Všetky články z tohto webu, témy NÁZORY, REPORTY, V MESTE A OKOLÍ
a články všetkých autorov v BLOGOVISKU.
Konečne sa mi podarilo dorobiť všetky obrázky z „Detského karnevalu v Prejte„.
Nech sa páči:
Na Mierovom námestí v Trenčíne sa stretlo asi 55 zdravotných sestier z Fakultnej nemocnice v Trenčíne na protestnom zhromaždení. Na pódiu vystúpila zdravotná sestra Viki Milanová z gynekologicko-pôrodníckej kliniky ktorá obhájila ocenenie Najlepšia pôrodnica na Slovensku, zdravotná sestra pracujúca pri lôžku chorého Ľudka Ronaiová, Ing. Danka Kaššovicová bývalá riaditeľka Fakultnej nemocnice.
Všetky sa zhodli, že „nechceme milióny, nechceme ani tisícky, chceme len a adekvátne platové ohodnotenie za to, že pracujeme v soboty nedele, piatky, sviatky ochudobňujeme tým naše rodiny, dôstojnejšie pracovné podmienky, dodržiavanie normatívov, aby sme nemuseli prepierať obväzový materiál, dostávali ochranné pracovné prostriedky. Kde sú tie sľubované sestry, ktoré nás nahradia? Kde sú tie sľuby premiéra, že sa môžeme vrátiť do práce akoby sa nič nestalo? Riaditelia nemocníc majú iný názor.“
Situáciu v nemocniciach a ďalší postup v protestoch prišla zúčastneným sestričkám objasniť dokonca Mgr. Iveta Lazorová Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Protestné zhromaždenie prišli pozdraviť, poradiť, a povzbudiť aj zamestnanci „na dlažbe“ z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove.
… po už získanej dobrej povesti o organizovaní akcií v Prejta – MDD, Guláš, Seniori, Mikuláš, Vianočný pochod, oznam o konaní Karnevalu v Prejte, ktorého sa ujal Miestny spolok Slovenského Červeného kríža s podpotou VMČ, priniesol skutočne veľkú účasť miestnych aj cezpoľných návštevníkov.
Zúčastnilo sa na ňom viac ako 70 (najkrajších) detských masiek na svete v sprievode mamičky, ocka, babičky, tetušky….Prišli nazrieť aj iní obyvatelia Prejty, nielen tí, čo mali malé deti v maskách. Všetci so záujmom a s pobavením si užili jednotlivé súťažno-zábavné vstupy, na ktorých sa zúčastnili ako súťažiaci okrem detí/masiek, aj ich rodičia.
Poďme ale po poriadku – ako prvé sa uskutočnil pochod masiek od Spoločenského domu do Penziónu Dubina Prejta. Tu už klienti (deduškovia a babičky) čakali na detičky , ktoré im za hudobného sprievodu harmonikára deda Jozefa zaspievali a zatancovali pár pesničiek a tie odvážnejšie niečo samostatne zarecitovali. Pri odchode boli všetky deti odmenené malou sladkosťou a ako sprievod masiek sa vrátili do Spoločenského domu, kde sa pokračovalo v programe.
Fašiangy sa krátia …
… už sa nenavrátia, staré baby plačú, že sa nevyskáču!
V Dubnici nad Váhom sa 6. februára 2016 na DuTaF-e (Dubnická telovýchova a futbal) uskutočnil už 11. ročník Dubnických fašiangov.Rannou zvolávkou prešli pestré festivalové masky v podaní FS Mladosť, DH Dubničanka a FS Vršatec mestom od Mestského domu kultúry ku slávnostne vyzdobenému centru fašiangovej zábavy. Samozrejmosťou je, že nikdy nezabudnú cestou pozdraviť seniorov v zariadení Dubina. Zábava sa začala, tradične, vystúpením speváckej skupiny Studnica so svojim fašiangovým programom. Na pódiu sa potom začali striedať vystúpenia slovenských umelcov s rôznymi súťažami pre návštevníkov. Nesklamala svojim vystúpením (vlastne tak ako vždy) heligónkárka z Kysúc Vlasta Mudríková. Dvomi vstupmi vyvolávala zimomriavky na tele. Skvelú atmosféru preniesli aj pod pódium spevácke Duo Mirka a Ondrej z Brezna. Pri ich vystúpení bolo dokonca niektorým do tanca či spevu. Ondrej Potančok zaspieval u nás prvýkrát novú pieseň z jeho autorskej dielne. Na inom mieste, pod pódiom, prebiehali súťaže o najlepšiu domácu kyslú kapustu, uhorky, dubnickú pálenku či klobásu a slaninu. Chutné prasiatko skončilo svoju pozemskú púť pod nožom zdatného mäsiara pána Košíka. Tento rok mu z pod noža neutieklo, a tak sme si mohli pochutiť na chutných, ale nezdravých výrobkoch z bravčovinky.
Záver patril FS Senior klubu Vršatec a FSk Liborčan pri pochovávaní basy. Zvlášť vtipné repliky pri lúčení sa z basou, vyvolávali úsmevy na tvári hostí.
1. februára 2016 sa za zvuku zvonov Mestskej veže o 15:30 hod sa začal protest učiteľov na Námestí Ľ. Štúra v Trenčíne. Protest zorganizovala Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU). Zúčastnilo sa ho viac ako 600 učiteľov z okolitých miest a obcí a občanov sympatizujúcich s učiteľmi a ich požiadavkami.
Úvodom zaznela hymna štrajkujúcich učiteľov v sprievode gitary – pieseň o aktuálnom učiteľskom stave. Ďalej k zúčastneným prehovorila Anna Jančová zo štrajkového výboru s príhovorom k učiteľom a zároveň s ospravedlnením sa rodičom – že síce vyučovanie bolo prerušené, ale deti sa naučili neohýbať chrbticu a stáť si za svojim právom. Protest svojim príhovorom prišiel podporiť aj primátor Trenčína Mgr. Richard Rybníček, ako sympatizant učiteľského stavu. Následne všetci zúčastnení vytvorili živú reťaz okolo celého námestia so zapálenými sviečkami a spevom študentskej hymny Gaudeamus igitur vyjadrili jednotu a odhodlanie vydržať. Neformálnymi debatami účastníkov o problémoch školstva sa stretnutie skončilo.
Konečne uderil poriadny mráz a zamrzli aj rybníky v Prejtej – Vystrkove. A to je vždy potom na ploche eldorádo všetkých miestnych nadšencov korčuľovania a hokeja. Dnešný deň nebol výnimkou, aj keď teplota v doline kde slnko po obede nedočiahne bola hlboko pod bodom mrazu. Hrial pohyb, čaj z termosky a aj nejaká tá kvapka prevencie 😀 Podarilo sa mi spraviť zopár obrázkov skôr než mi zašlo za nechty, hádam sa budú aspoň trošku páčiť.
17. januára 2016 o 16:00 hod v Kultúrnom dome v Modre uskutočnil Slávnostný hudobno-slovný program venovaný Ľudovítovi Štúrovi: Napred sa ísť musí.
Zo Štúrových rečí a statí diela Jozefa Miloslava Hurbana: Život Ľudovíta Štúra, literárnovedné publikácie Jaroslava Vlčka: Zo slovenskej literatúry a z kultúrno-spoločenského cestopisu Andrewa Archibalda Patona: Researches on the Danube and Adiarte čítali Vladimír Jedľovský a Katarína Šafaříková.
Slovenské ľudové piesne v úpravách klasikov a autorské skladby interpretovali Boris Lenko, Jozef Lupták a Ronald Šebesta. Spievala Eva Šušková.
Program:
- Eugeň Suchoň – Páslo dievča pávy, pieseň zo svadobného obrazu, Krútňava
- Antonín Dvořák – Dobrú noc, má milá, Žalo dievča, žalo trávu, dve časti z piesňového cyklu V národním tónu.
- Johaness Brahms – Klage, na motívy slovenskej ľudovej piesne.
- Béla Bartók – Pri neveste , Svatba, dve časti hudobného cyklu dedinské scény,
- Ján Cikker – Kopala studienku, časť z cyklu Päť ľudových piesní.
- Dezider Kardoš – Ej ľuľu mi, ľuľu, Zeľeňejú še chotári, časti z cyklu Východoslovenské spevy
- Alexander Moyzes – Na tanci. (text: Ľudmila Podjavorínska), časť z cyklu Detské pesničky
- Štefan Fajnor – Piesne Slovena, (text: Pavol Országh Hviezdoslav)
- August Horislav Krčméry – Hojže Bože, (text: Andrej Sládkovič)
Z príležitosti 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra bolo zrekonštruované Slovenské národné múzeum – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. 24. novembra 2015 slávnostne otvorilo novú stálu expozíciu Ľudovít Štúr a moderné Slovensko a obnovenú Pamätnú izbu Ľudovíta Štúra. Nová expozícia sa sústreďuje na osobnosť, život a trvalý prínos Ľudovíta Štúra pre slovenskú spoločnosť. Približuje dobu a prostredie, v ktorom sa Štúr v polovici 19. storočia pohyboval. Novinkou je použitie moderných interaktívnych technológií, ktoré toto historické obdobie prepoja so súčasnosťou.
22. decembra 1855 napísal v Modre Ján Kalinčiak Jánovi Štúrovi, najmladšiemu bratovi Ľudovíta Štúra: „Braček môj Janko. Smutnú novinu nakrátko. Ľudovít išiel dnes ráno na poľovačku; spadol; puške na chrbte sa v páde natiahol kohútik a vystrelil mu oddola hore do stavca stehnového (…) a zlámalo mu tam kosti a vysotilo kosť stehnovú pri drieku. Na amputáciu nie je teda čo pomyslieť. Jeho život stojí v božích rukách pre brand, môžuci sa vždy chytiť. Dúfať možno, že vyjde, ale veľmi mnoho nádeje nie je. Či prežije sviatky, stojí v božích rukách. Odpusť. Moja duša strápenejšia ako Tvoja. Ak možno, len pošli hneď sestru. Tvoj Jano Kalinčiak.“
Ľudovít Štúr 12. januára 1856 večer o 9 hod. zomrel.
Mesto Trenčín s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky poriada v Mestskej veži v Trenčíne výstavu svietnikov umeleckého zámočníka Petra Dobiáša.
Peter Dobiáš získal aj certifikát o rekorde v počte rôznych druhov kovových svietnikov. Výstava začala 24. novembra 2015. Pôvodne mala trvať do 6.januára 2016, avšak bola predĺžená až do 31. januára 2016.
Výstavu som navštívil aj ja. Svietniky ma zaujali svojimi tvarmi, rôznorodosťou a množstvom variant. Pri tejto príležitosti som položil som pár otázok pánovi Dobiášovi. Peter Dobiáš je územčistý, 58 ročný, Slováčisko z Opatovej nad Váhom. Je to zhovorčivý pánko a aj preto bol veľmi ochotný odpovedať mi na moje otázky pre i-dca :
Včera som sa túlal s fotoaparátom na chrbte a statívom na pleci večernou Dubnicou nad Váhom. Dávno som túžil odfotiť kostol sv. Jána Bosca na snežnej prikrývke. Nakoniec sa mi to podarilo, hoci nad biednou prikrývkou. Riskovať som nemohol pretože neviem či ešte nejaký sneh bude. Pri tej príležitosti som sa pozrel aj na vianočnú výzdobu centrálnej časti Dubnice nad Váhom.
Tisíce Dubničanov sa 31.12.2015 stretli na námestí Matice slovenskej, aby sa spoločne rozlúčili so starým rokom 2015, privítali vzájomným prianím si zdravia, šťastia a spokojnosti ten nový 2016 a pripomenuli si vznik Slovenskej republiky pred 23. rokmi.
Našťastie chuť sa zabaviť, pozrieť si ohňostroj drvivej väčšiny zúčastnených prevládla nad ojedinelými prejavmi agresie a hlúpeho hrdinstva jedincov vyvolaného alkoholom 😀