Dostávame sa do oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá si nezadá s pomermi trestaneckých táborov alebo nútených prác. O čom bude reč? O zníženej schopnosti zárobkovej činnosti, bežne povedané o invalidite.

Najskôr, čo hovorí zákon: 2003-461 Zákon o sociálnom poistení,

§70 Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§71 Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

§72 (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 22 rokov je najmenej jeden rok,
b) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
c) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
d) nad 26 rokov do 28rokov je najmenej štyri roky,
e) nad 28rokov je najmenej päť rokov.

(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

§73 Určenie sumy invalidného dôchodku

(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a nevykonáva zárobkovú činnosť, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Všimnime si najprv niektorých paragrafov a odsekov, ktoré sa týkajú miery invalidity.

§71

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Čo to všetko znamená v praxi? Znamená to presne toto: Ak máte zdravotné problémy napríklad s obličkami (časté močenie a citlivosť na chlad), časté prechladnutia, k tomu migrény, reumatické bolesti kĺbov, ale všetko v takej miere, ktorú práve menovaná, Príloha č.4 Zákona o sociálnom poistení považuje za miernu, to znamená že podľa tejto prílohy (ktorú ja osobne nazývam Mengeleho tabuľky) máte jednotlivé obmedzenia v rozmedzí 0-20 %, tak sa vám tieto jednotlivé percentuálne miery nesčítavajú. Že je to do neba volajúca blbosť, netreba dokazovať. Telo sa neriadi tabuľkami, ale prírodnými zákonmi. Ak budete iba často chodiť na záchod, tak dajme tomu, ak pracujete v oddelení  mrazených potravín, možno nejaký týždeň prejde, kým si toho váš nadriadený všimne. Ak k tomu pridáte bolesti kĺbov a migrény, ktoré vás budú trápiť pri práci, pripočítate dva či tri krát do roka prechladnutie, je isté, že so svojim smiešnym 20-percentným obmedzením ste podľa Mengeleho tabuliek zdravý ako ryba, ale v reálnom trhovom mechanizme, kde treba podať nie 80% výkon, ale 120%,  nie ste schopný konkurovať zdravým pracovníkom. Ak ste pochopili, že posudkový lekár vyberie z vašich zdravotných problémov len ten „najzávažnejší“, preň určí percentuálnu mieru poklesu zárobkovej schopnosti, a ostatné si nebude všímať, pochopili ste správne. Nanajvýš vám môže za ostatné zdravotné obmedzenia prisúdiť najviac 10 % k dobru, ale to je skôr zbožné prianie, ako realita. Skôr naopak. Vaše hodnotenie stlačí na najbližšiu spodnú hranicu. Že Mengeleho tabuľky sú postavené tak, aby vám invalidita nebola prisúdená len tak zadarmo, uvediem niekoľko príkladov z Prílohy č.4 – Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov:

Poruchy funkcie nadobličiek

11.1. Chronická insuficiencia kôry nadobličiek

a) ľahká forma
(rýchla unaviteľnosť organizmu, ortostatické poruchy, bez významnejšieho obmedzenia výkonnosti organizmu) 10 – 20 %

b) stredne ťažká forma
(podstatné zníženie výkonnosti organizmu a nedostatočná reakcia na záťaž pri trvalej substitučnej liečbe) 30 – 40 %

c) ťažká forma
(adynamia, poruchy elektrolytového, vodného metabolizmu, metabolizmu cukrov, so stratou hmotnosti, ťažkými žalúdočnými a črevnými prejavmi, málo účinná substitučná liečba) 60 – 70 %

Takže ak sa „iba“ rýchlo unavíte, alebo „iba“ podstatne zníži výkonnosť vášho organizmu, stále sa nachádzate v prípade nedostatočnosti nadobličiek pod hranicou 40 %, čo znamená nepriznanie invalidity. Všimnite si už len rozpor v odseku a) rýchla unaviteľnost vs. bez významnejšieho obmedzenia výkonnosti organizmu. Ak dvíhate celú 8-hodinovú pracovnú zmenu 20kg bremená a rýchlo sa unavíte, znamená to bezvýznamné obmedzenie výkonnosti vášho organizmu? Rýchla únava je rýchla únava, takže po desiatich zdvihnutých bremenách môžte ísť akurát domov a dať výpoveď…

3. Migréna

a) ľahká forma (záchvaty v priemere jedenkrát mesačne) 5 %
b) stredne ťažká forma (častejšie záchvaty, spravidla jedenkrát týždenne) 10 – 20 %
c) ťažká forma (dlhotrvajúce záchvaty so sprievodnými javmi, intervaly medzi záchvatmi len niekoľko dní, status migrenosus) 25 – 35 %

Migrény som nikdy nemal, ale spýtajte sa tých, ktorí ich mávajú. V každom prípade, aj keby ste mali migrény každý tretí deň, stále je to len na 25 – 35 %. Ako sa dá  s takým zdravotným stavom pracovať a podávať stabilný výkon, si neviem predstaviť.

Epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia

a) sporadické veľké záchvaty spravidla jedenkrát ročne, malé záchvaty spravidla jedenkrát mesačne 5 – 10 %
b) veľké záchvaty spravidla jedenkrát mesačne, malé záchvaty spravidla jedenkrát týždenne 10 – 20 %
c) veľké záchvaty spravidla jedenkrát týždenne, malé záchvaty spravidla jedenkrát denne, bez duševných porúch 30 – 40 %
d) série generalizovaných kŕčových záchvatov, malé záchvaty niekoľkokrát denne, s poruchami osobnosti 60 – 70 %
e) po troch rokoch od zániku záchvatov pri ďalšej nutnosti antikonvulzívnej liečby (pre pretrvávajúcu pohotovosť k záchvatom) 10 %

Ak máte veľké epileptické záchvaty jeden krát do týždňa, malé jeden krát denne, tak stále ste pod hranicou 40 %. Nemôžete vykonávať akékoľvek zamestnanie vo výškach, riadiť motorové vozidlo, obsluhovať stroje a strojné zariadenia. Nanajvýš možno sedieť na vrátnici, ale ak vás chytí záchvat, tak neviem. Ale podľa Veľkého brata ste „zdravý ako ryba“…

Ak vás zaujíma také bežné a banálne ochorenie, akým sú kŕčové žily:

5. Kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy

a) s miernym opuchom po záťaži, bez ulceróznych kožných zmien, bez výrazných ťažkostí z hromadenia krvi v žilách 10%
b) jednostranné alebo obojstranné postihnutie, s výraznými ťažkosťami z hromadenia krvi v žilách, časté viackrát v roku recidivujúce zápaly žíl, dermatitídy 15 %

5.1. Postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, podľa rozsahu a opakovania

a) jednostranné 20 – 30 %
b) obojstranné 30 – 60 %

Nemusím ani komentovať… Nasledujú „ťažšie kalibre“:

2 Strata oboch horných končatín od zápästí a vyššie 50 – 70 %
3 Strata jednej hornej a jednej dolnej končatiny 50 – 70 %
4 Strata jednej hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo krátky kýpeť ramena

a) na dominantnej končatine 50 – 70 %
b) na nedominantnej končatine 40 – 50 %
c) s menej rozsiahlejšími amputačnými stratami hornej končatiny 30 – 40 %

31 Strata oboch dolných končatín v predkolení a vyššie 75 %
32 Strata jednej dolnej končatiny a jednej hornej končatiny 75 %
33 Strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo
s veľmi krátkym kýpťom stehna 50 – 70 %
34 Strata jednej dolnej končatiny v stehne 50 %
35Strata jednej dolnej končatiny v predkolení, priehlavku alebo v Chopartovom kĺbe 40 %

V každom prípade, keď som si prečítal túto Prílohu č.4, ktorá keby nebola realitou, mohol by som sa na nej smiať ako na Hlave XXII. od Josepha Hellera. Ale smiech tu nie je na mieste. O tom by vám mohli veľmi dobre rozprávať občania, ktorí mali tzv. celý invalidný dôchodok, ale po reformách ministra Kaníka bol opäť prehodnotený ich zdravotný stav a mnohí z nich boli ohodnotení menšou mierou poklesu pracovnej schopnosti, čím im poklesla aj suma invalidného dôchodku. Z môjho pohľadu pána Kaníka by mali súdiť za zločiny proti ľudskosti, podobne ako nacistických pohlavárov.

Kritici predošlého režimu si vôbec neuvedomujú, kam sa slovenské zdravotníctvo dostalo za posledných dvadsať rokov bezbrehého trhového neoliberalizmu. Toto sa nedá nazvať inak, ako plánovaná genocída na slovenskom národe, keď zdravotne postihnutý občan je posudzovaný úradníkom (v tomto prípade posudkovým lekárom s neobmedzenou a takmer nenapadnuteľnou mocou) na princípe selekcie v koncentračných táboroch Tretej ríše. Iba s tým rozdielom, že teraz vás nepošlú priamo do plynu, ale nechajú vás pomaly umierať bez pomoci, nechajú vás napospas konkurencii zdravých pracovníkov, ktorým nemôžete v žiadnom prípade konkurovať. Tak ste odsúdení ak nie na rýchlu smrť, tak na ešte horší pomalý ekonomický a sociálny úpadok, na život na okraji spoločnosti a pomalý zánik.