17. januára 2016 o 16:00 hod v Kultúrnom dome v Modre uskutočnil Slávnostný hudobno-slovný program venovaný Ľudovítovi Štúrovi: Napred sa ísť musí.
Zo Štúrových rečí a statí diela Jozefa Miloslava Hurbana: Život Ľudovíta Štúra, literárnovedné publikácie Jaroslava Vlčka: Zo slovenskej literatúry a z kultúrno-spoločenského cestopisu Andrewa Archibalda Patona: Researches on the Danube and Adiarte čítali Vladimír Jedľovský a Katarína Šafaříková.
Slovenské ľudové piesne v úpravách klasikov a autorské skladby interpretovali Boris Lenko, Jozef Lupták a Ronald Šebesta. Spievala Eva Šušková.
Program:
- Eugeň Suchoň – Páslo dievča pávy, pieseň zo svadobného obrazu, Krútňava
- Antonín Dvořák – Dobrú noc, má milá, Žalo dievča, žalo trávu, dve časti z piesňového cyklu V národním tónu.
- Johaness Brahms – Klage, na motívy slovenskej ľudovej piesne.
- Béla Bartók – Pri neveste , Svatba, dve časti hudobného cyklu dedinské scény,
- Ján Cikker – Kopala studienku, časť z cyklu Päť ľudových piesní.
- Dezider Kardoš – Ej ľuľu mi, ľuľu, Zeľeňejú še chotári, časti z cyklu Východoslovenské spevy
- Alexander Moyzes – Na tanci. (text: Ľudmila Podjavorínska), časť z cyklu Detské pesničky
- Štefan Fajnor – Piesne Slovena, (text: Pavol Országh Hviezdoslav)
- August Horislav Krčméry – Hojže Bože, (text: Andrej Sládkovič)
22. decembra 1855 napísal v Modre Ján Kalinčiak Jánovi Štúrovi, najmladšiemu bratovi Ľudovíta Štúra: „Braček môj Janko. Smutnú novinu nakrátko. Ľudovít išiel dnes ráno na poľovačku; spadol; puške na chrbte sa v páde natiahol kohútik a vystrelil mu oddola hore do stavca stehnového (…) a zlámalo mu tam kosti a vysotilo kosť stehnovú pri drieku. Na amputáciu nie je teda čo pomyslieť. Jeho život stojí v božích rukách pre brand, môžuci sa vždy chytiť. Dúfať možno, že vyjde, ale veľmi mnoho nádeje nie je. Či prežije sviatky, stojí v božích rukách. Odpusť. Moja duša strápenejšia ako Tvoja. Ak možno, len pošli hneď sestru. Tvoj Jano Kalinčiak.“