Pacient ako dojná krava alebo zdravotná starostlivosť v podmienkach trhového mechanizmu – časť 12.

ÚSTAVA S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Zbierka zákonov č. 460/1992, Čl. 40: Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Na čo budem do smrti spomínať, sú „zajacove dvadsaťkorunáčky“. Keby celý jeho systém nebol tak tragicky hyenistický a ponižujúci, dalo by sa na ňom možno aj zasmiať.

Najprv o tom, aké pocity vo mne vyvolávalo platenie tohto „administratívneho poplatku“ . V prvom rade bol celý systém neprehľadný a nekontrolovateľný. Neprehľadný v tom, že pravidlá platenia dvadsaťkorunového poplatku boli nejasné, zamlčované a netransparentné. Ak ste navštívili lekára-špecialistu, pri prvej návšteve sta mali zaplatiť tento poplatok, ale pri ďalších (ak sa jednalo o pokračovanie terapie) ste platiť nemali. Lenže každý lekár si to vysvetľoval po svojom, a podľa toho aj poplatky vyberal. Nehovoriac o tom, že všetky poplatky, nielen tento „zajacov“ sa realizujú znova len podľa ľubovôle lekára. Niekto vám dal ako doklad o zaplatení príjmový pokladničný doklad, iný nie. Niekto naň napísal konkrétny účel platby, niekto len „administratívny úkon“ alebo dokonca „spracovanie dát“ a podobne. Úžasná benevolencia zo strany daňových úradov. Otázka je, prečo lekári snáď ako jediní až donedávna nemuseli prijímané platby realizovať cez elektronickú registračnú pokladňu. Nehovoriac o tom, že tento systém beží už roky a lekári alebo sestry takmer nikdy nie sú pripravení na vydávanie drobných mincí. Peniaze prijmú bez vydania dokladu, dajú do zásuvky v stole, žiadna ani len plechová pokladňa. Systém fungujúci desaťročie a stále akoby v improvizovaných podmienkach, niekde v Afrike v poľnej nemocnici.

Keď sa mi stal úraz na fréze v domácej dielni – posekané dva prsty na pravej ruke –  bol práve piatok popoludní. Na poliklinike v Dubnici už nebol nikto, iba jedna lekárka (meno si bohužiaľ už nepamätám) mala službu pre takéto prípady. Sedel som v čakárni so zakrvavenou rukou a čakal…Veď načo je asi čakáreň, nie? Sedel som tam sám. Na dverách mali veľmi vtipne nalepenú dvadsaťkorunáčku so Zajacovým portrétom. Prešlo 10 minút, chodbou prišla sestra, prešla okolo mňa, vošla dnu…a nič. Znútra bolo počuť živý rozhovor a smiech. Ako inak, veď je piatok, treba si oddýchnuť. Zaklopal som a ukázal zdvihnutú zakrvavenú ruku. S týmto si ony neporadia, treba ísť na chirurgickú pohotovosť do Ilavy. Tak som šiel autobusom. Na pohotovosti nikto. Na vrátnici mi pani povedala, že tam musia byť, veď už skončili službu v lôžkovej časti. Nikde nemohli lekára ani sestru zohnať. Trvalo to asi 20 minút. Prvé čo bolo, sestra vypýtala odo mňa 20 korún. A ja na to, že najprv ma ošetrite, až potom dám. Sestra odmietla, že vraj nech idem inde. A ja že nepôjdem, a keď je zdravotné ošetrenie postavené na úroveň biznisu, že zaplatím až po vykonanom úkone. Sestra zúrila, vznikla z toho celkom pekná hádka. Nakoniec ma mladý chirurg ošetril, posťažoval sa na slabé materiálne zabezpečenie (ambulancia vyzerala naozaj ako po veľkej vlakovej  lúpeži) a že v Nemecku, kde predtým pracoval, to bolo celkom iné…hm. Pripadal som si ako niekde v Južnej Amerike – najprv zaplať, alebo skap – a možno sa nájdu aj nejaké obväzy. Mimochodom, keby som bol dovezený sanitkou v kóme, najprv by mi prehľadali vrecká, či mám 20,- sk, a keby nie, nechali by ma bez pomoci?

Podobne, ešte horšie je to s ostatnými zdravotnými výkonmi a poplatkami s nimi súvisiacimi, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa. Sú to hlavne poplatky za služby na vlastnú žiadosť pacienta, vstupné zdravotné prehliadky pri nástupe do zamestnania, pre vodičský preukaz, zdravotné preukazy, zbrojný preukaz a podobne. Tu je systém ešte neprehľadnejší a čo viac, často sa mení. Nie každý lekár má tieto sadzby zverejnené pri vstupe do ambulancie, aj keď v poslednej dobe sa toto už zlepšilo. Ale v minulosti to bola opäť dobrá možnosť, ako si ľahko a rýchlo privyrobiť hotovosť.

Z vlastnej skúsenosti: Ešte v časoch, keď za vstupnú lekársku prehliadku určenú zamestnávateľovi neplatil pacient ani korunu, som túto prehliadku absolvoval u MUDr. Bolebruchovej. Prehliadku vykonala a zinkasovala za ňu 200,- sk. Aj s vydaným príjovým dokladom. Keď som prišiel domov, akosi mi to nedalo, zašiel som na pobočku VšZP v Dubnici n/V a snažil sa overiť si, či som bol povinný za túto službu zaplatiť. Pracovníčka mi dala telefónne číslo na revízneho lekára v Považskej Bystrici, ktorý mi stručne vysvetlil, že za prehliadku som platiť nemal. Na druhý deň som znova navštívil MUDr. Bolebruchovú a povedal jej, čo som sa dozvedel od revízneho lekára. Dialóg prebiehal asi takto.

MUDr. Bolebruchová: „Podľa nových smerníc sa za prehliadku platí.“

Ja: „Prečo nemáte nové sadzby zverejnené pri vstupe do ambulancie?“

MUDr. Bolebruchová: „Je to ešte nové nariadenie, musím to pohľadať.“ A dala sa do predstieraného hľadania v stolovej zásuvke. Po chvíli akože hľadania: „Počkajte vonku v čakárni.“

Tak som čakal a dochádzala mi trpezlivosť. Keď už bolo z môjho pohľadu o päť dvanásť a chcel som do ambulancie vraziť, z vedľajších dverí vyšla sestra, v ruke 200,- sk so slovami: „Pani doktorka to nenašla.“

Pre človeka, ktorý je práve nezamestnaný, nie je 200,- sk malá suma. Ak si zoberiete, že sa môže stať, že v skúšobnej dobe vás zamestnávateľ prepustí, alebo výpoveď dáte vy, nemôžte si dovoliť platiť takéto poplatky často. A že u lekárov stokoruny, teraz už eurá, opúšťajú vašu peňaženku často a nie v malých sumách, je fakt. Fakt, ktorý z vás robí dojnú kravu, lenže bez záruky, že z poskytnutých a draho zaplatených služieb nakoniec pre vás vyplynie aj nejaký úžitok. A veľmi podobne je to aj so „zárukou“ na terapiu. Čínske príslovie hovorí: „lekár ktorý vylieči menej ako deväť z desiatich pacientov, je neúspešný.“ Prečo? Pretože podľa Číňanov lieči sama príroda, nie lekár. Lekár prírode len pomôže. Čiže lekár je tu práve pre ten desiaty prípad, na ktorý príroda už nestačí. Ak si s ním nevie poradiť, tak si neporadil ani s jedným. A ako je to u slovenských lekárov? Jedinú záruku (aj keď nepísanú), poznám na stomatologické úkony. Napríklad na plombu 2 roky. Nič také nefunguje pri ostatných špecialistoch. Ba dokonca tu nefunguje ani to, čo by na prvý pohľad malo byť v trhovom mechanizme samozrejmé. Ak si nevyliečil, nemôžeš byť zaplatený. Čo myslíte, aká je asi úspešnosť jednotlivých lekárov alebo jednotlivých lekárskych špecializácií? Netrúfam si odhadnúť, ale z vlastnej skúsenosti na mojom vlastnom prípade je NULA. Áno, nulová úspešnosť, čo sa týka chronických zdravotných problémov. Nerátam  chrípky a prechladnutia, to je práve množina chorôb, z ktorých vás vylieči sama príroda – pretože s trochu nadsadenia liečená chrípka trvá týždeň a neliečená tiež. Ale čo tie ostatné, s ktorými sa pacienti trápia celé roky až do svojej staroby a do konca života? Zanechajúc u lekára a v lekárňach nie malé finančné čiastky? Úspešnosť liečby minimálna, zisk pre lekára a farmaceutický priemysel maximálny a zaručený. No nechceli by ste mať také zamestnanie, kde beriete peniaze bez ohľadu na to, či výsledok vašej práce je pozitívny alebo negatívny? Či ste pacientovi pomohli, alebo ublížili?

Takýto luxus si dnes môžu dopriať len tieto profesie: lekár, politik, právnik a finančník. Títo všetci berú peniaze aj za mizerný výsledok, bez praktickej (nie teoretickej) možnosti právne ich stíhať. Lekár odmeňovaný za lekárske výkony vykázané ním samotným, ktoré ešte nič nehovoria o tom, či pacient je vyliečený, alebo nie. Politik (poslanec) len za to, že má poslaneckú imunitu a nemusí ani chodiť riadne do práce. Právnik tiež za právnické úkony, bez ohľadu na to, či jeho klient spor vyhral alebo nie. A finančník za okrádanie ostatných bez ohľadu na to, či by podľa pravidiel trhového mechanizmu mal v skutočnosti skrachovať – ale namiesto toho dostane subvenciu od štátu, ktorú zaplatia občania zo svojich daní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.