Ako ďalej ?        (8.časť)

   Aj západná medicína pozná pojem psychosomatika, to znamená jav, ktorý zohľadňuje nedeliteľnosť tela a duše, a ich vzájomné ovplyvňovanie, hoci rozdelenie na „telo“ a „dušu“ je didakticky užitočné, ale narobilo aj veľa problémov a nedorozumení. Západná medicína už vie a uznáva skutočnosť, že napríklad dlhodobý stres môže zapríčiniť vznik žalúdočných vredov alebo kardiovaskulárne ochorenia, ale liečba sa stále uberá fyzikálno-chemickými prostriedkami (lieky na nastolenie acidobázickej rovnováhy v prvom prípade; lieky na rozšírenie ciev, riedenie krvi a zníženie krvného tlaku v druhom prípade). Zaiste, skutočná psychosomatická liečba je oveľa zdĺhavejšia a vyžaduje si zo strany pacienta väčšie úsilie – zmenu životosprávy a predchádzanie alebo zvládanie stresu, čo je v dnešnej dobe takmer nemožné – a zo strany lekárov oveľa masívnejšiu a účinnejšiu osvetu, inými slovami prevenciu, nie iba predpísanie liekov a ledabolo prehodenú poznámku smerom k pacientovi, nech prestane fajčiť, rozčuľovať sa a viac sa hýbe (niektorí lekári ostanú iba pri tých liekoch). Ako si ale neskôr ukážeme, ani už tak notoricky známe poznatky o kardiovaskulárnych ochoreniach nemusia byť zárukou úspešnej liečby, nech sa budeme snažiť, koľko chceme, pokiaľ budeme liečiť iba jednotlivé telesné orgány, (v lepšom prípade celého jedinca), a nie celé prostredie, či už fyzické alebo sociálne, v ktorom sa nachádza. (viac…)

Ako ďalej ?        (7.časť)

   Veľa vieme o histórii západnej medicíny, ale ako sa vyvíjala napríklad taká klasická čínska medicína? Zaiste by bolo zaujímavé sa pohrúžiť do jej dejín, ale všimnime si radšej to, v čom sa oba smery, západný a východný, odlišujú.

   Zatiaľ čo západná medicína rozkúskovala človeka najprv na orgány a tkanivá, potom na bunky a neskôr na molekuly a atómy, východná medicína (napr. tradičná čínska alebo indická ajurvéda) vníma človeka ako súčasť väčšieho celku (prírody, ľudstva a vesmíru) a všíma si jeho postavenie v tomto kontexte, čo sa dá aplikovať postupne na nižšie úrovne, keď skúma napríklad funkcie jednotlivých orgánov, ich hierarchiu v ľudskom organizme, vzájomnú závislosť, súčinnosť a ovplyvňovanie, tak ako medzi orgánmi navzájom, tak aj opäť aj ovplyvňovanie celej sústavy orgánov vonkajšími činiteľmi. (viac…)

Môj život s myopatiou (15.časť)

Na jedno oko takmer slepý

   Na jeseň r.2012 som sa rozhodol, že navštívim očnú lekárku, a to z dôvodu, že okuliare, ktoré som mal predpísané už pätnásť rokov, boli po niekoľkých pádoch na zem v takom stave, že už sa nedali nijako seriózne zgenerálkovať. A cítil som, že sa mi zhoršuje zrak. (viac…)

Môj život s myopatiou (14.časť)

Nový pokus

   V auguste 2012 som sa spojil s mojim advokátom a poradil sa, ako postupovať ďalej vo veci priznania invalidného dôchodku. Dozvedel som sa, že hoci riešenie môjho ID v súčasnosti leží na Najvyššom súde SR, je možné nezávisle na tom podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Tak som sa do toho pustil. (viac…)

Ako ďalej ?        (6.časť)

Napriek tomu a napriek malému technologickému pokroku, už vtedy dokázali geniálne osobnosti vtedajšej doby viac intuitívne, ako analyticky, stanoviť medicínske poznatky platné dodnes. Ľudia v tej dobe zaiste mali vyvinutú oveľa väčšiu schopnosť pozorovať a porovnávať rôznorodé detaily reality a vyselektovať z nich podstatnú informáciu, aj keď vedecký experiment, tak ako ho poznáme dnes, ešte neexistoval.  Zaužívaným mýtom a poverám zodpovedali aj liečebné postupy. Veľmi obľúbenou terapiou v stredovekej Európe bolo púšťanie žilou.
(viac…)

Ako ďalej ?        (5.časť)

Veda: Profesia zdravotníka je vo veľkej miere závislá na výsledkoch vedy a výskumu. Zdá sa, že medicína ako vedný odbor napreduje priam raketovým tempom. Ale je to naozaj tak? Vieme o ľudskom tele a ľudskej psychike viac, ako napríklad starovekí Egypťania alebo Číňania? A ak áno, sú najnovšie vedecké poznatky pre medicínu skutočne prínosom? Táto problematika je natoľko široká a zložitá, že by si žiadala oveľa väčší priestor. Pozrime sa aspoň na niektoré podstatné súvislosti: (viac…)

Môj život s myopatiou (13.časť)

   Na rozsudok Krajského súdu som reagoval ďalším opravným prostriedkom:

Vec: Odvolanie proti rozsudku krajského súdu v Trenčíne

určené Najvyššiemu súdu SR v Bratislave

Krajský súd v Trenčíne dňa 21.júna 2012  rozhodol na základe správ posudkových lekárov, a to MUDr. Petra Závodného z 10.augusta 2011 a MUDr. Ladislava Tačovského z 8.novembra 2011. Ani v jednej lekárskej správe nie je zohľadnené posudkové hľadisko k druhu zdravotného postihnutia myopatia v celej miere tak, ako sa uvádza v prílohe č.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: (viac…)

Môj život s myopatiou (12.časť)

   V predchádzajúcich štyroch častiach som opísal, ako aj taká „jednoduchá“ a rutinná operácia, akou je operácia kŕčových žíl, nemusí dopadnúť dobre, a miesto toho, aby pacienta zbavila bolestí, ešte mu ďalšie naloží na chrbát. A čo je horšie, s poškodeným nervom sa už nedá nič robiť, neuropatické bolesti zostanú až do konca života, riešením je každodenné podávanie analgetík. Takže v mojom prípade sedemnásť mesiacov lekári hrali so mnou hru na schovávačku. Operácia bola vykonaná v júni 2011, následne som podľa „odborných rád“ operatéra MUDr. Daňa čakal celý rok, či bolesti neustúpia. Neustúpili, tak v letných mesiacoch roku 2012 problém riešil MUDr. Kopecký, ale nevyriešil. Ani nemohol. Čo dobabral jeho kolega chirurg, sa už napraviť nedalo. Tak aspoň so mnou zahral hru, v ktorej sa predstiera, že sa niečo robí v záujme pacienta. Zbytočne. Stratený čas, vyhodené peniaze za lieky na účet pacienta a medicínske výkony preplatené zdravotnou poisťovňou, opäť financované pacientom z povinných zdravotných odvodov. Až v novembri 2012 prišlo riešenie, a to od MUDr. Perichtovej. Po mnohých skúsenostiach, keď lekári na moju kritiku reagovali urazeným egom, som opatrne spomenul pri neurologickej kontrole aj pooperačné bolesti v ľavej nohe. Výsledkom bol tento zápis v zdravotnom zázname: Odp: po dohovore s pacientom nasadím Cymbaltu, vhodný koenzým Q10, analgetiká pokračovať p.p. Kontrola o tri mesiace. (viac…)

Ako ďalej ?         (4.časť)

   Rozkradnutý štátny rozpočet je príčinou zchátraných nemocníc, zlého pracovného prostredia a nízkych platov v zdravotníctve. Nečudo, že mnohí absolventi lekárskej fakulty aj starší lekári hľadajú uplatnenie v zahraničí.

http://domov.sme.sk/c/5720010/lekarov-tahaju-do-nemecka-agenti.html

https://www.aktuality.sk/clanok/278055/zacnu-sa-vracat-nasi-lekari-domov-v-nemecku-ich-je-viac-ako-tisic/ (viac…)

Môj život s myopatiou (11.časť)

Pooperačné bolesti (pokračovanie)

   Jedním z možných nežádoucích důsledků strippingu vena saphena magna je poranění nervus saphenus. Následná subjektivní i objektivní ztráta senzitivního vnímání je nepříjemná. Incidence této komplikace může dosahovat hodnoty až 58%.

   Nervus saphenus je nejdelší kožní čistě senzitivní větev nervus femoralis. Ve femorálním trojúhelníku leží laterálně od stehenní tepny. V canalis adductorius kříží vpředu tepnu, aby se dostal na mediální stranu stehna. Proráží hlubokou fascii mezi m.gracilics a m.sartorius a v úrovni kolenního kloubu přichází do podkoží. Zde nerv leží většinou v blízkosti pod VSM a začíná se postupně oddělovat od žíly, která je uložena v podkožním tuku. Na mediálním okraji tibie je průběh společný s vena saphena magna. Jedna větev inervuje kůži mediální strany chodidla, jiná sleduje vena saphena magna a inervuje kůži nohy vzadu a mediálně. Porušení kožní citlivosti v oblasti inervace nervus saphenus je dobře známou komplikací po strippingu VSM. Ztráta citlivosti může být dočasná nebo trvalá, v závislosti na stupni poškození nervu. Lézie je důsledkem intimního vztahu nervus saphenus a vena saphena magna, a to nejen v oblasti kotníku. Výpadek senzitivity je přisuzován nechtěnému vytržení větve nervu, která se octne v blízkosti konce intraluminálního striperu. (viac…)

Môj život s myopatiou (10.časť)

Pooperačné bolesti (pokračovanie)

Celú problematiku podrobne opisuje MUDr. Veverková:

   Záměrem chirurgické léčby městků dolních končetin je odstranění všech inkompetentních žil. Komplikace při operaci varixů dolních končetin jsou velmi zřídkavé. Velmi nepříjemnou, i když ne závažnou komplikací je pro pacienta poranění nervus saphenus při kompletním strippingu vena saphena magna. (pozn: Za závažnú komplikáciu sa považuje taká, ktorá by ohrozila život pacienta, alebo v budúcnosti znamenala obmedzenie funkčnosti končatiny alebo zapríčinila by závažnejšie komplikácie, akými sú tromboflebitída, flebotrombóza a pľúcna embólia. Pooperačné bolesti sú síce veľmi nepríjemné, ale nespôsobujú zníženie funkčnosti DK, aj keď dalo by sa diskutovať o tom, či každodenné neurologické bolesti znižujú funkčnosť orgánu, a akým spôsobom. Viac o tom v inej časti. ). O vhodnosti či nevhodnosti strippingu v.saphena magna a parva se stále diskutuje. V každém případě představuje velmi účinnou a celosvětově široce používanou metodu léčby. (viac…)

Môj život s myopatiou (9.časť)

Pooperačné bolesti (pokračovanie)

   Autor ďalej upozorňuje na najčastejšie chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť pri strippingu a popisuje techniky, ktorými sa dá znížiť poškodenie n.saphenus na minimum: sú to invaginačnýstripping navrhnutý v roku 1963 Van der Strichtom a perforačný invaginačnýstripping navrhnutý v roku 1993 Oeschom.

Ďalej poukazuje na výskyt recidív varixov (znovu vytváranie kŕčových žíl po operácii) práve výskytom chýb pri operácii:

…Tieto chyby patria medzi najčastejšie príčiny včasných recidív varixov, ktoré sú v podstate zvyčajne technickými nedostatkami prvotnej operácie pre esenciálne varixy DK. (viac…)

Ako ďalej ?         (3.časť)

Jako další potenciálně traumatogenní situací je pak sdělování informací. Přístup, kdy se pacientovi nebo jeho rodině necitlivě sděluje „holá pravda“, někdy na chodbě nemocnice nebo mezi dveřmi vyšetřovny, je hrubě necitlivý a může zúčastněné traumatizovat. Často k tomu dochází také proto, že se lékař prostě chce vyhnout silně emočně nabité situaci. Podle Héberta může mít špatně zvládnuté informování pro pacienta devastující následky, a to i v případech, kdy jsou podány informace pravdivé. Zejména tehdy, pokud informování „probíhá příliš ve spěchu, ve špatném načasování a nevhodném prostoru, bez ohledu na pacientův stav a jeho skutečné potřeby a obavy.“ (viac…)

Ako ďalej ?         (2.časť)

Nezpracovaná psychická krize může být zdrojem budoucího rozvoje posttraumatické stresové poruchy. Psychotrauma však může být způsobeno také samotným způsobem léčby pacienta. Iatrogenní traumatizace pacienta během jeho léčby je velkým etickým problémem, který však dosud zůstává jaksi v pozadí etických úvah, i když podle Honzáka (1997) Mezinárodní společnost pro prevenci iatrogenních komplikací dnes prosazuje širší pojetí pojmu poškozování pacientů. Do něho zahrnuje například důsledky komplikací v celém zdravotnickém systému na pacienta, ale také špatnou komunikaci s pacientem. Tento problém je však nesnadné uchopit z několika důvodů. Jednou z hlavních příčin je samotná definice psychotraumatu. Psychotrauma má velmi mnoho projevů a často překračuje diagnostický rámec posttraumatické stresové poruchy. Podle Y.Lucké a L.Kobrleho k traumatu dochází v případě existence takového vnějšího stimulu, který evokuje extrémní horor a šok, zahrnuje bezprostřední prožití ohrožení života nebo tělesné a/nebo psychické integrity, přináší pocity bezmoci, nemožnosti uniknout, nesrozumitelnosti. Reakce organismu je důležitější než stimul, který ji způsobuje, tedy podobně jako u psychické krize záleží na naší interpretaci, pokud vnímáme stimul oproti ostatním jako traumatogenní. Faktory, které dále ovlivňují trauma, jsou délka, intenzita a frekvence traumatické události (některá traumata tudíž nevznikají po doslova hororových zážitcích, ale po opakujících se zážitcích s o něco slabší intenzitou), dále jednotlivec, tj. jeho osobnost a životní kontext, traumatické zkušenosti z minulosti, naučené dovednosti zvládání traumatogenních situací, dostupné vnitřní a vnější zdroje a sebedůvěra. (viac…)

Ako ďalej ?         (1.časť)

V prvej, úvodnej časti som napísal, že bude ešte horšie. A v tejto časti  si ukážeme, že bude horšie v každom ohľade.

   Zdravotníctvo, ako každý rezort, je závislé na viacerých zdrojoch a späté rôznymi väzbami s inými rezortmi a oblasťami. Jeho chod závisí v prvom rade od dobre fungujúcej ekonomiky, vedy, školstva, sociálnej oblasti a rozumnej legislatívy. Všetky spomínané zložky, ovplyvňujúce sa navzájom, musia mať víziu do budúcnosti, ako samy o sebe, tak aj vo vzájomných súvislostiach, ako celok. Že každá z týchto zložiek na Slovensku víziu postráda, je faktom a súčasne výsledkom „práce“ jednotlivých ministrov. (viac…)

Môj život s myopatiou (8.časť)

Hlboko do vrecka

   Na odporučenie MUDr. Daňa som sa znova objednal na funkčné vyšetrenie ciev dolných končatín k MUDr. Horákovi. Doktor Horák vykonával ultrasonografické vyšetrenie na dvoch pracoviskách. Jedno pracovisko má v mieste bydliska, v dedinke Lednické Rovne, druhé pracovisko, v ktorom ordinuje jeden krát do týždňa, je v poliklinike blízkeho okresného mesta Ilava. V mieste prvom sú kratšie čakacie lehoty – niekoľko týždňov, v mieste druhom sú čakacie lehoty niekoľko mesiacov. Preto som sa telefonicky objednal do Lednických Rovní. V určený deň som sa dostavil k lekárovi, ale čakalo ma prekvapenie. Keď som sa dostal na rad, sestra mi oznámila, že pán doktor nemá zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a treba zaplatiť v hotovosti 15,-€. Od roku 2008 som bol prakticky bez práce, úspory sa míňali, môj zdravotný stav sa nezlepšoval, práve naopak, a vyhliadky na získanie zamestnania boli v takejto situácii mizivé. Tak vravím sestre, že peniaze nemám. Sestra:„To nevadí, prídete, keď budete mať peniaze“. (viac…)

Fenomén bolesti         (10.časť)

Invazívne postupy

INVAZÍVNE POSTUPY V LIEČBE BOLESTI  

Invazívne postupy liečby bolesti sa využívajú pri nedostatočnom účinku medikamentóznej liečby, alebo v niektorých špecifických indikáciách. Ide o postupy anestetické (reverzibilné, okrem neurolytických blokov) a neurochirurgické – ablačné (ireverzibilné). Tieto postupy sú finančne nákladnejšie, spojené s vyšším výskytom nežiadúcich účinkov (infekcia, neurologické poškodenie), môže ich robiť len špecialista (anesteziológ, neurochirurg) a vyžadujú starostlivé monitorovanie vedľajších účinkov. (viac…)

Fenomén bolesti         (9.časť)

Morfín

PRINCÍPY POUŽITIA MORFÍNU PRI NÁDOROVEJ BOLESTI

1. Preferuje sa perorálna aplikačná cesta morfínu. Ideálne je mať k dispozícii obe formy: rýchlo sa uvoľňujúcu (na titráciu dávky) a riadene uvoľňovanú (na udržiavaciu liečbu).
2. Najjednoduchším postupom pri titrácii dávky je používať dávky rýchlo sa uvoľňujúceho morfínu (Sevredol 10, 20 mg alebo magistraliter pripraveného vodného roztoku morfínu) v 4-hodinovom dávkovacom režime. Pri objavení sa náhlej tzv. „prelomovej“ bolesti použiť ako prídatné tie isté dávky (napr. aj každú hodinu). Celkovú dennú dávku je potrebné denne vyhodnocovať so zohľadnením počtu prídatných dávok.

(viac…)

Fenomén bolesti         (8.časť)

Nádorová bolesť

   NÁDOROVÁ BOLESŤ A MOŽNOSTI JEJ TÍŠENIA

PRÍČINA BOLESTI

65-85 % pacientov s pokročilým nádorovým ochorením má bolesť priamo vyvolanú nádorom a jeho metastázami. 15-25 % bolestí je následkom operácie, chemoterapie či rádioterapie. 3-10 % bolestí je bez vzťahu k rakovine a jej liečbe. 80 % pacientov má viac ako jednu bolesť, 34 % pacientov má viac ako štyri druhy bolesti rozličnej lokalizácie. Primárne tumory prsníka a prostaty, ktoré bežne metastazujú do kostí, majú až 60-80 % incidenciu bolesti. Kým pri solídnych tumoroch má bolesť menej ako 15 % pacientov, v terminálnom štádiu pri diseminácii tumoru uvádza bolesť vyžadujúcu liečbu viac ako 80 % pacientov. (viac…)

Môj život s myopatiou (7.časť)

Tak prečo to stále bolí?

Vráťme sa na chvíľu k operovanej nohe. K pánovi chirurgovi-operatérovi som sa snažil dostať niekoľko krát v priebehu novembra 2011. Ambulanciu nemá v mieste môjho bydliska, takže som musel navštíviť neďaleké menšie mestečko Nemšová. Lenže práve v tom čase prebiehal štrajk lekárov, zameraný na zvýšenie platov lekárov a zdravotných sestier zamestnaných v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Tri krát som našiel na dverách ambulancie iba oznámenie, že čerpá dovolenku, ale nenapísal, od kedy do kedy. Takže bolo treba skúšať, či dajme tomu o týždeň nebude náhodou ordinovať. Neordinoval. Opäť dovolenka. A ešte raz. Nuž, každý lekár riešil štrajk po svojom. K MUDr. Daňovi som sa dostal asi niekedy vo februári 2012, správu o tom v zdravotnom zázname nemám, pretože pán chirurg ma odmietol vyšetriť, s vysvetlením, že môžem ísť aj k inému chirurgovi v mieste bydliska, alebo navštíviť ho v okresnej nemocnici, v ktorej pracoval. A mal pre mňa ešte jednu možnosť – zaplatiť si ošetrenie na mieste priamou platbou. Po úspešnom štrajku lekárom opäť o niečo stúpli sebavedomie a arogancia. (viac…)