Genocída cez zdravotníctvo – časť 1.

Na úvod si prečítajte tento článok.

Poprípade pozorne prezrite tabuľku.

Štatistika je celkom užitočná veda, ale kto sa v nej trocha vyzná, vie, ako sa s ňou dá ľahko manipulovať, niečo výrazne „prilepšiť“, niečo zas výrazne „pohoršiť“. Neviem, ako vznikla táto tabuľka, pretože ak má obsahovať relevantné dáta, musela čerpať z veľmi konkrétnych zdrojov, lekárskych správ a hlásení, čo v reálnom živote predstavuje  množstvo konkrétnych ľudských osudov, tragédií a osudov pozostalých. Za každým takýmto úmrtím je ľudský príbeh, žiaľ a nespokojnosť príbuzných. Ak má byť táto štatistika naozaj relevantná, každý takýto prípad si zasluhuje pozornosť verejnosti a každý takýto prípad by mal logicky končiť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následne na súde. Ale počet sťažností podaných ročne na tento úrad nezodpovedá tejto štatistike, nehovoriac o súdnych žalobách či trestných oznámeniach. Je celkom možné, že v mnohých prípadoch pozostalí ani nie sú informovaní, že ich príbuzný zomrel smrťou, ktorej sa dalo predísť. Iní zosnulí zas nemajú príbuzných. Nemám ani informácie, ako s takýmito údajmi nakladajú na západ od našich hraníc, či to politikom a ministrom robí vrásky na čele, alebo nie. V každom prípade je táto štatistika na zamyslenie, a kompetentní by jej mali venovať veľkú pozornosť. Pravdou ale je, že to tak nie je. A poviem aj svoj názor: Bude ešte horšie. Že neveríte? Čítajte teda ďalšie časti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.