26.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

   Nepríjemná kauza sa ale nevyhla ani samotnej Slovenskej lekárskej komore (SLK). Tá v roku 2005 založila akciovú spoločnosť Lekár a.s., ktorá mala slúžiť najmä na pokrytie nákladov spojených s povinným vzdelávaním lekárov. Spoločnosť fungovala efektívne až do nedávna, keď pod tlakom prezidenta SLK Mariana Kollára odstúpil z funkcie riaditeľa akciovej spoločnosti Viktor Dobiš. Nový riaditeľ Jozef Ňaňo sa vo funkcii dlho neohrial, sám dal výpoveď. Na odporúčanie Mariana Kollára na jeho miesto od 1.2.2017 zasadol bez výberového konania Martin Lászlo. Predsedníčkou predstavenstva spoločnosti Lekár sa stala MUDr. Perichtová. V júni 2017 sa ale zistilo, že na účte spoločnosti nie sú žiadne financie. Martin Lászlo tých pár mesiacov nezaháľal, a 126 417 eur previedol na zahraničné účty. Z toho vrátil 9 930 eur, takže finančná škoda bola 116 486 eur. Po Lázslovom odchode sa novou predsedníčkou spoločnosti stala Zuzana Dolínková, žena spriaznená s Marianom Kollárom. Marian Kollár sa k celej kauze vyjadril v tom zmysle, že Lászla osobne nepoznal, ale odporučil mu ho Martin Pechovský, ktorý v tej dobe oslovil SLK s iniciatívou vývoja ambulantného softvéru. (viac…)

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

   Už v roku 2001 som intuitívne tušil, že so slovenským zdravotníctvom nie je niečo v poriadku. A bolo to len dva roky pred spustením veľkej reformy iniciovanej ministrom Zajacom. Reforma bola nutná, pretože v zdravotníctve sa strácali nepredstaviteľné finančné prostriedky. Nasledujúce citácie sú z článku Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012 od Dušana Zachara z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, a priblížia čitateľovi pomerne podrobne, čo sa za toto obdobie v slovenskom zdravotníctve udialo. Na konci každého obdobia sa pokúsim pridať aj môj pohľad na problematiku. (viac…)

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005

Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.

Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. (viac…)

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. (viac…)

30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

Po uskutočnení stabilizačných opatrení zo začiatku funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády (viď napr. zavedenie paušálnych poplatkov) prišli na rad systémové a sieťové opatrenia, ktoré boli jadrom reformy zdravotníctva. Šesticu reformných zdravotníckych zákonov schválili poslanci parlamentu napriek nesúhlasu prezidenta SR Ivana Gašparoviča napokon definitívne v októbri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005. (viac…)