Lekári špecialisti, pokračovanie – časť 4.

Platenie výkonov, zisk poisťovní:

Doktor Janco nám vysvetlil, čo znamená, ak poisťovňa neprepláca zdravotný výkon, alebo ho prepláca len čiastočne. Musí si ho hradiť pacient sám, ak s tým samozrejme súhlasí. Ak nie, výkon mu nebude lekárom poskytnutý. Čiže toto nie je „úplatok“, ako tvrdia médiá, ale „poplatok“. Potiaľ je všetko jasné. Až do bodu, keď príde na to, kto si má vlastne preplácanie výkonov od poisťovne požadovať. Lekár alebo pacient?

Platenie výkonov:


Zisk poisťovní:


Podobne to vidí aj MUDr. Jozef Klucho vo svojich článkoch:

Ktorý podnikateľ okrem súkromného lekára musí robiť zadarmo?
a
Lekárka Šuplatová Mária asi odmieta robiť zadarmo.

Limity poisťovní:

Boli zavedené limity zo strany zdravotných poisťovní, čo bolo z môjho pohľadu najväčším prešľapom zo strany lekárov, ktorí prostredníctvom svojich zástupcov takéto obmedzenia povolili. Že takéto obmedzenia sú priamo v rozpore s už spomínaným zákonom 576/2004 § 4, je očividné. Vec nerozhodol ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vyhlásil, že nemá právo vstupovať do zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami. (O menovanom Úrade, jeho kompetenciách a činnosti si povieme ešte v inej časti). MUDr. Janco ešte priznáva, že zo zákona je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj za podmienok, že časť výkonov mu nebude preplatená. (Ako to ale vyzerá v praxi, tiež si popíšeme v inej časti). Z uvedeného vyplýva, že zdravotné poisťovne sú postavené nad zákonom. Ale sú to iba zdravotné poisťovne, ktoré porušujú Ústavu SR a Zákon o zdravotnej starostlivosti?

Limity poisťovní – 1


Limity poisťovní – 2

 

Zradcovia:

Konečne sa dostávame k jadru problému, k tomu, kto zastupuje poskytovateľov, kto v ich mene vyjednáva s poisťovňami zmluvy a dodatky k zmluvám. Nemali by si samotní lekári urobiť poriadok vo vlastných stavovských organizáciách, a až potom apelovať na pacientov, aby lekárov podporili?

Zradcovia

 

Pacient blbeček:

A doktor Janco sa dostáva do obrátok. Podľa neho si nepreplatené výkony, tie výkony, ktoré lekár nedostal od poisťovne zaplatené na základe nevýhodných zmlúv a nevýhodných dodatkov k zmluvám, ktoré sami lekári, presnejšie ich skorumpovaní zástupcovia, podpísali so zdravotnými poisťovňami…tak tieto výkony si má ísť pacient vyžiadať preplatiť od poisťovne. Ho ho hooooo, pán doktor! Po právnej stránke, a tak isto po morálnej, je váš názor ukážkou arogancie a ignorantstva. Je to VAŠA zmluva, a poisťovňa je výlučne VAŠIM dlžníkom. Pacient má s poisťovňou vlastný zmluvný vzťah, podľa ktorého platí povinné zdravotné odvody, a preto nemôžete pýtať od pacienta duplicitnú platbu výkonov, ak ju má už pacient predplatenú v rámci zdravotných odvodov, pretože vy (lekári) ste si neboli túto vec schopní ustrážiť. Ak si myslíte, že vám tie výkony majú byť zo strany poisťovne zaplatené, môžete si ich vymáhať súdnou cestou, avšak iba v prípade, že by ste neuzavreli také zhovadilé zmluvy. Toto je prosím trhový mechanizmus v rámci obyčajného kapitalizmu, ktorého podmienky fungovania ste si bohužiaľ, lekári všeobecne, uvedomili až príliš neskoro. Ak nemienite „pracovať zadarmo“, tak ja nemienim platiť za medicínsky výkon dva krát. Raz zdravotnej poisťovni a druhý krát priamo lekárovi. Mimochodom, názov článku Ktorý podnikateľ okrem súkromného lekára musí robiť zadarmo? od MUDr. Klucha je ozaj srdcervúci. Ja vám poviem, ktorí podnikatelia, ale aj bežní zamestnanci musia pracovať zadarmo. Napríklad podvedení subdodávatelia živnostníci, ktorí pracovali na poddodávkach pre firmu Váhostav, alebo dodávatelia tovaru do obchodného reťazca Carrefour

Potravinári chcú, aby štát odkúpil pohľadávky Carrefouru

Carrefour má obrovský problém: Reťazec má na krku obrovský dlh!

Stále si myslí pán Janco a pán Klucho, že lekári sú tou najviac ukracovanou podnikateľskou skupinou? A zamysleli sa nad tým, kto vlastne musí platiť tieto dlhy? V prípade Váhostavu daňoví poplatníci, v prípade dlhov nemocníc opäť daňoví poplatníci. Mali by snáď nezaplatené výkony od zdravotných poisťovní opäť platiť daňoví poplatníci, presnejšie pacienti – platitelia povinného zdravotného poistenia?

Páni lekári, prečítajte si, koľko percent z pohľadávok plánuje dlžník Carrefour zaplatiť veriteľom.

Šéf veriteľského výboru: Problémy Carrefouru sa mali riešiť
už pred dvoma rokmi

3% = slovom tri percentá (aby ste si nemysleli, že ide o tlačovú chybu)

Trojpercentné odškodnenie považujú za slabé,  hovoria o konkurze

Ani bežní zamestnanci v iných profesiách nie sú na tom lepšie, ako lekári. Prevažnej väčšine pracujúcich vo výrobnej sfére nie sú preplácané nadčasy alebo len v oklieštenej miere. Ak by vás to zaujímalo, na stavbách je toto bežnou praxou, tak ako je bežná prax, že vo výrobných firmách, ako napr. v stavebníctve alebo strojárstve, má riadiaci pracovník fixný mesačný plat, a odpracované nadčasy sú už zahrnuté v tomto plate. To znamená, že dostane na konci mesiaca taký istý plat, bez ohľadu na to, či odpracoval 180 alebo 300 hodín. Ak si páni lekári myslia, že veď za taký plat, aký majú riadiaci pracovníci, sa to aj tak oplatí, sú na veľkom omyle. Ono totiž do kategórie THP pracovníkov patrí aj bežný majster alebo geodet s nástupným platom 800 € mesačne brutto bez ohľadu na dĺžku praxe, pričom chodí na týždňovky a z tohto platu si hradí aj cestovné a časť ubytovania. To len na margo toho, čo musíme počúvať v posledných rokov od lekárov: ONI majú vysokoškolské vzdelanie, ONI musia robiť zadarmo, ONI sú podhodnotení, ONI sú prepracovaní, ONI majú zlé podmienky na prácu, ONI… Podľa slov MUDr. Janca nie je lekárom preplatených 15-20% výkonov. Musím sa naozaj smiať. Robotníci aj technici vo výrobe robia doslova od rána do večera, desiatky hodín nadčasov mesačne, a tieto nadčasy zaplatené nemajú, a to ešte s perspektívou nie istého zamestnania. Na rozdiel od ambulantných lekárov, ktorí si chodia do práce ráno o ôsmej hodine a o dvanástej už majú „zarobené“. Samozrejme, je to problém samotných zamestnancov, aké podmienky si u zamestnávateľa vyjednajú, či už individuálne alebo v kolektívnych zmluvách. Ale na rozdiel od lekárov, nemajú na výber, pretože fungujú v tvrdom konkurenčnom prostredí, kde je vysoká nezamestnanosť, alebo v prípade živnostníkov podliezanie cien alebo uplácanie pri získavaní zákaziek. Keďže lekárov je aj podľa doktora Janca na Slovensku najmenej dva krát menej, ako by bolo treba, lekári problém konkurencie nepoznajú. Lekárov je málo, pacientov veľa, a preto si aj môžu dovoliť pracovať 4-5 hodín denne, pričom ich to existenčne neohrozí, na rozdiel od iných podnikateľov alebo zamestnancov, ktorí pracujú denne 10 až 16 hodín, často krát za mzdu, z ktorej sa dá len ako tak vyžiť. Napadlo pánov lekárov, že aj keď ide o verejné zdroje, v princípe by mohol podobný reštruktualizačný scenár pokojne hroziť aj im? V prípade VšZP, ktorá mala v roku 2015 dlh 137 miliónov eur.

VšZP je v rekordnej strate, dotkne sa to pacientov?

Ako by sa tvárili lekári, keby im VšZP bola ochotná vyplatiť 3%  výkonov? Alebo s prísľubom desiatich percent a s výhľadom, že s nimi láskavo opäť uzavrie zmluvy? Zdá sa vám tento scenár ako sci-fi? Mne nie. Veď predsa by šlo o zachovanie tisícov pracovných miest lekárov a ďalších zdravotníkov, o „záchranu“ zdravotnej starostlivosti na Slovensku, a to je hodnota, ktorá stojí za akékoľvek obete, nie? Aj za cenu, že to opäť zatiahnu daňoví poplatníci a nie tí, ktorí tieto dlhy spôsobili.

Pacient je podľa MUDr. Janca blbeček

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.