príspevky autorov: ROOT, eRZet, Opossum, Citizen a NEDAJME SA OPIŤ SUCHÝM ROŽKOM umiestnené do BLOGOVISKA
Ako ďalej ? (11.časť)
Popri moderných technológiách, ktoré bohužiaľ lekára odvádzajú od samotného pacienta a celostného pohľadu ne neho, je tu vysoké tempo zmien životných podmienok, ktoré prebiehajú v poslednom storočí. To má za následok neschopnosť ľudí, ale aj väčšiny živých organizmov v prírode, prispôsobiť sa rýchlym zmenám. Netrvalo veľa rokov, keď sa po masovom používaní DDT v päťdesiatych rokoch minulého storočia, objavili stopy tohto pesticídu aj v telách živočíchov v Antarktíde. Kontaminácia prírody používanými chemikáliami totiž nepozná žiadne hranice. O celosvetové zamorenie a znečistenie sa ľahko postará kolobeh vody a vzduchu na Zemi. Tak prakticky neostáva na našej domovskej planéte miesto, ktoré by nebolo aspoň trochu zasiahnuté neblahým pôsobením človeka. Dnes už nachádzame v pitnej vode stopy antibiotík, hormonálnej antikoncepcie a drog. Dokonca mikročastice z plastov, ktoré sú síce v prírode „rozložiteľné“, ale nie znova „využiteľné“, ako je to v prípade rozložených organických zvyškov rastlín a živočíchov. Preto ostávajú aj naďalej v pôde alebo vo vode a môžu sa tak dostať aj do ľudského organizmu. Zatiaľ vieme len o výskyte mikročastíc z plastov, nevieme však, či sa v pôde a vo vode nenachádzajú aj ich nanočastice, čo by mohol byť už pre človeka ohromný problém, pretože nanočastice dokážu prenikať cez bunkovú stenu. Zo siedmych kontrolovaných vzoriek vody z vodovodu rôznych miest na Slovensku bolo plastami kontaminovaných päť. Môže byť v tomto prípade priliehavejšie prirovnanie, ako biblické „čo zaseješ, to zožneš“? Povestný bumerang sa vracia nám všetkým, veľmi rýchlo a so zničujúcou razanciou. (viac…)
37.časť Lieky a lekárne (pokračovanie)
V rozpore s článkom č.40 Ústavy SR sú aj doplatky za lieky, ktoré zaťažujú pacientov každý rok vyššími sumami. Na príčine je jednak vyradenie konkrétneho lieku z kategorizácie a tiež zvyšovanie cien liekov samotnými výrobcami.
Ceny liekov prudko rastú už niekoľko rokov a v raste budú pokračovať. Spoločnosť Shield tento rok očakáva nárast o 12 percent, čo je podstatne viac než rast miezd azda vo všetkých krajinách sveta. Lieky si tak bude môcť dovoliť čoraz menej ľudí, čo ďalej otvára nožnice príjmovej nerovnosti. Tentoraz sa však príjmová nerovnosť netýka rozdielnej možnosti ľudí kúpiť si napríklad auto, ale priamo ich zdravia. (viac…)
36.časť Lieky a lekárne
Súčasťou zdravotníckych služieb sú lekárne. Kým do roku 1989 stačila na menšie mesto jedna lekáreň, dnes ich nájdete na tej istej ploche takmer desaťnásobok. Aspoň v Dubnici som ich narátal v súčasnosti deväť. Nárast ich výskytu je podmienený legislatívou, ktorá sa na Slovensku od roku 2002 prispôsobila liberalizácii trhu. Dovtedy bola sieť lekárni regulovaná demograficky a geograficky, to znamená, že lekárne nemohli byť bližšie k sebe ako 500 metrov a na jednu lekáreň nesmelo pripadať menej ako 5000 obyvateľov. Takisto do roku 2004 lekáreň mohol vlastniť iba farmaceut, čo zmenila Zajacova reforma. Od roku 2011 môže jeden vlastník vlastniť viacero lekární. Zrušením týchto obmedzení nastal nárast počtu lekární na Slovensku do roku 2014 o dve tretiny (podľa analýzy HPI). Zlepšila sa tým územná dostupnosť, na Slovensku je to do 25 minút. Horšie je to ale s časovou dostupnosťou v nočných hodinách a cez sviatky. (viac…)
35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. (viac…)
34.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších a transparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo. (viac…)
33.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Výdavky na lieky dosahujú v SR takmer tretinu celkových výdavkov v zdravotníctve a vyše 2 % HDP. V medzinárodnom porovnaní obsadzuje Slovensko pri oboch týchto parametroch najvrchnejšie priečky.
Hoci je referencovanie cien liekov známe v slovenskej legislatíve už od roku 2000, v dnešnej podobe od roku 2008, dôkladne sa začalo uplatňovať až kategorizáciou liekov platnou od apríla 2009, k čomu výrazne dopomohli odborníci z Ministerstva financií (MF) SR. Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, ktoré zaviedli referencovanie cien liekov do praxe. Ako referenčná hodnota pre určovanie maximálnych cien liekov bola stanovená priemerná cenová úroveň 6 najlacnejších krajín EÚ. MF SR v spolupráci s MZ SR najprv pripravilo analýzu cien liekov registrovaných v SR a zverejnilo na internete, ktoré lieky ktorých výrobcov prekračovali referenčnú hodnotu (tzn. maximálne prípustnú cenu). Ukázalo sa, že lieky boli predražené v priemere asi o 10 %, pričom najviac predražené boli originálne lieky chránené patentom, najmä drahé lieky na liečbu onkologických ochorení a autoimunitných porúch. Predražená bola tiež väčšina liekov z prvej stovky podľa spotreby. (viac…)
32.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Vláda prijala v októbri 2007 novelu nariadenia, ktorou sa stanovila v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. koncová sieť, teda menný zoznam nemocníc, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné pre stále, plynulé a odborné zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v mimoriadnych situáciách. Do zoznamu sa však dostali výlučne zdravotnícke zariadenia (v počte 34; neskôr bol zoznam rozšírený na 39 zariadení) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Koncová sieť teda neobsahovala žiadne neštátne zariadenia. S nemocnicami v minimálnej sieti museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy o úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pri ostatných zariadeniach takúto povinnosť nemali. Kritizovaný bol najmä selektívny prístup k poskytovateľom na základe ich vlastníckej štruktúry a privilegovanie štátnych nemocníc, čo im zabezpečilo ochranu pred neštátnou konkurenciou. (viac…)
31.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
So značnou nedôverou a nevôľou prijímali reformu zdravotníctva i mnohí zdravotníci, ktorí sa báli straty svojich istôt, ktoré však boli systémovo neudržateľné. Vtedajší generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory Eduard Kováč (2006) nazýval reformu zdravotníctva reálnym problémom. Občania podľa neho platili viac a dostávali menej a zdravotníci dostávali menej a museli vykonať viac. Bol tiež názoru, že pôvodné strategické zámery reformy zdravotníctva sa nenaplnili a reformátori nevnímali realitu, pričom ani reformná legislatíva nebola profesionálne zvládnutá. (viac…)
30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Po uskutočnení stabilizačných opatrení zo začiatku funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády (viď napr. zavedenie paušálnych poplatkov) prišli na rad systémové a sieťové opatrenia, ktoré boli jadrom reformy zdravotníctva. Šesticu reformných zdravotníckych zákonov schválili poslanci parlamentu napriek nesúhlasu prezidenta SR Ivana Gašparoviča napokon definitívne v októbri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005. (viac…)
29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Prvá a druhá Dzurindova vláda
Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. (viac…)
28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005
Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.
Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. (viac…)
27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve
Už v roku 2001 som intuitívne tušil, že so slovenským zdravotníctvom nie je niečo v poriadku. A bolo to len dva roky pred spustením veľkej reformy iniciovanej ministrom Zajacom. Reforma bola nutná, pretože v zdravotníctve sa strácali nepredstaviteľné finančné prostriedky. Nasledujúce citácie sú z článku Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012 od Dušana Zachara z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, a priblížia čitateľovi pomerne podrobne, čo sa za toto obdobie v slovenskom zdravotníctve udialo. Na konci každého obdobia sa pokúsim pridať aj môj pohľad na problematiku. (viac…)
26.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Nepríjemná kauza sa ale nevyhla ani samotnej Slovenskej lekárskej komore (SLK). Tá v roku 2005 založila akciovú spoločnosť Lekár a.s., ktorá mala slúžiť najmä na pokrytie nákladov spojených s povinným vzdelávaním lekárov. Spoločnosť fungovala efektívne až do nedávna, keď pod tlakom prezidenta SLK Mariana Kollára odstúpil z funkcie riaditeľa akciovej spoločnosti Viktor Dobiš. Nový riaditeľ Jozef Ňaňo sa vo funkcii dlho neohrial, sám dal výpoveď. Na odporúčanie Mariana Kollára na jeho miesto od 1.2.2017 zasadol bez výberového konania Martin Lászlo. Predsedníčkou predstavenstva spoločnosti Lekár sa stala MUDr. Perichtová. V júni 2017 sa ale zistilo, že na účte spoločnosti nie sú žiadne financie. Martin Lászlo tých pár mesiacov nezaháľal, a 126 417 eur previedol na zahraničné účty. Z toho vrátil 9 930 eur, takže finančná škoda bola 116 486 eur. Po Lázslovom odchode sa novou predsedníčkou spoločnosti stala Zuzana Dolínková, žena spriaznená s Marianom Kollárom. Marian Kollár sa k celej kauze vyjadril v tom zmysle, že Lászla osobne nepoznal, ale odporučil mu ho Martin Pechovský, ktorý v tej dobe oslovil SLK s iniciatívou vývoja ambulantného softvéru. (viac…)
25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Celý uplynulý rok sa poslanci dohadovali o zavedení poplatkov v zdravotníctve. Najprv to mali byť podľa Druckera poplatky za doplnkové ordinačné hodiny s maximálnou sadzbou v rozmedzí od 30 do 50 eur. V októbri 2017 na návrh poslanca Tibora Bastrnáka (Most-Híd) poslanci rokovali o poplatku za prednostné ošetrenie vo výške 10 eur u lekárov špecialistov. Poslanci návrh nepodporili. V novembri 2017 pokračovali rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo o poplatku, teraz opäť toho, ktorý navrhoval predtým minister Drucker. Koalícia pripravila nové pozmeňovacie návrhy, no opoziční poslanci nemali čas sa na ne pripraviť. Ako obvykle, ak treba presadiť nepopulárne opatrenia, robí sa to narýchlo, aby nesúhlasné hlasy nestačili ani zareagovať. Atmosféra hustne, kosť je už ohlodaná a tak treba už neviem koľký krát na úkor občanov zaplátať diery v rozpočte. A zdravotníctvo je naozaj super čierna diera, v ktorej sa stratí akákoľvek energia a akékoľvek prostriedky. Nepustí von takmer nič. Nakoniec poslanci schválili doplnkové ordinačné hodiny, za ktoré by mal pacient platiť maximálny poplatok 30 eur. (viac…)
24.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
V januári 2018 začalo vyjednávanie medzi VšZP a Slovenskou komorou ortopedických technikov o cenách ortopedických pomôcok vyrobených na mieru. Viceprezidentka komory Andrea Černá tvrdí, že poisťovňa pripravuje zníženie cien týchto ortopedických pomôcok a vzniknutý rozdiel prenesie na pacientov. Poisťovňa sa bráni, že toto tvrdenie je nepravdivé. Podľa hovorkyne VšZP Zuzany Eliášovej „VšZP nikdy nebude navrhovať takéto bláznivé zvyšovanie doplatkov. Vnímame to iba ako snahu prekryť škandál s podvodmi na ortopedických pomôckach, na ktoré upozornila práve VšZP“. VšZP tvrdí, že ortopedickí technici klamú, Andrea Černá tvrdí, že klame poisťovňa , pretože podľa nej VšZP ponúkla nevýhodné zmluvy dvadsiatim siedmim poskytovateľom ortopedických pomôcok, zatiaľ čo dvom poskytovateľom podpísala zmluvy s pôvodnými cenami až do septembra 2018, čo považuje Andrea Černá za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. (viac…)
23.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)
Minister Drucker vie ako na to. V najhorších časoch, keď najväčšia zdravotná poisťovňa pred dvoma rokmi šla do straty 280 miliónov eur, tak dráždi hladných psov, ktorým sa z ohlodanej kosti ujde čoraz menej. Okresáva výdavky, kde sa len dá a popudzuje všetkých proti všetkým. Pacientov, lekárov, lekárnikov, poisťovne, zdravotné sestry, ortopedických technikov. Každý si môže vybrať svojho nepriateľa…Spokojný je azda iba riaditeľ VšZP Miroslav Kočan. VšZP bola na konci roku 2017 zisková, odmeny boli „zaslúžené“. A Drucker ide ešte ďalej, keď plánuje dofinancovať VšZP z daní občanov sumou 45 miliónov eur. S tým ale nesúhlasia súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union, ktoré už uspeli na Súdnom dvore v Luxemburgu, ktorý sa zaoberal neoprávnenou pomocou Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni zo strany štátu vo výške 170 miliónov eur. (viac…)
