MDŽ, teda 8. marec pripadol tohto roku (2015) na nedeľu. V meste šedivé predjarie, málo oteplené zubatým slnkom ma lákalo ísť sa trochu nadýchnuť čerstvého vzduchu. Len tak naľahko, iba s vodou a s foťoaparátom v batohu. Celý deň bez jedla, kvôli odbúravaniu „salla“ 🙂 Vedel som že za Záhumennou – pre neznalých, to sú vzdialenejšie konce Prejtského chotára – nájdem ešte aj čistý sneh. A veru užil som si ho, miestami aj po kolená sa dalo zaboriť, keď zľadovatená krusta na povrchu pod nohami povolila. Na samom vrchu Holazní to stálo za to. Síce fest čerstvo, ale výhľad na parádu…
Nápad vyvetrať sa som nemal sám, Po chvíľke samoty sa z lesa vynoril párik mladých turistov. Evidentne boli spokojný s výhľadom (a kľudom) tiež. Spravil som im niekoľko fotiek. Aj som ich vylepil tuším na fejzbuuuk, neviem ale či sa dostali až k tomu páru, nezaregistroval som myslím žiadnu spätnú väzbu. Aj preto skúsim takto ešte raz, cez blogovisko opäť vystaviť fotky. Možno sa spoznajú, možno niekto spozná ich a dá im vedieť, že fotky stále na nich čakajú. Stačí sa ozvať, napríklad aj cez kontakt.
Tak som sa nechal vyprovokovať Robertom, ktorý sa vracal sklamaný z výletu zo Žiliny, na asi poslednú zmrzlinu v tomto roku. Robert, inak známy pod skratkou eRZet, ešte známejší ako nadšený fotoaparátista a kameraman a najznámejší ako nadšený člen fanklubu Vlastičky Mudríkovej, rád cestuje hore – dolu po všetkých akciách aj vďaka Ficovi. Robert je totiž už dôchodca a jeho hyperaktivite vyhovuje cestovanie vlakom zadarmo. Vyrazil som von hneď po telefonáte že ma čaká pred „Turkom“ a cestou som prehodil cez plece fotobrašňu. Oplatilo sa, lebo okrem lízania zmrzliny a preberaniu témy čo s víkendom (aj tým budúcim) som zmerčil dve mladé a šarmantné dámy. Jedna sa evidentne s veľkou chuťou kŕmila čokoládovou zmrzkou a po zvolení že môžem fotiť, vzniklo zopár, myslím si celkom slušných obrázkov. Nech sa páči kuknúť:
