je červenou čiarou naznačené vyrezané stromoradie a modrou línia plotu, ak ho nevidieť:

Rovnako vyrezanie viacerých zdravých stromov v parku pod touto ZŠ, po ktorých zostal leň peň, či jamy po vyfrézovaných pňoch a vyklčované kroviny rovnako poukazuje na protiklad v slovách a činoch, citujem:

Na obranu vedenia mesta by som rada uviedla aj nasledovnú skutočnosť. Verím tomu, že je náročné vyhovieť všetkým a pokiaľ budú ľudia, ktorí si neuvedomujú že vykosený trávnik a na 50cm zrezané okrasné kríky nie sú riešením ani estetickým ani zdravotným a že žiadať o výruby stromov kvôli tomu, že sa mi lístím špiní balkón a musím ho častejšie zametať“   

Vyrezané stromy a vyklčované kroviny v parku pod základnou školou na Podháji:

Všetko sa udialo pre „zámer mesta skultúrniť a sprehľadniť (kvázi kvôli bezpečnosti) tento park“. Pritom nielen tu, ale po celom meste sa všetky kroviny totálne redukujú takmer na kmeň a režú iba do výšky pásu… teda realita je úplne iná… a každý čo len trochu vnímavý človek vidí a cíti rozpor v (pekných) slovách a (reálnych) skutkoch.

Realita a prax úpravy krovín odporujúca slovám:

Zároveň si dovolím vyjadriť počudovanie že takýto stav a to čo sa skutočne deje si autorka otvoreného listu nevšimla a nevšíma. Aj preto mi slová, citujem:

Preto by sa mala začať robiť aj osveta medzi obyvateľmi mesta aby boli otvorenejší voči prírode blízkym postupom údržby mestskej zelene, na ktoré sme možno v minulosti neboli zvyknutí.

v komentári p. Václavovej, najmä po tom ako komunikovala s p. Klačanskou ktorá riadi TSM, mi pripadajú a pôsobia na mňa iba ako ospravedlnenie a výhovorka pre prípadne nezvládnutú nadchádzajúcu sezónu údržby mestskej zelene, či chyby pri jej výkone.

Téma „kosiť či nekosiť“ je pomerne stará, rovnako ako aj viac-menej laické debaty k nej. Dovolím si k pár diskusným príspevkom pripojiť aj svoj názor:

Anna Dardová: „Keď si v prírode zničíme všetko na čo sú ľudia alergický, tak budeme žiť len na asfalte.

Nemyslím si že toto je relevantný názor k diskusií a k téme, v ktorej ide o „mesto“, nie o prírodu. Nik netvrdí a nechce aby sa niečo v prírode, ale aj v meste ničilo, či (zbytočne) asfaltovalo. Pôvodný komentár p. Nečesaného hovorí o niečom úplne inom – načo zvyšovať počet alergénov v meste. Alergici počas exponovaných dôb do prírody často nechodia. Pre približne 30% populácie (to je oficiálne udávaný počet alergikov vo vyspelých krajinách) ak zvýšime počet alergénov v meste, tak im berieme šancu vyhnúť sa prostrediu ktoré im spôsobuje problémy!

Iveta Václavová: „práve lúčne kvety zastavujú rast alergénnych tráv

Omyl spočíva v tom, že práve druh „mestskej trávy“ – druh ktorý sa používa na mestských trávnikoch pri správnej údržbe neprodukuje do okolia takmer žiadne alergény a pre alergikov predstavuje iba krátkodobý problém (max. pár hodín) v čase a v mieste kosenia, alebo v prípade ak sa s pokosenou trávou nezaobchádza tak ako sa má, teda nezbiera sa a neodváža hneď po skosení, ale sa necháva na mieste.

Naopak lúčne spoločenstvá, v ktorých práve rôzne druhy tráv predstavujú percentuálne najväčší podiel, sa vyznačujú aj druhovým zložením tráv, ktoré sú vysoko alergénne a emitujú alergény do svojho okolia dlhý čas!  

Ivan Smaha: „ale to prejsť sa peši neodbúra alergény, čím bude zeleň v meste bujnejšia, druhovo pestrejšia, tým sa bude žiť alergetikom lepšie. „burina“ zachytáva veľmi veľa prachu a nečistou a tým sa majú alergetici lepšie. kosiť ,čo najmenej hlavne okolo ulice Obrancov mieru(hlavná cesta) zeleň znižuje prašnosť i hlučnosť a v lete teplotu.

V prvej časti komentára p Smahu ide o hlboké nepochopenie myšlienky p. Nečesaného – ak by niekto chcel žiť v divočine, či užiť si naozajstnú prírodu, stačí predsa „pár krokov“ a môže si ju užívať do sýtosti. Iste to neodbúra alergény, ale ten kto nemá problém a chce, si bujnú prírodu môže užiť a ten kto nechce, alebo mu v tom alergia v určitom období nedovoľuje, ten nemusí.

Už vôbec nesúhlasím s názorom že druhová pestrosť prispieva akokoľvek k lepšiemu životu alergikov. Opak je presnou pravdou. Väčšia druhová pestrosť zásadne predlžuje obdobie alergénov vo vzduchu a každý sa môže presvedčiť sám, ak si pozrie na Googli peľové kalendáre rôznych rastlín – od tráv až po stromy. Rovnako myšlienka „burina zachytáva veľmi veľa prachu a nečistotu…! nie je dobrá. Dovolím si tvrdiť že p. Smaha si myslí že alergiu spôsobuje iba prach, či nečistota. Iste, sú alergici ktorým prach spôsobuje problémy, ale to je iba jedna a menšia skupina. Okrem toho „burina“ má malý podiel na čistení vzduchu a to čo zachytí (napríklad keď je vlhká od rannej rosy) to väčšinou aj po vyschnutí a po naakumulovaní musí (napríklad vo vetre) vypustiť. Alebo sa rád nechám od p. Smahu poučiť, ako dokáže „burina“ spotrebovať, stráviť či inak zlikvidovať mechanické častice prachu… Rovnako podiel trávy na zníženie hlučnosti je asi nulový. Evidentne sú v tomto prípade vlastnosti „vysokej“ zelene, teda  stromov a krov pripisované „burine“.

Iveta Václavová: „za vznik alergií predsa nemôže príroda a kvety. Sú dôsledkom nášho, prehnane sterilného, životného štýlu a množstvu chémie, ktorou sme bombardovaní zo všetkých strán. Práve príroda je spôsob ako sa vrátiť k prirodzenému spôsobu života a k prirodzenému zdraviu.

Stopercentne súhlasím s p. Václavovou že za vznik alergií nemôže príroda a kvety. Určite ale môžeme povedať, že sú spúšťačom alergických reakcií. Podľa slov p. Václavovrej si dovolím tvrdiť, že o alergiách – teda o obranných reakciách ľudského organizmu na rôzne „alergénne“ látky (v prípade našej debaty ide o pele tráv, bylín a stromov) moc naštudované nemá. Čiastočne súhlasím s tým že za alergie môže životný štýl a jeho chemizácia. Pokiaľ sa týka alergií na chemické látky, potraviny, roztoče a plesne. Jednoducho s nimi vďaka chemizácií a životnému štýlu viac prichádzame do styku.

Teória zodpovednosti týchto faktorov za „sennú nádchu“ – takto môžeme označiť skupinu alergických reakcií (alergická nádcha a alergický zápal spojiviek, začervenanie a svrbenie pokožky, nosa, alergická astma a pod.) je nesprávna. Možno bude p. Václavová a mnoho čitateľov prekvapených, ale tieto alergie – zvýšenú citlivosť a prehnanú histamínovú reakciu ľudského organizmu dedíme!!! Teda môžu za ňu naší rodičia, starí rodičia a predkovia, sú genetického pôvodu a získavame ich spoločne s inými génmi a vlastnosťami a tak ako je v našej populácií rozšírená genetická výbava po „pár predkoch“, tak sa v nej rozširuje aj táto predispozícia. Odporúčam si prečítať elementárne minimum o alergiách napríklad na odborne a tematicky zameraných web stránkach.

Na záver pripojím svoj postreh k téme „lúk v meste“. V skutočnosti ide o fatálny blud, fikciu a nepravdu. Mesto má tak špecifické podmienky asi všetkých dôležitých parametrov, že vznik, či udržanie takéhoto biotopu (lúk) bez sústavného zásahu človeka je nemožné. Ide teda o umelo vytvorené a sústavne umelo (a draho) udržiavané biotopy, dokonca dosť často s vysiatymi rastlinami (druhmi rastlín) ktoré sú na hony vzdialené (len podobné) tým lúčnym, teda ide o rôzne geneticky modifikované, umelé kultivary a hybridy, často aj nepôvodné pre daný región, či oblasť. Teda ide opäť o umelo vytvorený biotop, ako v prípade parkových tráv, len s tým rozdielom že správne udržiavaný mestský trávnik sa nemení aj v horizonte desiatok rokov. Umelo vytvorená lúka veľmi skoro zmení svoj charakter. Je len otázkou času (pár rokov) kedy na nej prevládnu tie rastliny (v tomto prípade je termín ktorý použil p. Smaha – „buriny“ úplne správny), ktorým podmienky v meste vyhovujú najviac a sú najodolnejšie, teda zväčša tie rastliny ktoré poznáme z rumovísk, okrajov ciest a železničných násypov – paliny, pŕhľavy, bodliaky, lobody … a nemali by sme zabudnúť že mnoho z týchto rastlín sú nielen najsilnejšie alergény, ale sú aj jedovaté! Dôležité je spomenúť aj to, že nekosené, teda neudržiavané plochy zelene (tráv) priamo v mestskej zástavbe sa stávajú rajom hlodavcov a ohniskami ich šírenia. Určite si záujemcom o problematiku „lúk v meste“ odporúčam prečítať krátky článok od odborníka k tejto téme.