Archív kategorií: zdravotníctvo

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

Pridaj komentár

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. Pokračovať v čítaní →

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

Pridaj komentár

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005

Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.

Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. Pokračovať v čítaní →

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

Pridaj komentár

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

 

   Už v roku 2001 som intuitívne tušil, že so slovenským zdravotníctvom nie je niečo v poriadku. A bolo to len dva roky pred spustením veľkej reformy iniciovanej ministrom Zajacom. Reforma bola nutná, pretože v zdravotníctve sa strácali nepredstaviteľné finančné prostriedky. Nasledujúce citácie sú z článku Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012 od Dušana Zachara z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, a priblížia čitateľovi pomerne podrobne, čo sa za toto obdobie v slovenskom zdravotníctve udialo. Na konci každého obdobia sa pokúsim pridať aj môj pohľad na problematiku. Pokračovať v čítaní →

26.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

Pridaj komentár

26.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Nepríjemná kauza sa ale nevyhla ani samotnej Slovenskej lekárskej komore (SLK). Tá v roku 2005 založila akciovú spoločnosť Lekár a.s., ktorá mala slúžiť najmä na pokrytie nákladov spojených s povinným vzdelávaním lekárov. Spoločnosť fungovala efektívne až do nedávna, keď pod tlakom prezidenta SLK Mariana Kollára odstúpil z funkcie riaditeľa akciovej spoločnosti Viktor Dobiš. Nový riaditeľ Jozef Ňaňo sa vo funkcii dlho neohrial, sám dal výpoveď. Na odporúčanie Mariana Kollára na jeho miesto od 1.2.2017 zasadol bez výberového konania Martin Lászlo. Predsedníčkou predstavenstva spoločnosti Lekár sa stala MUDr. Perichtová. V júni 2017 sa ale zistilo, že na účte spoločnosti nie sú žiadne financie. Martin Lászlo tých pár mesiacov nezaháľal, a 126 417 eur previedol na zahraničné účty. Z toho vrátil 9 930 eur, takže finančná škoda bola 116 486 eur. Po Lázslovom odchode sa novou predsedníčkou spoločnosti stala Zuzana Dolínková, žena spriaznená s Marianom Kollárom. Marian Kollár sa k celej kauze vyjadril v tom zmysle, že Lászla osobne nepoznal, ale odporučil mu ho Martin Pechovský, ktorý v tej dobe oslovil SLK s iniciatívou vývoja ambulantného softvéru. Pokračovať v čítaní →

25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

Pridaj komentár

25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Celý uplynulý rok sa poslanci dohadovali o zavedení poplatkov v zdravotníctve. Najprv to mali byť podľa Druckera poplatky za doplnkové ordinačné hodiny s maximálnou sadzbou v rozmedzí od 30 do 50 eur. V októbri 2017 na návrh poslanca Tibora Bastrnáka (Most-Híd) poslanci rokovali o poplatku za prednostné ošetrenie vo výške 10 eur u lekárov špecialistov. Poslanci návrh nepodporili. V novembri 2017 pokračovali rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo o poplatku, teraz opäť toho, ktorý navrhoval predtým minister Drucker. Koalícia pripravila nové pozmeňovacie návrhy, no opoziční poslanci nemali čas sa na ne pripraviť. Ako obvykle, ak treba presadiť nepopulárne opatrenia, robí sa to narýchlo, aby nesúhlasné hlasy nestačili ani zareagovať. Atmosféra hustne, kosť je už ohlodaná a tak treba už neviem koľký krát na úkor občanov zaplátať diery v rozpočte. A zdravotníctvo je naozaj super čierna diera, v ktorej sa stratí akákoľvek energia a akékoľvek prostriedky. Nepustí von takmer nič. Nakoniec poslanci schválili doplnkové ordinačné hodiny, za ktoré by mal pacient platiť maximálny poplatok 30 eur. Pokračovať v čítaní →

24.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

Pridaj komentár

24.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   V januári 2018 začalo vyjednávanie medzi VšZP a Slovenskou komorou ortopedických technikov o cenách ortopedických pomôcok vyrobených na mieru. Viceprezidentka komory Andrea Černá tvrdí, že poisťovňa pripravuje zníženie cien týchto ortopedických pomôcok a vzniknutý rozdiel prenesie na pacientov. Poisťovňa sa bráni, že toto tvrdenie je nepravdivé. Podľa hovorkyne VšZP Zuzany Eliášovej „VšZP nikdy nebude navrhovať takéto bláznivé zvyšovanie doplatkov. Vnímame to iba ako snahu prekryť škandál s podvodmi na ortopedických pomôckach, na ktoré upozornila práve VšZP“. VšZP tvrdí, že ortopedickí technici klamú, Andrea Černá tvrdí, že klame poisťovňa , pretože podľa nej VšZP ponúkla nevýhodné zmluvy dvadsiatim siedmim poskytovateľom ortopedických pomôcok, zatiaľ čo dvom poskytovateľom podpísala zmluvy s pôvodnými cenami až do septembra 2018, čo považuje Andrea Černá za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Pokračovať v čítaní →

23.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

Pridaj komentár

23.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Minister Drucker vie ako na to. V najhorších časoch, keď najväčšia zdravotná poisťovňa pred dvoma rokmi šla do straty 280 miliónov eur, tak dráždi hladných psov, ktorým sa z ohlodanej kosti ujde čoraz menej. Okresáva výdavky, kde sa len dá a popudzuje všetkých proti všetkým. Pacientov, lekárov, lekárnikov, poisťovne, zdravotné sestry, ortopedických technikov. Každý si môže vybrať svojho nepriateľa…Spokojný je azda iba riaditeľ VšZP Miroslav Kočan. VšZP bola na konci roku 2017 zisková, odmeny boli „zaslúžené“. A Drucker ide ešte ďalej, keď plánuje dofinancovať VšZP z daní občanov sumou 45 miliónov eur. S tým ale nesúhlasia súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union, ktoré už uspeli na Súdnom dvore v Luxemburgu, ktorý sa zaoberal neoprávnenou pomocou Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni zo strany štátu vo výške 170 miliónov eur. Pokračovať v čítaní →