Archív značiek: Rudolf Zajac

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. Pokračovať v čítaní

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. Pokračovať v čítaní

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005

Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.

Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. Pokračovať v čítaní

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

 

   Už v roku 2001 som intuitívne tušil, že so slovenským zdravotníctvom nie je niečo v poriadku. A bolo to len dva roky pred spustením veľkej reformy iniciovanej ministrom Zajacom. Reforma bola nutná, pretože v zdravotníctve sa strácali nepredstaviteľné finančné prostriedky. Nasledujúce citácie sú z článku Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012 od Dušana Zachara z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, a priblížia čitateľovi pomerne podrobne, čo sa za toto obdobie v slovenskom zdravotníctve udialo. Na konci každého obdobia sa pokúsim pridať aj môj pohľad na problematiku. Pokračovať v čítaní

25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Celý uplynulý rok sa poslanci dohadovali o zavedení poplatkov v zdravotníctve. Najprv to mali byť podľa Druckera poplatky za doplnkové ordinačné hodiny s maximálnou sadzbou v rozmedzí od 30 do 50 eur. V októbri 2017 na návrh poslanca Tibora Bastrnáka (Most-Híd) poslanci rokovali o poplatku za prednostné ošetrenie vo výške 10 eur u lekárov špecialistov. Poslanci návrh nepodporili. V novembri 2017 pokračovali rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo o poplatku, teraz opäť toho, ktorý navrhoval predtým minister Drucker. Koalícia pripravila nové pozmeňovacie návrhy, no opoziční poslanci nemali čas sa na ne pripraviť. Ako obvykle, ak treba presadiť nepopulárne opatrenia, robí sa to narýchlo, aby nesúhlasné hlasy nestačili ani zareagovať. Atmosféra hustne, kosť je už ohlodaná a tak treba už neviem koľký krát na úkor občanov zaplátať diery v rozpočte. A zdravotníctvo je naozaj super čierna diera, v ktorej sa stratí akákoľvek energia a akékoľvek prostriedky. Nepustí von takmer nič. Nakoniec poslanci schválili doplnkové ordinačné hodiny, za ktoré by mal pacient platiť maximálny poplatok 30 eur. Pokračovať v čítaní