Porušovanie základných práv a slobôd na Úrade práce v Dubnici nad Váhom

OD VÁS:

Dňa 11.11.2020 som chcel na Úrade práce a sociálnych vecí v Dubnici nad Váhom vybaviť úradné záležitosti. Nakoľko som sa nezúčastnil dobrovoľného testovania na prítomnosť vírusu Covid 19, dobrovoľne som ostal v karanténe po dobu desiatich dní, tak ako to bolo „nariadené“ vládou SR. Hoci, treba poznamenať, že žiadne oficiálne informácie o tom, že aj občan, ktorý sa rozhodne nezúčastniť sa celoplošného testovania, je povinný ostať v „karanténe“ (v tomto prípade je presný termín „izolácia“). Mnohým sa to bude zdať zvláštne, ale nevlastním ani televízor, ani rádio, ani internet. A nie je mojou povinnosťou doslova každú hodinu sledovať, čo za zmätené nariadenia a vyhlášky vychádzajú v posledných mesiacoch z jednotlivých ministerstiev SR. Jedinú „oficiálnu“ informáciu, ktorá sa ku mne dostala prostredníctvom poštovej schránky, bol zelený leták formátu A5, na ktorom sú inštrukcie o celoplošnom testovaní a len pre občanov s pozitívnym výsledkom testu, ale nie pre občanov, ktorí sa nezúčastnia testovania. Napriek tomu som sa zachoval „zodpovedne“ a ostal som v domácej izolácii.

Vzhľadom na hrubý amaterizmus vlády a zmätenosť vyhlášok a jej rozhodnutí, sa niektoré informácie, síce s oneskorením dostali ku mne, a podľa toho som sa zariadil. Nie je totiž mojou povinnosťou vlastniť ani televízor, ani rádio, ani internet. V čase „núdzového stavu“, ako teraz nesprávne a neodôvodnene klasifikuje túto situáciu vláda SR, je povinnosťou štátu dostatočne a včas informovať občanov o „zmene pravidiel“ a obmedzení ich občianskych práv a slobôd. Takže po uplynutí desaťdňovej izolácie som navštívil Úrad práce v Dubnici nad Váhom.

Úradníčkou Andreou Gabajovou bola vyvíjaná snaha o zabránenie mi vstupu do ďalších priestorov Úradu, nakoľko som sa nemohol preukázať „certifikátom“ o celoplošnom testovaní. Že spomínaný „certifikát“ nespĺňa všetky náležitosti platného certifikátu, nejdem podrobne rozoberať, bolo by to nad rámec tohto článku.

Ale ešte predtým, ako uvediem niektoré závažné súvislosti s nezákonným postupom úradníčky dubnického ÚP, musím zverejniť, aký oznam je na vchodových dverách ÚP. Je to Režim na pracoviskách MV SR počas zákazu vychádzania, ktorý upravuje návštevu klientských centier a oddelení dokladov za účelom vybavenia občianskeho preukazu, cestovného pasu atď.

Na ozname sú farebne zvýraznené len tie pasáže, ktoré by mohli (ale len čisto hypoteticky) pasovať aj na Úrad práce. Avšak takýto diletantský oznam nemá čo na ÚP robiť. Zaujímavé je tiež, že ešte dňa 4.11.2020 bol na vchodových dverách oznam, že dnu bude vpustený len občan s negatívnym „certifikátom“. Dňa 11.11.2020 tento oznam už na dverách nebol!

A teraz k právnej podstate veci. Ak sa pani Andrea Gabajová odvoláva na nejakú vyhlášku (ktorú mi ponúkala k prečítaniu, tak isto ako mladý muž vo vestibule) alebo nariadenie vlády (teraz nie je dôležité, ktorá vyhláška alebo nariadenie), mala by si uvedomiť, že obmedzenie základných občianskych práv a slobôd (medzi nimi aj obmedzenie voľného pohybu osôb alebo obmedzenie vstupu do určitých priestorov) môže byť nariadené v „núdzovom stave“ len zákonom. To znamená zákonom, ktorý bol riadne vytvorený platným legislatívnym procesom a schválený Národnou radou SR. Podmienky vyhlásenia „núdzového stavu“ neboli a nie sú ani v súčasnosti splnené. Z toho vyplýva nulitnosť akéhokoľvek právneho aktu (nariadenie, vyhláška), ktorý by nariaďoval obmedzenie ktorejkoľvek občianskej slobody alebo práva. V kolízii je množstvo zákonov. Len stručne: je to Uznesenie vlády SR, č. 111, zo dňa 11.3.2020;  Ústavný zákon 227/2002 Z.z.; Zákon 42/1994 Z.z.; Zákon č. 514/2003 Z.z.

Túto právnu nezrovnalosť a rozpor s Ústavou SR nenapravila ani novela Zákona č. 355/2007 Z.z., práve naopak, tento zákon je ešte vo väčšom rozpore s inými zákonmi SR a Ústavou SR, čo nie je prípustné.

To je jeden dôvod na nulitnosť týchto právnych paškvilov.

Druhým je ten, že vydávať vyhlášky alebo nariadenia, ktoré by obmedzovali občianske práva a slobody, môže len vláda SR, ale v žiadnom prípade nie Úrad verejného zdravotníctva (ani žiadny iný orgán okrem vlády).

Toto je len veľmi hrubý a zjednodušený náčrt problému, a nie je mojou povinnosťou ho „kompetentným“ na ÚP v Dubnici vysvetľovať. Ani pani Gabajovej, ani žiadnemu inému pracovníkovi uvedeného úradu. Naopak, ak majú na úrade neschopné vedenie, ktoré má odvahu na dvere zavesiť uvedený paškvil, ktorý ani rezortne nesúvisí s Úradom práce, je ich povinnosťou nechať si uvedené nezrovnalosti vysvetliť fundovaným právnikom alebo sa dovzdelať iným spôsobom. Informácií je v médiách dosť, len treba vyvinúť adekvátnu námahu, tak ako som ju musel vyvinúť ja. V opačnom prípade, vedome či nevedome, porušujú platné zákony a Ústavu SR. Neobstojí v žiadnom prípade výhovorka, že konajú na základe nejakej „vyhlášky“ a nariadenia „zhora“.

Žiadam tiež úradníkov ÚP v Dubnici nad Váhom, aby mi nepodsúvali „riešenie“, nech sa zúčastním tretieho plánovaného testovania. Pokiaľ bude testovanie dobrovoľné ako doteraz, nemajú k takémuto nabádaniu právo. Som zatiaľ natoľko veľkorysý, že nezverejním meno úradníčky, ktorá sa obhajovala, že „oni len chránia seba“. Vážení pracovníci (akéhokoľvek) úradu, ak chcete sami seba chrániť pred dažďom (hovnom padajúcim zhora) tým, že mne ukradnete dáždnik (porušíte moje základné občianske práva), nečakajte odo mňa porozumenie ani súcit.

Tak isto nech si v budúcnosti pani Gabajová odpustí poznámky charakteru „že som smiešny“ a „nech sa obrátim na vládu SR“. V situácii, keď komunikujem s pracovníkom úradu, je úradník povinný ma vybaviť ako stránku, a nie ma odkazovať na iný štátnu orgán. Samozrejme, pokiaľ moja požiadavka o vybavenie spadá do kompetencií príslušného úradu a pokiaľ iným spôsobom neporušujem platné zákony SR. Čo v tomto prípade zjavne nebolo naplnené a protiprávne konala Andrea Gabajová, nie ja.

Vyzývam preto zamestnancov dubnického Úradu práce, aby sa v budúcnosti zdržali akéhokoľvek protiprávneho konania. Na Andreu Gabajovú bude v najbližšej dobe podané trestné oznámenie za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Vyzývam tiež príslušných zamestnancov, aby sa zdržali snahy o perzekvovanie občanov volaním polície. Každý takýto krok bude riešený podaním trestného oznámenia.

Ak si aj niekto myslí, že v prípade, ak trestné oznámenie bude „zamietnuté pod koberec“, že spor vyhral, nech počká s bilancovaním výhier a prehier a vlastného svedomia až na posledný výdych, kedy takéto bilancovanie prichádza do úvahy.

Pavol Škara

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.