Lekár je človek, ktorý podáva lieky, o ktorých vie veľmi málo, na liečbu chorôb, o ktorých vie ešte menej, pacientom, o ktorých nevie vôbec nič.“ (Voltaire)
Citát som to vložila na zamyslenie i pre ostatných náhodne čítajúcich.
S jeho výrokom súhlasím do značnej miery i dnes, na základe svojich skúseností, skúseností svojho otca. Alyaa sa oháňala, ako jej dcéra využíva služby súkromného zariadenia a vyslovila veľkú spokojnosť, aspoň čo sa platby a starostlivosti týka. Tie som využívala i ja. Praktických leká
rov som mala okrem jednej osoby dobrých.
Napriek tomu ma alternatíva, ktorá ma stojí tento celý rok značné peniaze, diagnostikovala a odstránila základný problém po troch mesiacoch brutálnej očisty, ktorá pokračuje dodnes.
Nikdy by mi nenapadlo, že mňa sa môže dotýkať práve ten problém.
Na zahraničných stránkach sa píše, že už aj v Amerike sa ide robiť väčší priestor pre výskum tohto odboru medicíny a na základe výsledkov prehodnocovať interná medicína, fyziológia, psychiatria a iné.
Dobré príspevky mal k tejto téme na Porade nick „lofr“. Skúsenosť je však stále neprenosná. Človek neuverí, pokiaľ nezažije.
Mám pocit, že bol dosť nepochopený.
Tak i na základe svojich skúseností viem, čo mi lekári roky zbytočne predpisovali.
Som šťastná, že liečba iba stravou a akupunktúrou bez liekov zaberá, a netrávim si zbytočne organizmus liekmi. Okrem toho sa mi podarilo takto znížiť stav liekov zo štyroch na jeden. Pokladám to za svoje osobné víťazstvo.
***
Tragediou mediciny je to, ze lekar musi konat aj v pripade, ked netusi co…
***
Súčasný stav je konečným štádiom totálneho kolapsu zdravotného systému a vznikol nie zavinením lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ale neprehľadným a neschopným politickým vedením rezortu zdravotníctva za posledných 22 rokov.V otvorenom liste vláde SR, prezidentovi SR a občanom to napísali účastníci 65. chirurgického dňa profesora Kostlivého – najstaršieho kongresu Českej a Slovenskej chirurgickej spoločnosti.
Aj toto som si dnes prečítala. Vždy bol predsa ministrom zdravotníctva ich kolega lekár, Jasný dôkaz toho, že lekár to nedokáže a nelekára neznesú. Mám s tým skúsenosti, pracovala som vyše 20 rokov v zdravotníctve. Zažila jedného skutočne šikovného riaditeľa ekonóma, vydržal to 2 roky, potom radšej odišiel z nemocnice. Akékoľvek jeho rozhodnutia týkajúce sa lekárov, lekári ihneď negovali, keď začal prepúšťať neschopných, to by ste mali vidieť ako sa zomkli proti riaditeľovi, niečo také ako teraz pri štrajku. Netreba ľutovať ani tých čo neštrajkovali, lebo oni nereptali na svojich kolegov, lebo vedeli, že bojujú aj za nich. Lekári si vôbec neuvedomujú a slovenskí ani nikdy neuvedomia, že sú tu pre pacientov a nie naopak. Väčšinou by sa v zahraničí neuživili a oni dobre vedia ako musia pracovať tí, ktorí odišli. Keby sa mali tak zle, tak prečo sa ich deti tak húfne študujú medicínu ?
Vždy sa cítili ako nadludia, dávali to neraz ostatným spolupracovníkom pocítiť, česť tým, ktorý sa dokázali správať normálne.
Nebol pre nich problém si zobrať úplatok aj od spolupracovníkov a ľudí, ktorí im ich dávali za svojich nevyliečiteľne chorých príbuzných. S jednou skúsenosťou sa s vami podelím. Pred vyše 30 rokmi sa mi narodil syn, lekár skonštatoval, že je zdravý, ale nebol. Miesto toho aby syn po narodení priberal, len chudol. Vyšetrovali ho všetci detskí lekári, ktorí vtedy v nemocnici boli a nič nezistili, až primár detského oddelenia zistil jeho vzácne sa vyskytujúcu chorobu. Keďže som vedela, že je veľmi na úplatky, zašla som mu poďakovať a dala som mu 100 Sk a on mi povedal, že to nemá ani na šnôrky do topánok, ale zobral ich. Nezmohla som sa ani slovo. Odvtedy už nikomu nedávam peniaze, aby som nikoho neurazila.
Druhá skúsenosť ma zase dohnala k alternatívnym spôsobom liečby vo všetkých prípadoch, kedy to len bolo možné. Manžel ležal na internom oddelení, tiež mu nemohli zistiť čo mu jeho problémy spôsobuje. Pri jednom vyšetrení manžel skolaboval a potom s ním nič ďalšie dni nerobili. Išla som sa popýtať za primárom oddelenia na jeho stav a na ich ďalší postup vyšetrovania, pretože manžel bol v tom čase už viac psychiatrický pacient. Primár na moje zdesenie povedal, že dvakrát sa k jednému pacientovi vracať nebude. Možno čakal na úplatok, ale ho nedostal, naopak som žiadala jeho okamžité prepustenie, už aj so zvýšeným hlasom. Najskôr nechcel, ale nakoniec súhlasil. Hneď po prepustení som išla s manželom k jednej babke ľudovej liečiteľke. Manžela vyliečila a jej služby sme potom využívali celá rodina. Bývala na okraji dediny v malom domčeku, žila veľmi skromne. Nič nepýtala, na otázku čo za to, odpovedala, ak chcete môžete mi prispieť do hrnčeka, ktorý tam mala na ten účel postavený, ale zároveň povedala, viac ako 20 Sk mi tam nedávajte. Častokrát na ňu spomínam, jej služby boli pre nás na nezaplatenie, škoda len že už nie je medzi nami.
Budem sa hlboko skláňať predtým, kto dokáže dostať zdravotníctvo z takého marazmu v akom je teraz. Sebakriticky by sme si mali priznať, že máme na tom podiel viny aj my pacienti. Myslíme si že lieky nás vyliečia zo všetkých chorôb, napchávame sa nimi aj keď to nie je potrebné, keď nám ich lekár nechce dať alebo máme pocit, že sa o nás bude lepšie starať, tak ho uplácame a tým živíme v lekároch pocit, že sú nenahraditeľní a oni sa začali cítiť, že sú niečo viac oko ostatní. Zabúdajú pritom, že sú tak smrteľní ako všetci ostatní, v tomto je aspoň nejaká spravodlivosť.
A úplne na záver: Lekári liečia následky chorôb a nie ich príčiny. O tom hovorí čínska tradičná medicína, asi by sme sa mali k nej vrátiť a možno budeme aj donútení, lebo nebudeme mať na lekárke vyšetrenia.
***
pre uplnost este dodam ze su asi len tri mozne dalsie scenare vyvoja nasho zdravotnictva:
1. Veci zostanu take ako su = specialisti v nemocniciach uz teraz pochopili ze tento system sa tak skoro do poriadku neda, a ze este aj verenost je proti nim, cize bud zacnu prechadzat do sukromnych nemocnic (kde budu robit menej, len lahsie ukony, a za lepsi plat), alebo odchadzat von este viac nez doteraz, pripadne do sukromnych ambulancii ci uplne von zo zdravotnictva. V kombinacii s odchodom lekarov v nemocniciach co su v dochodkovom ci preddochodkovom veku, to znamena ze v nasich nemocniciach uz onedlho budu len absolventi/predatestacni lekari (ktori bez dohladu specialistu by nemali robit ziadne vaznejsie zakroky), ale kedze nebude ina moznost budu aj tito neskuseni lekari musiet robit v rozpore so zakonmi tazke zakroky a tahat 48 hodinove sluzby… Samozrejme za takychto podmienok pojdu studovat medicinu len ludia vopred rozhodnuti ze hned po skonceni skoly odidu pracovat von. Odvody statu za svojich poistencov sa budu dalej znizovat, a poistovne budu tlacit na dalsie znizovanie nemocnicnych lozok a oddeleni, a zdravotna starostlivost u nas bude uz onedlho horsia nez v krajinach tretieho sveta…
2. Buduca vlada presadi ‚transformaciu‘ zdravotnictva alebo k nej dojde nevyhnutnym vyvinom situacie – nemocnice sa stanu akciovkami, ktore v sucasnom systeme financovania do roka krachnu, a za euro ich vezmu do prenajmu na 20 rokov financne skupiny. Kedze ale sukromny manazment nemocnic orientovany na zisk nebude chciet robit ukony so stratou, na jednej strane dojde k tomu ze zamestnanym sa niekolkonasobne zvysia zdravotne odvody, a vsetci poistenci statu (deti, dochodci, nezamestnani, invalidi, zeny na materskej, atd.) uz budu dostavat len akutnu a len tu najzakladnejsiu zdravotnu starostlivost, a na strane druhej budu v nemocniciach vsetky neziskove oddelenia zrusene, a tazke operacie sa u nas budu robit len v jednej jedinej nemocnici (s mnohomesacnymi ci rocnymi cakacimi lehotami), a ludia budu mat na vyber bud sa ist dat za vlastne peniaze operovat von, alebo …
3. Vladu niekto donuti ignorovat poziadavky financnych skupin a pristupi k skutocnej reforme zdravotnictva – financie na zvysenie platov zdravotnikov a investiciu do 20 rokov zanedbanych nemocnic sa daju najst lahko upravenim zakona o zdravotnych poistovniach (dat im na prevadzku menej – nepotrebuju mramorove budovy ani luxusne limuziny, ani 20,260 eur ako zakladny mesacny plat pre vedenie… a zaroven im zakazat presuvanie ‚nespotrebovanych‘ financnych prostriedkov z odvodov na ‚prevadzku‘ v nasledujucom roku… atd.). Uplne idealne by bolo vratit sa k len jednej/statnej poistovni (tak ako to funguje v Kanade ci mnozstve inych vyspelych zapadnych statoch), ktorej hospodarenie by bolo pod silnym drobnohladom. Samozrejme tiez zaviest pravidelne (aspon niekolkokrat rocne) nezavisle financne kontroly hospodarenia vedenia nemocnic, zaviest vysoke postihy ci uz za korupciu na akejkolvek urovni a forme, ako aj za porusovanie zakonnika prace, atd. A az budu nemocnicni lekari a personal vdaka takto usetrenym financiam konecne primerane ohodnoteni, a nebudu ordinovat v prostredi a podmienkach zo 70tych rokov, potom nam sikovni a schopni lekari a medici nebudu utekat do zahranicia, a mozno sem dokonca pritiahneme aj odbornikov zo zahranicia, a nasledne si budeme moct vyberat a filtrovat nemocnicnych lekarov tak aby tam pracovali ozaj len ti najlepsi. Mozno sa celkovy pocet nemocnic v krajoch znizi, ale uz teraz vela malych nemocnic robi len zakladne zakroky a vsetky tazsie stavy su tak ci tak prevazane do velkych fakultnych, ale radsej nech su v kazdom kraji aspon dve velke nemocnice, skutocne kvalitne vybavene pristrojovo aj personalom, nez by to malo vyzerat ako dnes. Stat sice bude musiet tiez zacat za svojich poistencov platit viac (a napr. odlozit planovane dokoncenie spominaneho tunela vo Visnovom z 2017 na 2019), ale sami slovaci im jasne daju najavo ze v case krizy si taketo megalomanske projekty proste nemozeme dovolit a ze zdravie im je prednejsie.
***
Ak by lekari boli mali podporu verejnosti, vlada by sa tym asi musela zaoberat vaznejsie a omnoho skor, ale aj tak je otazne ci by to nieco na vysledku zmenilo (natlak mecenasov/sponzorov na politikov proste nepusti). Horsie je ze vyhlad dobry nie je, a tak ako bezni ludia casto zistia ze boli ‚posulozeni‘ az prilis neskoro (vid kuponova privatizacia, rozpredanie nasho energetickeho priemyslu, alebo nebankovky s uzasnymi vynosmi, a pod.) tak rovnako to bude aj s nemocnicami a zdravotnictvom vseobecne. A podobna situacia ako u nas je aj v Madarsku, Polsku a Cesku, tak ako tam aj u nas uz je cely priemysel sprivatizovany a rozkradnuty, velke fabriky su v troskach, vyskum a vyvoj uplne zakapal a naprosta vacsina ludi pracuje bud na montaznej linke, alebo v obsluznych sluzbach (od telekomunikacii az po financny sektor). Na krku kriza, vsetci ficia na deficitoch, eurofondy pomaly vysychaju, a posledne hrozienko v kolaci je zdravotnictvo… Cize supy sa zlietaju nielen u nas ale aj vsade okolo, a uplne ironicky slovenske zdravotnictvo by mohlo zachranit asi len keby SR rozpustila parlament a zrusila vladu a presla pod nejaku formu nutenej spravy novej/buducej EU (kedze to vyzera ze aj ten posledny byrokrat z Bruselu alebo Bundestagu by tuto republiku riadil lepsie a zodpovednejsie nez ti nasi tam hore). Krajine kde vlada padne kvoli jednemu populistovi ( čítaj Róbert FICO ), kde sa zakony menia na pockanie, ci vykladaju ako sa to komu hodi (od vyvlastnovania pody az po nudzovy stav), krajine kde chyba generalny prokurator, kde nema kto riadit urad pre verejne obstaravanie, narodny bezpecnostny urad ani ministerstvo obrany, krajine kde ludia platia najvyssiu dan na potraviny z celej EU, a kde sa socialna a mensinova politika robi formou casovanej bomby, atd. atd. atd., by takato zmena asi len prospela…….
***