príspevky autorov: ROOT, eRZet, Opossum, Citizen a NEDAJME SA OPIŤ SUCHÝM ROŽKOM umiestnené do BLOGOVISKA
Po posledných príspevkoch v blogu I-DCA som dostal na Facebooku niekoľko dobrých rád: Aby som nepísal „trápne“ príspevky, aby som si našiel iného koníčka, aby som netrávil svoj život v nenávisti a pomste na internete hľadaním „problémov“ a podobne. Zhrniem odpoveď pre tých zopár hejterov do jednej:
Necítim sa vôbec trápne. Trápne by sa mali cítiť ľudia, ktorí majú dokonca niekoľko vysokoškolských titulov a nerozoznajú kilogram od tony (pozn. autora pre politbyro – ide o hmotnostné jednotky!). Určite nie som motivovaný pri ich písaní nenávisťou, či nejakou inou (negatívnou) vášňou. Naopak – priznám sa dobrovoľne že písanie a publikovanie mojich názorov a príspevkov ma naozaj začalo baviť, neuveriteľne sa pri nich rehocem a relaxujem !!! 😆 Ak si niekto myslí, že to je koníček, či záľuba, môže mať pravdu, teda neberiem mu to! Ale určite netrávim pri nich celý život: Prísť na najnovšiu perličku „nového vedenia mesta“ mi zabralo maximálne 10 sekúnd! Áno, presne toľko mi trvalo, aby som pochopil z nadpisu a tiráže článku, uverejneného na oficiálnom webe mesta Dubnica nad Váhom a facebooku TSM o akú hlúposť ide! Približne 3 minúty mi trvalo aby som si spravil printscreeny a uložil odkazy. Dnes večer mi bude trvať hodinu (možno hodinu a pol) lež napíšem a postnem celý článok na internet.
Ale pekne po poriadku, čítanie to bude dlhšie…
Opäť je tu celá kopa hlúpostí!
Po mojom poslednom príspevku o perličkách publikovaných na oficiálnom mestskom webe som si povedal, že nebudem sviňa a skúsim to podobrotky. Už za pár dní som si zlepšil karmu. NEPÍSAL som totiž na internete o ďalšej hlúposti, kde zberné nádoby politbyro zamieňalo za smetné, ale dostali odo mňa hromadný email:
- riaditeľ TSM Ing. Mgr. Gabriel Zelei
- viceprimátor a konateľ TSM Ing. Tomáš Truchlý
- konateľka TSM Mgr. Vladimíra Klačanská
- primátor mesta Dubnica nad Váhom, Mgr. et Mgr. Peter Wolf
kde popisujem, že nazvať ZBERNÉ nádoby na sklo SMETNÝMI nádobami na sklo nie je dobré! (pozn. autora aj pre politbyro – do SMETNÝCH nádob vhadzujeme (odb.) ZMESOVÝ komunálny odpad, teda SMETI ktoré idú na smetisko a do ZBERNÝCH nádob ZBIERAME (odb.) TRIEDENÝ KOMUNÁLNY ODPAD pre ďalšie zhodnotenie)
Jedinej reakcie ktorej som sa dočkal od „nového vedenia mesta“ a spoločnosti TSM bol preposlaný email, kde sa ma p. Ing. Truchlý pokúsil uraziť a napísal v ňom (cit.) Odpad nie sú to smeti, upozornila naša bývalá pýcha tsm. Aby ste pochopili, tá „bývalá pýcha tsm“ som mal byť akože ja. 😉 Dobre teda, k tejto téme, k pôsobeniu a zásluhám Ing. Truhlíka, (už keď ju načal, aby sme vedeli kto je naozaj pýchou TSM), ktorými sa už stihol zapísať do dejín spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom, s.r.o., sa ešte niekedy vrátim v samostatnom príspevku. Verte že bude naozaj výživný a dokonca až bulvárny! Rezultát z môjho pokusu je pre mňa jediný. Za prejav dobrej vôle som vyšiel iba na posmech. Preto som sa rozhodol vrátiť sa k starej, osvedčenej metóde a opäť poukazovať na ich výplody verejne – budiž mi odpustené! 😀
Vráťme sa ale k najnovšej perle ducha „nového vedenia mesta“, ako sa s hrdosťou nazývajú.
Zo zákona musí mesto zverejniť výsledky triedenia komunálneho odpadu. Zadosť zákonu učinili oznamom zo dňa 25.2.2020 (zvesený bude už tento štvrtok, teda 12.3.2020). Zverejnilo tabuľku s výsledkami jednotlivých komodít triedeného zberu. Až potiaľto to je OK, ale k prezentovaným výsledkom sa vrátim v druhej časti príspevku. Teraz v prvom rade zareagujem na „marketingový článok“ k tejto téme (kde sa snažia nejako „zaonačiť“ nie príliš dobrý výsledok za rok 2019), zverejnený v nedeľu (?!) 8.3.2020 🙂 (pozn. autora: ja som ho na webe mesta našiel až dnes ráno cca o 9 hodine pri rannom kafíčku, aj keď som tam v nedeľu podvečer bol!).
Táto najnovšia perla ducha ma totálne odrovnala!
Už v nadpise článku si môžete prečítať, že v roku 2019 sme v Dubnici nad Váhom vyprodukovali o 2 (slovom dve) tony odpadu menej ako v roku 2018. V prvom momente som si povedal „načo to“?! Veď pri tisíckach ton, ktoré produkujeme, je to tak marginálne (cca 23 tisícin percenta, ako som si neskôr zrátal), že by to určite nemuselo byť predmetom názvu! Pochopil som ale už po rozkliknutí článku na mestskom webe a prečítaní jeho tiráže, kde sa píše o tom, že v roku 2018 sme v našom meste vyprodukovali 14,5 tony odpadu …
Ešte raz: V ROKU 2018 SME V NAŠOM MESTE VYPRODUKOVALI 14 A POL TONY ODPADU!!! (podľa PR článku z oficiálnej web stránky mesta).
NEMOŽNÉ!!! Veď minimálne toľko odpadu vyprodukuje iba jedna malá bytovka! Keby aj hneď niekto nevedel, aké sú reálne množstvá odpadu ktoré produkujeme v našom meste, už pri troške zdravého úsudku a logiky by mal vedieť, že to je úplná hlúposť! Takéto množstvo odpadu sa bez problémov zmestí na 2 stredne veľké nákladné automobily!!!
Ihneď som zalovil v pamäti a vybavilo sa mi číslo s ktorým som pracoval pri koncipovaní výročnej správy TSM a správy o hospodárení za rok 2018, kde sa uvádzajú čísla o výsledkoch nakladania s odpadom:
14.564 TON (slovom: štrnásťtisíc päťsto šesťdesiat štyri TON)
Presne toľko bolo odpadu, ktorého pôvodcom boli obyvatelia Dubnice nad Váhom v roku 2018! A pochopil som, že „niekto“ vôbec nerozlišuje medzi kilogramami a tonami! Vôbec ho pri práci s tak exaktným údajom nezaujíma mierka hmotnosti uvedená v tabuľke! Problém ktorý by mal zvládnuť priemerne úspešný žiak II. stupňa ZŠ! Teda v článku malo byť správne, že sme vyprodukovali v roku 2018 14.500 ton odpadu a v roku 2019 o 2.000 ton menej!!!
Vravím si „nechaj to tak“ Dali to spracovať dievčaťu (pozn. autora, pod článkom je podpísaná Mária Badačová) ktoré nevie o problematike vôbec nič (pozn. autora – aj keď tu mohol zafungovať sedliacky rozum, ale ako to môžete chcieť od ľudí dole, keď ho nemá politbyro!) a v článku sa odkazuje na Mgr. Veronika Rezákovú, ktorá sa v každom článku honosí tým, že ona je tá zodpovedná a kompetentná, pre viac informácií máme kontaktovať práve ju – hovorkyňu mesta. Ktorá by si mala ako hovorkyňa kontrolovať, čo v jej gescií ide oficiálne von!!!
Vravím si „nechaj to tak“, zainteresovaná časť politbyra vedenia mesta a spoločnosti TSM:
- primátor mesta Dubnica nad Váhom Mgr. et Mgr. Peter Wolf
- viceprimátor č. 2. a konateľ spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. Ing. Tomáš Truchlý
- poslankyňa MsZ a konateľka spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. Mgr. Vladimíra Klačanská
- riaditeľ a konateľ spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. Ing. Mgr Gabriel Zelei (pozn. autora – aj keď ten de facto túto spoločnosť neriadil a neriadi ani náhodou, prináleží sem len z titulu funkcie)
určite pozrú (alebo majú ľudí čo si to pozrú) a zjednajú nápravu. Zrejmé a možné teda aj je že si to pozrelo veľa ľudí, ale boli úmyselne ticho… 😆 😉 … veď kto si čo vyslúži, to má!
Vravím si „nechaj to tak“, vydrž do večera a daj im šancu. Zareaguj na túto totálnu hlúposť až potom!!!
Je to nekonečná ostuda a naozaj veľká hanba
ktorú, ako ich nazývali pred komunálnymi voľbami „skvelí odborníci vo všetkých smeroch“ valia nie len na seba, ale aj na naše mesto! Každý kto už v praxi manažoval a riadil ľudí vie, že DOBRÝ manažér sa obklopí dobrými ľuďmi a je iba tak schopný, ako schopní sú ľudia ktorých riadi! Teda podstatný diel zodpovednosti je hlavne na nich a na ich „kindermanažérskych kvalitách“. To dievča, ktoré je pod článkom podpísané je len výsledkom ich „schopností“. Svoju prácu urobila dobre, naopak tí čo si mali skontrolovať jej výsledok, sa na to jednoducho buď vykašlali, alebo v problematike totálne plávajú a nedokážu ani použiť „zdravý sedliacky rozum“.
V druhej časti tohto príspevku – pokračovaní sa budete môcť už čoskoro dozvedieť o tom, ako sa v tomto PR článku na webe mesta marginalizujú zlé výsledky. Dozviete sa a vysvetlím vám na faktoch prečo som politbyro nazval KINDERMANAŽMENTOM…
DOPLNENÉ:
na oficiálnom mestskom Facebookovom profile sa nachádza pokračovanie totálnej hlúposti, len z iného uhla pohľadu (cit):
?V ROKU 2019 SME VYPRODUKOVALI VIAC AKO 12 TON ODPADU?
?Na separovaní odpadu si budeme musieť dať obzvlášť záležať, keďže práve to sa bude vďaka novelizácii zákona o poplatkoch za uloženie odpadov v nasledujúcich rokoch podpisovať pod výšku poplatku za komunálny odpad.?
Čo iba potvrdzuje moje slová o neschopnosti použiť zdravý rozum… 😯 😛 Už keď to „niekto kompetentný rátal“, mohlo mu dopnúť!!!!
V poslednom čase chodím na web mesta Dubnica nad Váhom aby som sa zabavil. Vždy sa tam nájde niečo, na čom sa viem zasmiať. K téme „perličiek“ sa už čoskoro opäť vrátim, tentoraz sa ale pristavím pri niečom, čo mi spôsobilo hotový záchvat smiechu. Najskôr ale fakty:
Medzi povinne zverejňovanými dokumentami mesta sa 6.3.2020 objavila aj zmluva o poskytovaní vzdelávacích služieb, uzatvorená medzi mestom Dubnica nad Váhom a jazykovou školou WELCOME SCHOOL, s.r.o. V predmete zmluvy je uvedené, že ide o:
poskytovanie vzdelávania v individuálnom kurze anglického jazyka na základnej úrovni pre odberateľa Mgr. et Mgr. Petra Wolfa.
Celková cena za tento „individuálny kurz“ je (podľa zverejnenej zmluvy) 3.268€, teda (ako je uvedené v zmluve) ide o čiastku 19€ za 1 hodinu kurzu!
Medzi informácie, ktoré čitateľovi pomôžu, aby si utvoril vlastný obraz, môžem zaradiť aj fakt, že táto škola má zverejnený cenník kurzov angličtiny pre dospelých, kde je hodinová cena (bežného kurzu, podľa môjho prepočtu) hlboko pod úrovňou 5€!
Primátor Mgr. et Mgr. Peter Wolf si tieto náklady „ústami“ mesta zdôvodňuje v uvedenej zmluve zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, §13, kde je uvedené:
(10) Starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.
Môj názor:
To čo si o tom myslím som zhrnul v jednej vete (pomohol som si starým, okrídleným) – v názve tohto príspevku 😀
Vedel by som pochopiť snahu primátora Mgr. et Mgr. Petra Wolfa vzdelať sa vo veciach odborných a kvitoval by som ju. Určite by som akceptoval aj snahu doplniť si vzdelanie v základoch jazyka Ruského, Poľského či Maďarského, čo by bolo príjemným prekvapením pri kontakte s družobnými mestami Dubnice nad Váhom a pomohlo by ku skvalitneniu a utuženiu vzťahov. V prípade angličtiny ide ale podľa mňa vyslovene o rozmar. O napĺňanie plánu osobných ambícií v budúcnosti, na úkor obyvateľov nášho mesta. Myslím si že ide o neúčelne vynaložené prostriedky.
Žiaden zákon totiž nepredpokladá akúkoľvek znalosť anglického jazyka ako potrebnú pre výkon funkcie primátora mesta, respektíve starostu obce a citovaný zákon má na mysli úplne iný (odborný) smer vzdelávania! Ak dôjde k plneniu zmluvného vzťahu, určite dám neskôr tieto skutočnosti overiť kompetentným a kontrolným orgánom SR a požiadam ich, aby k tomu zaujali stanovisko so všetkými dôsledkami.
Osobne si myslím že primátor Mgr. et Mgr. Peter Wolf je dostatočne honorovaný (nie len) z našej spoločnej kasy na to, aby si takýto kurz dokázal zaplatiť sám, pokiaľ má potrebu vzdelávať sa v anglickom jazyku. Rovnako ako akýkoľvek iný bežný občan v tomto meste, či štáte a nezneužívať svoje postavenie na to, aby mu ho hradili obyvatelia mesta, ktorých príjem často predstavuje iba zlomok toho jeho!
z.J.
Upozorňujem že nasledujúci text nie je vhodný pre maloletých a útlocitné povahy, nakoľko bez kamufláže opisuje realitu, reálne situácie a neskreslene, bez politickej korektnosti cituje slová, či texty. Snažím v tomto príspevku podať skutočnosť fotografiami a textom čo najreálnejšie. Práve preto môže u niektorých jedincov vyvolať stavy hraničiace s psychickou poruchou a možné zdravotné komplikácie, chuť na pomstu a udavačstvo 😉 #jánbenčík. Upozorňujem na fakt, že v príspevku sú aj (viac či menej subjektívne) osobné názory, postoje, úvahy a pocity, založené na skúsenostiach a značnej dávky empatie. Celý fotoreport je umiestnený v samom závere príspevku.
Divadelné námestie v Martine pred začiatkom mítingu ĽSNS
Sociálny experiment.
Je až neuveriteľné, čo sa stane, ak si svoju profilovú fotku „ozdobíte“ rámom strany ĽSNS, alebo sa (bez strachu a ak Vám to „okolnosti“ dovolia) verejne priznáte, že budete voliť túto stranu. 😈 Schválne som to vyskúšal. Na každej diskusií (kde sú prítomné liberálne živly), hoci sa zapojíte do debaty naozaj len vecne a faktami sa na Vás zosype spŕška najhrubších urážok, osočovania a útokov. Všetko od ľudí, ktorí najvehementnejšie hlásajú slobodu, voľnosť a demokraciu – od „liberálov“. Na úplne ľahko dokázateľné a verejne známe fakty, ktoré v diskusií uvediete, dostanete najčastejšie iba odpovede (dovolím si odcitovať):
„ty kotlebovský prakokot (narážka aj na to, že už máte o dosť viac rokov ako autor odpovede), jebnutá kotlebohlava, strať sa ty sviňa, skap ty skurvený fašista“…
a množstvo podobných novotvarov jazyka Slovenského 😉 Zažijete si množstvo verbálnych útokov aj na Vašich najbližších, teda najmä na rodičov, v podobe (cit.):
„že ťa otec radšej nevyšťal do žihľavy, ktorá sviňa ťa mohla porodiť“…
Je viac ako pravdepodobné, že aplikáciou takéhoto rámu na svoju profilovú fotku, alebo verejným prihlásením sa k ĽSNS, či k jej voľbe 29.2.2020 by ste si spôsobili značné „komplikácie v živote“. Najmä ak ste zamestnancom mesta, štátu, poprípade firmy, kde je majiteľ liberálne založený… a to všetko bez ohľadu na to, že ústava garantuje slobodu prejavu, svetonázoru, politického a náboženského vyznania 😎 a bez ohľadu na to že ĽSNS je riadnou parlamentnou politickou stranou, riadne zapísanou do kandidátnej listiny pre nadchádzajúce parlamentné voľby!
Nie som bezvýhradný a nekritický zástanca, či obdivovateľ strany ĽSNS a nie som celkom stotožnený s niektorými (viac či menej oficiálnymi) tézami niektorých jej predstaviteľov, či sympatizantov. Musím aj objektívne priznať, že sa nájde veľa konzervatívcov a prívržencov ĽSNS, ktorých slovník je rovnako jadrný, ktorých prejavy (napríklad na sociálnych sieťach) a fantázia v tvorbe novotvarov v ničom nezaostávajú za svojimi liberálnymi náprotivkami.
V čom je problém?!
(viac…)
Bol som fotiť odhalenie pamätníka Kuciakovi s priateľkou v TN. Najsilnejší dojem z celej akcie vo mne zanechala tetuška (foto 12 až 16) svojim výrokom pred a o Kalmusovi: „Vred Slovenského národa, za to čo si si dovolil povedať o Ľudovítovi Štúrovi, by si nemal stáť na „jeho“ námestí, ale sedieť v base!“ .. nezmohol sa ani na slovo a prášil kade ľahšie..
Prinášam Vám zopár fotografií z priameho a jediného priameho súboja kandidátov na najvyšší post v našom meste. Dovolím si pripojiť k obrázkom aj pár svojich postrehov. Ide o môj názor a zároveň aj o realitu, tak ako sme ju mohli vidieť vo veľkej sále Domu kultúry. Kto nebol prítomný, stále si môže pozrieť záznam od chalanov z Impulz-Pressu.
Prvým príjemným prekvapením bola hojná účasť, aj keď tá sa dala predpokladať. Asi najpočetnejšiu skupinu tvorili fankluby a hlavne poslanci z kandidátnych listín kandidátov na primátora. Už pred začiatkom zaznievala z radov bežných občanov výčitka, prečo sa tento rok upustilo od diskusie s občanmi, prečo si volič nemohol dovoliť položiť otázku niektorému, alebo aj všetkým kandidátom.
Musím podotknúť, že program okrúhleho stola vznikal konsenzom zúčastnených a nakoľko bolo podmienkou účasti niektorých vypustiť diskusiu s občanom, táto sa nekonala. Dokonca v samom úvode niektorí páni kandidáti zakázali aj konferenciérke programu do neho vstupovať a klásť otázky.
Čas na každú tému (aj tie boli schválené vopred):
- Krátke predstavenie volebného programu
- Dynamická a statická doprava v meste Dubnica nad Váhom
- Námestie Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom
- Voľná téma
pre každého kandidáta boli tri minúty. Vo väčšine prípadov diskutujúci čas využili. Nevšimnem si niekoľko faux pas, na ktoré zareagovala aj sála. O tých sa na druhý deň v meste viedli debaty a ľudia sa na nich zabávali. Chcem sa dotknúť niečoho, čo mi okamžite udrelo do očí (určite aj preto že mám ako fotograf možnosť pohybovať sa v tesnej blízkosti) a čo udrelo do očí viacerým v sále, dokonca aj divákom videozáznamu…
Ako ďalej ? (17.časť)
… Když jsem pak v 16 letech chodila se svým tehdejším přítelem a začala uvažovat nad hormonální antikoncepcí, šla jsem za strejdou (svým nevlastním taťkou). V té době jsem ani nevěděla, že mám nějaké jiné možnosti, než je HA. Brala jsem jako samozřejmost, že sexuální život = hormonální antikoncepce. (viac…)
Ako ďalej ? (16.časť)
Každý lekár, o to viac lekárník vie, že každý liek má popri liečivých účinkov aj vedľajšie, nepriaznivé účinky na ľudský organizmus. Čím silnejší liek, tým vážnejšie a horšie nepriaznivé vedľajšie vplyvy. Každý príbalový leták ich obsahuje veľké množstvo, od banálnych až po veľmi závažné a ohrozujúce život. Pozrime sa teraz na syntetické prípravky, ktoré patria medzi jednu z metód plánovaného rodičovstva a ich cieľom je zabrániť nechcenému počatiu. Okrem spomínaného benefitu prinášajú ženám a mladým dievčatám aj pravidelný menštruačný cyklus a pleť bez akné. Ide o hormonálnu antikoncepciu, ktorá je v súčasnosti vo veľkej obľube, ako u lekárov, tak aj u žien, ktoré podľahli masovej reklame. Že vôbec nejde o neškodné zázračné pilulky, sa môžete presvedčiť, ak si prečítate knihu Život bez hormonální antikoncepce od Adély Novákovej. Kniha obsahuje veľké množstvo osobných príbehov mladých žien, ktoré hormonálnu antikoncepciu užívali roky, často krát už od 15.-16. roku života, a ktorým tieto syntetické hormóny priniesli zhoršenie fyzického aj psychického stavu; v niektorých prípadoch došlo vplyvom tejto „liečby“ až k mozgovej príhode a ochrnutiu alebo pľúcnej embólii. Všetky tieto ženy sa rozhodli hormonálnu antikoncepciu zanechať a prejsť na metódu prirodzeného ženského cyklu, metódu plodných a neplodných dní. (viac…)
Ako ďalej ? (15.časť)
Je zajímavé, že oddaný katolík White je členem papežské akademie věd, sboru nějakých osmasedmdesáti proslulých vědeckých mozků (a jejich těl), kteří každé dva roky létají do Vatikánu, aby papeže seznámily s vědeckými poznatky, o které církve jeví zvláštní zájem: výzkum kmenových buněk, klonování, eutanazie, dokonce i život na jiných planetách. V jednom smyslu je to pro Whitea podivné místo, když se vezme v úvahu, že podle katolického učení duše obývá celé tělo, a ne jen mozek. Tato téma přišlo na řadu při jednom Whiteově setkání se Svatým otcem. „Řekl jsem mu: Nu, Vaše Svatosti, já musím vážně brát v úvahu to, že lidský duch nebo duše je fyzicky umístěna v mozku. Papež vypadal velmi napjatě a neopověděl.“ (viac…)
Ako ďalej ? (14.časť)
V roce 1971 dosáhl White nemyslitelného. Uřízl hlavu jedné opici a připojil ji na základ krku druhé dekapitované opice. Operace trvala osm hodin a vyžadovala početné asistenty. Ze všeho nejdřív bylo třeba udělat opicím tracheotomii a připojit je na respirátory, protože jejich průdušnice budou přeříznuty. Nato White odřízl krky obou opic až k páteři a hlavním cévám – k dvěma krčním tepnám vedoucím krev do mozku a k dvěma krčním žílám odnášejících ji zpátky k srdci. Pak do plochy srovnal kost na vrcholu dárcova krku a zakryl ji kovovou destičkou. Totéž provedl na spodní části hlavy. Když byly cévy spojeny, obě destičky přišrouboval k sobě. Poté s použitím dlouhé pružné hadičky přivedl oběh dárcova těla k zásobování jeho nové hlavy a sešil cévy. Nakonec hlavu odřízl od přívodu krve jejího starého těla. (viac…)
Ako ďalej ? (13.časť)
Přesně tady to začíná být zvláštní.
V polovině 60.let začal neurochirurg Robert White experimentovat s „izolovanými mozkovými preparáty“: živý mozek odebraný jednomu zvířeti se připojil na oběhový systém jiného zvířete a udržel se tak naživu. Na rozdíl od Děmichovových a Guthrieových celých hlav, tyhle mozky, kterým scházely obličeje a smyslové orgány, žily život ohraničený vzpomínkami a myšlenkami. Vzhledem k tomu, že mozky těchto psů a opic byly implantovány do krků a břich jiných zvířat, nejspíš to bylo požehnání. I když je vnitřek břicha někoho jiného docela zajímavý, tak trochu jako hledání kuriozit nebo sledování chirurgického kanálu v televizi, není to rozhodně místo, kde byste se chtěli usadit a prožít zbytek svých let. (viac…)
Ako ďalej ? (12.časť)
Chirurgia, ktorá natoľko preslávila modernú medicínu, žala úspech za úspechom: v roku 1933 V. P. Filatov pri liečení očného zákalu úspešne preoperoval chorému rohovku mŕtveho človeka; v roku 1934 J. Voronoj preoperoval pacientovi obličku mŕtveho človeka; v roku 1947 C. Craford vykonal prvý úspešný operačný zásah na srdcových chlopniach; v roku 1967 Christian Barnard uskutočnil prvú úspešnú transplantáciu srdca; v roku 1982 bolo použité prvé umelé srdce a v roku 2001 bolo dobrovoľníkovi Robertovi Toolsovi implantované umelé srdce. Napriek týmto nezvratným úspechom a pri všetkej úcte k priekopníkom na poli chirurgie, treba triezvo zhodnotiť, o čo v chirurgii ako takej ide. Je to v princípe „výmena“ zničených orgánov za zdravšie, od vhodného darcu. S trochou neúcty to možno prirovnať k práci údržbára, ktorý vymení starú opotrebenú súčiastku za novú. Samozrejme, medicína pracuje so živým materiálom, a musela rozriešiť mnoho čiastkových problémov, ako sú prekážky technického rázu (operačná technika, vybavenie a operačné metódy), a problémy s imunitnou reakciou príjemcu na implementovaný orgán. Tak či tak ostáva chirurgia verná západnému pohľadu na človeka, ako na súčet vymeniteľných a nahraditeľných orgánov. Inak ani nemôže, o tom prakticky chirurgia je, či je to západná alebo východná. (viac…)
Ako ďalej ? (11.časť)
Popri moderných technológiách, ktoré bohužiaľ lekára odvádzajú od samotného pacienta a celostného pohľadu ne neho, je tu vysoké tempo zmien životných podmienok, ktoré prebiehajú v poslednom storočí. To má za následok neschopnosť ľudí, ale aj väčšiny živých organizmov v prírode, prispôsobiť sa rýchlym zmenám. Netrvalo veľa rokov, keď sa po masovom používaní DDT v päťdesiatych rokoch minulého storočia, objavili stopy tohto pesticídu aj v telách živočíchov v Antarktíde. Kontaminácia prírody používanými chemikáliami totiž nepozná žiadne hranice. O celosvetové zamorenie a znečistenie sa ľahko postará kolobeh vody a vzduchu na Zemi. Tak prakticky neostáva na našej domovskej planéte miesto, ktoré by nebolo aspoň trochu zasiahnuté neblahým pôsobením človeka. Dnes už nachádzame v pitnej vode stopy antibiotík, hormonálnej antikoncepcie a drog. Dokonca mikročastice z plastov, ktoré sú síce v prírode „rozložiteľné“, ale nie znova „využiteľné“, ako je to v prípade rozložených organických zvyškov rastlín a živočíchov. Preto ostávajú aj naďalej v pôde alebo vo vode a môžu sa tak dostať aj do ľudského organizmu. Zatiaľ vieme len o výskyte mikročastíc z plastov, nevieme však, či sa v pôde a vo vode nenachádzajú aj ich nanočastice, čo by mohol byť už pre človeka ohromný problém, pretože nanočastice dokážu prenikať cez bunkovú stenu. Zo siedmych kontrolovaných vzoriek vody z vodovodu rôznych miest na Slovensku bolo plastami kontaminovaných päť. Môže byť v tomto prípade priliehavejšie prirovnanie, ako biblické „čo zaseješ, to zožneš“? Povestný bumerang sa vracia nám všetkým, veľmi rýchlo a so zničujúcou razanciou. (viac…)
