Témy

Všetky články z tohto webu, témy NÁZORY, REPORTYV MESTE A OKOLÍ
a články všetkých autorov v BLOGOVISKU.

Študentskú kvapku krvi, konanú 18.11.2015 od 8:30 na počesť zosnulého spolužiaka Marcela dnes zorganizovala žiacka školská rada SOŠ Dubnica nad Váhom. Každý kto chcel sa mohol zúčastniť a darovať krv aj ako pomoc všetkým, ktorí ju potrebujú. Vďaka patrí každému, kto sa zúčastnil. V priloženej malej fotogalérií so môžete pozrieť 26 fotografií z akcie, tento krát v ČB úprave…

2015_11_07-DSC_8761Dubnickému kaštieľu opäť vládli strašidlá, tentokrát s podtitulom … uväznení v čase. Nočné prehliadky sa uskutočnili v dňoch 6. a 7. 11.2015 od 19.00 hod.
Do šľachtického sídla Ilešháziovcov sa vrátili v čase jeho významní majitelia a stretlo sa hneď niekoľko generácií naraz: Gróf Gašpar Ilešházi s manželkou Helenou Thurzovou, Juraj Ileśházi so svojou treťou manželkou Johanou Lavínou Buccelini, s ktorou prežíval kruté chvíle, manželka Jozefa Ilešháziho Terézia von Abensberg, žiaľ, tentokrát prišla sama, pretože Jozef ochorel. Jozefov syn Ján Baptista, ktorý v kaštieli umrel, tu ostal a po nociach sa prechádza po prázdnych komnatách kaštieľa, sa opäť zvíta s manželkou Sidóniou Batáňovou. Posledný z rodu, Štefan II. je tu bez milovanej manželky Terézie, ktorú zastihol krutý osud…          zdroj
V priloženej fotogalérií si môžete pozrieť 12 softvérovo upravených fotografií. Vo fotogalérií i-dca si môžete pozrieť všetkých 71 fotografií bez úprav, tak ako boli nafotené. V prípade záujmu o niektorú fotografiu nás môžete kontaktovať pomocou formuláru „kontakt

2015_11_05-DSC_8612Je veľa miest v Dubnici nad Váhom a jeho okolí, ktorými sa môžeme pochváliť. Sú však aj také, ktorými sa pochváliť nedá. Často sú tieto miesta utajené zraku bežného občana. Jedno z týchto miest je v skrytom zákutí intravilánu mesta. Nazval som ho „base camp“. Je to tábor, v ktorom býva skupina bezdomovcov. Bohu žiaľ aj takéto miesto „reprezentuje“ dobu a divný systém ktorý v nej vládne.

Bol som sa s Robertom (eRZet) vyblázniť trošku v parku. Keďže sa nemôžme už blázniť žiadno inak, vzali sme si fotoaparáty. Čo a mi podarilo odfotiť vám ukážem:

No Images found.

myslím že slová netreba, stačí si pozrieť obrázky …

2015_10_28-DSC_4247V stredu sa na Borčickom trávniku odohrala dlho očakávaná dohrávka 4. Kola Slovnaft Cupu. Domáci žraloci západnej skupiny DOXXBERT ligy privítali prvoligistu zo Žiliny.
Prvý polčas sa niesol v znamení žltozelenej, keď Fabušovci nastúpili na ihrisko asi s prílišným rešpektom, ale prejavila sa aj väčšia homogenita kvality v Žilinskom kádri dvomi gólmi v domácej bráne v podaní Haskića a Škriniara. Po polčase sa uplatnila (aj zvýšená) bojovnosť a veľké herné nasadenie Borčíc. Niekoľko krát ohrozili Žilinskú svätyňu, pekne zakončoval najmä Bašista a dokonca zaznamenali aj gól z hlavy Plavšića po peknej akcií Barčíka, Bohu žiaľ pre postavenie mimo hry neplatný.
Nakoniec predsa len udreli znovu hráči Žiliny, keď v 82. minúte uzavrel skóre zápasu na 0:3 Jánošík. Potešiteľné je ale že Borčické mužstvo mohlo ísť z ihriska so vztýčenou hlavou, dalo do hry to na čo malo a predviedlo že plány majiteľa mužstva dostať sa do najvyššej súťaže nie sú nereálne.

Kompletné zápasové info nájdete na internetovej stránke FUTBALNET-u.
Priložené obrázky majú byť pozvánkou na celý fotoreport zo zápasu vo fotogalérií i-dca.

2005_10_27_DSC_0040

jeseň 2005 na Dubnickej štrkovni

Typický jesenný deň. Zatiahnutá obloha, nejaké zrážky, skôr rosa z hmly a nízkej oblačnosti ako dážď. Všadeprítomná vlhkosť dáva vyniknúť jesenným farbám a vôňam. Ľudia väčšinou, pokiaľ nemusia ani nos nevystrčia von. Až na pár bláznov, ktorí majú radi tento čas, keď je kľud a ticho niekde vonku umocnené práve tou samotou. K tým bláznom sa pridávajú ešte rybári a poľovníci. Jednoducho jeseň je „ich čas“. Hoci nie som členom poľovného, ani rybárskeho spolku, vybral som sa von. Bol som rád že môžem spojiť príjemné s užitočným.
Cestou okolo jazier štrkovne som stretol aroganciu. Samozrejme, arogancia je vlastnosť a tú samú len tak nestretnete. Vždy ju sprevádza nejaký človek. Tento raz to bol rybár, ktorý si čas pri prútoch nahodených na kapra krátil umývaním auta, dva či tri metre od brehu vody. Spravil som záber, potom druhý a keďže ma stále nezbadal, tak som šiel k nemu. Keď ma zaregistroval a všimol si fotoaparát na krku, vyskočil ako postrelený srnec s krikom na mňa že čo tam robím a kto mi tam (na štrkovni) dovolil fotiť. Zrejme tušil, že ho môžem mať už vo fotoaparáte (tušil správne)…
Pokojným hlasom som sa mu snažil vysvetliť že nerobím nič zlé, neporušujem žiaden zákon a nekonám ani nič amorálne. Zrejme ani neregistroval čo vravím, len sa ma snažil presvedčiť že nemám právo tam fotiť. To som už nevydržal a spravil som ešte jednu fotku do tváre, čakajúc ako zareaguje. Samozrejme, nič dobré a pekné nepovedal. Kontroval som mu tým, že na rozdiel odo mňa, čo neporušujem zákon, on ich zrejme porušuje niekoľko. V prvom prípade umýva auto priamo na brehu vody a v druhom, to územie v ktorom ho umýva je vyhlásené ako chránená vtáčia rezervácia.

Pán (na fotke) spustil príval argumentov. Vraj som sprostý, hovno tomu rozumiem, on vraj už takto umýval auto aj pred policajtmi a tí mu nič nemohli, lebo aj vtedy, aj teraz nepoužíva žiaden saponát. Nehádal som sa viac s ním, nakoľko som si nebol istý čo k veci hovorí zákon. Ubezpečil som ho, že si doma vyhľadám príslušný paragraf a potom budeme vidieť, kto je (podľa jeho slov) blbec.
Najskôr citát zákona o vodách č. 364 z roku 2004, §77:

(1) Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto (f) umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

Amen. Nikde v litere zákona nie je, či tým umývaním sa myslí iba čistou vodou nabranou zo štrkovne, alebo s použitím saponátu, či niečoho iného… To mi stačí. Hľadať zákon o ochrane prírody a s tým spojených činností vykonávaných v chránenom území ani nebudem.

Len je škoda, že dotyčný pán si neuvedomuje, čo činí, Iste budem za toho najväčšieho debila u neho a pritom ho ani nenapadne, že to je on, čo sa správa arogantne voči druhým a svojmu okoliu. Ako by sa mu páčilo, keby nabudúce, keď si príde oddýchnuť na ryby, na brehu stálo zopár stoviek áut z Dubnice, a s nevinným úsmevom v tvári by ich „čistou“ vodou majitelia umývali …

V domácom zápase mala Iskra Borčice možnosť potvrdiť vedúce postavenie v tabuľke DOXXBET ligy – sk. západ, ktorú o skóre vedie pred druhým FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa. Zároveň mala možnosť oplatiť letnú prehru z 2. kola, kedy Trnavskí mladíci v extrémne teplom počasí ubehali mužstvo z Borčíc. Bezgólový prvý polčas sa niesol v znamení obojstranne dobrého futbalu, domáce Borčice mali vďaka hráčskej kvalite o niečo málo viac z hry. Trnavské B-éčko hrozilo najmä rýchlymi protiútokmi, ktorým však chýbal záver pre väčšie ohrozenie Penksovej brány. Hosťujúca obrana mala problém najmä s agilným Barčíkom, pri bránení ktorého museli neustále zdvojovať, aby ubránili tohto hráča, čo vytváralo šance pre ostatných útočiacich hráčov Iskry…
Po prestávke sa im to však nepodarilo a najlepší hráč zápasu v domácom drese v 51 minúte skóroval. V 65. minúte zvýšil stav na 2:0 exDubničan Oliver Augustíni a v 73. minúte jemne zmenil smer lopty hlavou do brány Bašista. Stalo sa tak po rozohratí štandartky a centri Barčíka, ktorý bol predtým aj faulovaný. Druhý polčas bol v podaní Trnavy dosť nervózny, keď rozhodca odmenil žltou šesť členov Trnavského mužstva, ktoré si tak vrátane jednej žltej z prvého polčasu odnáša okrem prehry aj sedem kariet.

všetkých 80. fotografií zo zápasu vo fotogalérií i-dca, tu malá ukážka:

V sobotu 10.10.2015 sa konal pred ABC-čkom už 6. ročník medzinárodných majstrovstiev Dubnice nad Váhom vo varení gulášu. O prvenstvo sa rozhodli zabojovať nielen naši priatelia z družobných miest Vác a Otrokovíc, ale aj skupina poslancov na jednej a mesto pod vedením primátora na druhej strane.
Počasie hrozilo kaziť dažďom celý deň, nakoniec ale zostalo len pri hrozbách a tak účasť Dubničanov viac poznačil fakt, že ani dva dni pred akciou som na Googli nenašiel čo len slovko o tom že sa nejaká podobná akcia koná a kto ju usporadúva. Deň pred akciou nevedel o 6. ročníku tejto akcie ani facebook, a to už je čo povedať. Ako sa vraví, kto nie je na facebooku, ako keby ani nebol. Myslím si že táto inak veľmi vydarená akcia si zaslúžila podstatne lepšiu propagáciu, v dnešnej dobe presýtenej vizuálnym smogom jednoducho mať jeden, či dva plagáty nestačí.
Hoci bol oficiálny začiatok stanovený na 12 hodinu, už o 11 bolo vidieť na súťažiacich že boj o prvenstvo berú smrteľne vážne a nepodceňujú technické prípravy. Pozorovaním súperov sa snažili čo to uhádnuť z ich taktiky a hlavne odhaliť ich tajné tromfy, či know-how.
O nezmieriteľnom boji svedčí aj fakt, že okrem legálnych zbraní sa jednotlivé tímy uchýlili aj k menej čistým praktikám a hneď na začiatku rozbalili na svojich stoloch nejaké tie ich „domáce“ špeciality. Zjavil sa chlieb s oškvarkovou nátierkou a cibuľou, tlačenka, klobása, grilovaná krkovica, marinovaný podbradok, žobrácka kaša, .. Každý z nich sa tak snažil nalákať odbornú porotu práve k tomu svojmu stolu a nakloniť si ju aj niečím na zohriatie. Špeciality potešili aj okoloidúcich, ktorí s takmer stopercentnou istotou potvrdili fakt, že nejaký hamburger, či podobný biznisfood ani zďaleka nemajú na takúto Slovensko – Maďarsko – Českú zdravú výživu, najmä ak jej trávenie je podporené kvapkou bezkolkovej prevencie. Pri pohľade na toto všetko by Bruselských úradníkov asi trafil šľak 😀

všetky fotky môžete vidieť vo fotogalérií i-dca

Zapálením ohňa v kotloch spadlo zo súťažiacich všetko predštartovné napätie. Teraz vládlo na jednotlivých stanoviskách okolo kotlov už len plné nasadenie a sústredenie, ale aj tak nám niektorí súťažiaci stihli popri práci čo to povedať. Napríklad riaditeľ Dumatu p. Ublanič nám prezradil, kedy je guláš dobrý. Podľa jeho slov najmä vtedy, keď je človek hladný. Ceste k dobrému gulášu podľa neho pomáha aj fakt, ak ho človek varí s láskou. Podľa neho bola moja otázka položená veľmi správne, lebo on guláše delí iba podľa toho či sú dobré, alebo zlé. Za zlý guláš môže iba to, ak sa niečo preženie a je toho v guláši veľa. Zle pre guláš podľa neho je aj to, ak sa guláš oklame a je v ňom málo mäska. Jeho slová ďalej citovať nemôžem, lebo zistil že sa mu niekam stratilo skoro celé súťažné družstvo v osobách primátora a viceprimátora … 🙂

Skôr ako sa mi stihol k rovnakej otázke vyjadriť z druhého družstva poslanec p. Sečány, jeden z jeho kolegov (radšej nebudem menovať, možno sa aj sám prezradí) stihol poznamenať, že pre dobrý guláš je najdôležitejšie sa neožrať počas jeho varenia. Podľa p. Sečányho je ale úspech skrytý v základe gulášu, teda v správnom množstve cibule a v jej akurátnej príprave. Druhým faktorom dobrého gulášu podľa neho sa skrýva v mäsku. Divina, alebo dobrá hovädzina, žiadna bravčovina.
Súťažiaci z Otrokovíc odpovedali na otázku „na čo sa môžeme tešiť“ veľmi diplomaticky: „Na Michelinskú hviezdu a na klasický guláš z hovězí kližky“ (hovädzí močing, pozn. autora). Viac nechceli takticky nič prezradiť, nakoľko celá súťaž bola ešte len v začiatkoch.
Hostia z Maďarského Vácu prejavili veľkú radosť že sme ich pozvali a zároveň všetkých ubezpečili, že ešte väčšiu radosť budú mať ak budú aspoň predposledný.
Celý program spestrovalo niekoľko plánovaných vystúpení. Hudobná skupina Duo M, Skupina historického šermu z Prahy, oldies Vršatec. Slovo „plánovaný“ nebolo samoúčelné. Spontánne sa začali baviť všetci zúčastnení, hudba do tanca a spevu primäla aj divákov a najvzácnejšie chvíle plné dojatia ale vyvolal už viac ako 86. ročný pán Zimák z Otrokovíc. Môžeme si ho pamätať ako zbormajstra speváckeho súboru ktorý pred časom vystúpil aj v Dubnici nad Váhom v rámci kultúrneho leta. S požičanou harmonikou, spolu s kolegyňou so súťažiaceho družstva z Otrokovíc neplánovane zahrali a zaspievali niekoľko Valašských pesničiek, ktoré chytili za srdce asi každého kto sa zúčastnil. Zároveň prezradím že p. Zimák sa so svojim zborom predstaví v kostole sv. Jakuba počas Vianočných koncertov.

Porota to mala veľmi ťažké. Podľa ich slov boli všetky guláše jedlé 😀 Malé detaily posunuli na tretie miesto poslanecký guláš. Druhé miesto si vybojovali hostia z Vácu a na prvom mieste, aj keď bez Michelinskej hviezdy sa umiestnili Otrokovice. Ich podanie gulášu zabodovalo svojou netradičnou prípravou, ale zaslúžil si prvenstvo aj chuťou a všetkými kvalitatívnymi parametrami.
Netrvalo dlho a o to aby v kotlíkoch zostali iba naberačky sa postarali rady Dubničanov. Som rád že som sa zúčastnil tejto podarenej akcie a teším sa na už 7. ročník. Zopár tu priložených fotiek by malo byť pozvánkou na ♦ kompletný fotoreportz akcie, kde je presne 227 fotografií 😉

6.10.2015 sa v Ilave odohral priateľský prípravný zápas medzi 16. ročnými reprezentantmi Slovenska a Česka. Slováci zvíťazili najtesnejším možným spôsobom 1:0 po hrubej chybe Českého brankára hneď v úvodných minútach.


Po zbytok zápasu sa hral síce bojovný, ale fér futbal. Bohu žiaľ v intenciách toho na čo je Slovenský divák naučený, väčšinou medzi šestnástkami a chudobný na gólové príležitosti.
Slovenské mužstvo malo o niečo viac hry, vyzeralo to na lepší fyzický fond, ale ten rozdiel bol tak malý, že ho nedokázalo pretaviť do druhého gólu. Zároveň to stačilo ale na to, aby sme udržali české mužstvo po väčšinu zápasu mimo dosah našej brány a nedovolili im ani len korigovať stav.

Všetky fotky vo fotogalérií i-dca.

V pondelok 5.6.2015 sa uskutočnilo stretnutie Akadémie Jozefa Jankecha s rodičmi detí, ktoré trénujú futbal zastrešené touto neziskovou organizáciou v Dubnici nad Váhom. Stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia mesta Dubnica nad Váhom, konkrétne viceprimátor p. František Mikolášek a poslanec MsZ a člen finančnej komisie Ing. Viliam Sečány. Stretnutie otvoril a viedol Ing. Miroslav Bičan, ako štatutár a výkonný riaditeľ nadácie, ktorý v úvode rodičom, ktorý prichádzajú do styku s AJJ prvý krát v stručnosti predstavil Akadémiu, jej krátku históriu a poslanie…
Po týchto formalitách už boli na rade len prozaické veci ktoré trápia na Slovensku asi každého, peniaze, výdavky, financovanie. Ako prvé p. Bičan vysvetlil rodičom najmladších detí, ktoré začali svoje futbalové kroky zápisom do najnižších ročníkov prípraviek príspevkový systém.
V druhom kroku bola rodičom predstavený minimálny finančný objem, ktorý musí AJJ zabezpečiť pre úspešné absolvovanie tréningového procesu a súťažného ročníku. Medzi najväčšie finančné záťaže patrí určite doprava, jej priemerný mesačný objem sa pohybuje nad hranicou 2100 eur. V druhom rade medzi výdavky ktoré značne zaťažujú rozpočet Akadémie sú odmeny pre trénerov a zberné faktúry z futbalového zväzu, ktorými sa financujú rozhodcovia a delegáti majstrovských zápasov, ako aj iné administaratívno-technické záležitosti. V tretej skupine síce najmenších položiek, ale ich súčtom významným podielom je uhrádzanie zdravotníckej a usporiadateľskej služby, pranie dresov, pitného režimu, výbava lekárničiek a iné. V zásade predstavujú minimálne mesačné výdaje AJJ v priemere sumu 6 až 6 a pol tisíca eur.

Na pokrytie minimálnych nákladov slúži v prvom rade dotácia mesta Dubnica nad Váhom vo výške 35 tisíc eur, výber členského v mesačnej výške (v ideálnom prípade) cca 2100 eur. Ďalej je to príjem z 2% odvedenej dane, ktoré predstavovalo za rok 2014 2.910 eur a iné drobné príjmy, ako je zisk z rodičovskej zábavy, či vzdelávacích poukazov.
Ideálnym stavom by bolo naplnenie rozpočtu na 75 tisíc eur a viac, kedy by mohlo dôjsť aj k potrebnej obnove materiálovo – technického zabezpečenia, ako sú lopty, tréningové náradie a podobne.

Výkonný riaditeľ AJJ p. Bičan zároveň vyzdvihol aj inú nezištnú pomoc mesta, ktorá odhadom predstavuje približne 100 tisíc eur a to je možnosť bezplatného využívania mestského športového areálu s vodou a energiami. V tomto rozpočte sú zahrnutí aj pracovníci starajúci tvoriaci nevyhnutné technické zázemie, ako je upratovanie, starostlivosť o trávniky hlavného a pomocného ihriska a podobne. Kritiku ale namieril do vlastných radov, do rodičov, ktorí sa pomerne pasívne stavajú k možnosti pomôcť financovať mládežnícky futbal. Konkrétne vytkol fakt že do výberu z 2% odvedenej dane sa zapojilo veľmi málo rodičov a takto vygenerovaná suma bola len 2.910 eur. Kritizoval aj fakt, že Dubnica nad Váhom, ako mesto s viac ako 25 tisíc obyvateľmi a širokou základňou futbalovej mládeže „prehralo“ boj o dotáciu 3.000 eur z nadácie SPP, kedy sme v bezplatnom hlasovaní pomocou MT dokázali získať iba približne 950 hlasov. Zahanbilo nás viac obcí, ktoré majú len 500, či 600 obyvateľov a dokázali si zabezpečiť aj viac ako trojnásobok hlasujúcich.

V návrhu zlepšenia p. Bičan požiadal rodičov, aby si v mladších ročníkoch – od U15 dole zvolili a delegovali zástupcov z jednotlivých ročníkov, ktorí doplnia orgány Akadémie. Navrhol aj možnosť bezplatnej usporiadateľskej služby z radov rodičov na majstrovských zápasoch. Za pozitívum označil fakt, že sa podarilo zlepšiť tréningový proces atletickou prípravou ktorú absolvujú raz týždenne všetky trénujúce ročníky žiakov aj dorastencov. Jej primárnym cieľom je zlepšiť pohybovú kultúru, rýchlosť a efektívnosť pohybu. Druhým svetlým bodom sú nesmelé začiatky, či skôr obnovenie regenerácie v kúpeli a masážami v dorasteneckých ročníkoch po zápasoch.

Výkonný riaditeľ AJJ p. Bičan zároveň všetkých oboznámil s faktom, že snaha o získanie dotácie na prestavbu bývalého hádzanárskeho ihriska, terajšieho VIP parkoviska známeho aj pod názvom JAPEX skončila neúspechom. Nesplnili sme politické kritériá a naše vedenie mesta nie je politicky orientované smerom k vládnucej strane. Rekonštrukcia umelej trávy na 2-ke ihrisku sa zatiaľ odkladá pre prílišnú finančnú náročnosť, keďže môže podľa kvality novej umelej trávy predstavovať až sumu 100 tisíc eur.

Rodičom a všetkým zúčastneným sa prihovoril aj poslanec MsZ Ing. Sečány, ktorý zaspomínal na časy keď sa mládežníckemu futbalu darilo pracovať v podstatne lepších podmienkach a načrtol vízie, ktoré by časom mohli tento stav obnoviť. Ubezpečil zúčastnených o plnej podpore mesta mládežníckemu futbalu. Uviedol že plán zastabilizovania hokeja v Dubnici nad Váhom sa podaril, keď sa zastavil úplný kolaps detského a juniorského hokeja, situácia sa zlepšila a podarilo sa dosiahnuť stav, keď by mal nastať opäť progres. Teraz podľa jeho slov venujú svoje sily a aj prostriedky do toho, aby sa podarilo dosiahnuť progres aj v mládežníckom futbale a podarilo sa ho odpútať z hranice prežitia. Poznamenal spolu s viceprimátorom p. Mikoláškom že sa začínajú diať aj určité zmeny, ktoré môžu predznamenať pokrok aj vo futbale dospelých. Tieto dva elementy, seniorský a mládežnícky futbal totiž jeden bez druhého nemôžu zdravo fungovať a môžu sa rozvíjať iba vo vzájomnej symbióze.

Rodičia najmladších žiackych kategórií boli ešte upozornený na niektoré technické aspekty, najmä na to, aby svojim deťom kupovali kvalitatívne správne lopty slúžiace na tréning a hlavne správnej veľkosti. Prípravky môžu používať veľkosť lôpt č.5., ale v žiackych kategóriách po U13 by sa mala používať výhradne veľkosť 4., túto veľkosť používajú aj ženy a dievčatá. Veľkosť lôpt č.5. je určená starším kategóriám, od U14.

J.Z.

Na záver si môžete pozrieť zopár fotiek zo stretnutia AJJ s rodičmi na starej tribúne športového areálu:

Pondelok som mal celkom vyplnený a v podvečer som ešte utekal na stretnutie rodičov futbalovej omladiny s Akadémiou Jozefa Jankecha a zástupcami mesta. Schôdza sa konala na starej tribúne futbalového štadióna 16:45. Prišiel som skôr, ani neviem prečo som bol v omyle že to celé má začiatok už o pol piatej. Keďže som mal foťák so sebou, mal som čas a na štafáku bolo kopec ľudí, spravil som zopár fotiek .. Možno niekoho spoznáte 😉

Dnes odohralo zatiaľ neporazené mužstvo U15 MFK Dubnica nad Váhom majstrovský zápas 9. kola II. ligy ZSFZ na pôde súpera – AS Trenčín v Zamarovciach. Prvý polčas sa niesol v znamení boja a slušného, aj keď neefektívneho nasadenia. Prejavila sa mierna prevaha hosťujúceho týmu, ale len herne, výsledkovo bol prvý polčas obojstranne jalový, keď Dubnickí chalani poriadne smerom na bránu zakončili asi len raz, drobili hru pred šestnástkou súpera prihrávkami, často nepresnými a už „po funuse“. Na vlastnej polovici ihriska posúvali často zbytočne loptu späť až na Luba Miakiša v bráne.
V druhom polčase padli prestávkové slová o hre trénera Juraja Bútoru na úrodnú pôdu, keď aj vďaka tomu že na Trenčanoch sa začínala prejavovať únava z odrážania tlaku, stali sa útoky Dubnice nebezpečnejšie a konečne sa dočkali hostia aj gólového vyjadrenia stavu na ihrisku. V 51. minúte strelil prvý gól Dominik Dohňanský. To posadilo útočiacich hráčov MFK na koňa a naopak, prejavilo sa na miernej rezignácií súpera a v 57. minúte strelil čerstvo vystriedaný Tomáš Dražkovec druhý gól. V 60. minúte potvrdil výhru na konečný stav 0:3 Daniel Floriš.

Áčko starších žiakov MFK Dubnice tak potvrdilo svoje zatiaľ dominantné postavenie v tabuľke, keď vedú II. ligu st. žiakov ZSFZ s 25. bodmi pred druhým MŠK Považská Bystrica s 18. a FK Lokomotíva Trnava so 17. bodmi.

Vyzdvihnúť musíme aj výkon hlavného rozhodcu Patrika Buriana a jeho asistenta Romana Kovačika, ktorí viedli zápas naozaj korektne a citlivo, čo v súťaži často nebýva samozrejmé.
Podľa nášho sčítania videlo zápas niečo viac ako 40 divákov

Zopár fotiek zo zápasu v prílohe, ostatné fotky vo fotogalérií i-Dca.

Tak som sa nechal vyprovokovať Robertom, ktorý sa vracal sklamaný z výletu zo Žiliny, na asi poslednú zmrzlinu v tomto roku. Robert, inak známy pod skratkou eRZet, ešte známejší ako nadšený fotoaparátista a kameraman a najznámejší ako nadšený člen fanklubu Vlastičky Mudríkovej, rád cestuje hore – dolu po všetkých akciách aj vďaka Ficovi. Robert je totiž už dôchodca a jeho hyperaktivite vyhovuje cestovanie vlakom zadarmo. Vyrazil som von hneď po telefonáte že ma čaká pred „Turkom“ a cestou som prehodil cez plece fotobrašňu. Oplatilo sa, lebo okrem lízania zmrzliny a preberaniu témy čo s víkendom (aj tým budúcim) som zmerčil dve mladé a šarmantné dámy. Jedna sa evidentne s veľkou chuťou kŕmila čokoládovou zmrzkou a po zvolení že môžem fotiť, vzniklo zopár, myslím si celkom slušných obrázkov. Nech sa páči kuknúť:

No Images found.

Občas sa stáva že dochádza k nedorozumeniam ohľadne fotiek a fotografovania. Aj preto sem dávam výklad § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o tom kedy je možné, ako to nazval zákon “vyhotoviť obrazové snímky alebo podobizne” a použiť ich. Dúfam že to pomôže predísť mnohým nedorozumeniam. Všetko je v ľuďoch a v komunikácií medzi nimi.
Fotografovanie osôb
Zákon konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
· na vedecké účely
· na umelecké účely
· pre tlačové, filmové, rozhlasové, televízne a iné spravodajstvo

Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:
a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.

Zásah do súkromia
Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva).

Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.

Osoby verejného záujmu
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.
Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho
zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).

Príklad z praxe – Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Policajt sa pri výkone svojej funkcie nemôže obhajovať právom na ochranu súkromia.
Výnimkou je fotografovanie sudcov v súdnej sieni, kde na vytvorenie fotografie je potrebný súhlas sudcu.
Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá.
Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).
Príklad z praxe – Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti, okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život. Súd usúdil, že verejnosť nemala legitímny záujem dozvedieť sa niečo o Caroline von Hannover alebo ako sa všeobecne správa v súkromnom živote, i keď sa objavila na miestach, ktoré nemožno vždy označiť za miesta v ústraní a bola verejnosti dobre známa.
Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria – či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.

Súkromné osoby
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.
Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.
Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.

Privolenie k fotografovaniu
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením.
Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním.
Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.
Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).
Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie. Ak dá osoba výslovné privolenie na vyhotovenie fotografie.

Zákonné licencie
Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.
Vyhotovenie a použitie takejto fotografie:
– musí byť primerané (do formy, rozsahu i obsahu je odôvodnené vyhotovenie a aj použitie takejto fotografie)
– nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (ako je napr. zjavný záujem na ochrane súkromia, alebo na vyhotovenej fotke osoba vyzerá tak, že ju zverejnenie fotografie môže zosmiešniť, alebo je k fotke neprimeraný komentár).

Fotografovanie na umelecké účely
Fotografia, hoci je autorským a jedinečným dielom svojho autora, nie vždy je vytvorená na umelecké účely. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu.

Fotografovanie na účely spravodajstva
Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave. Zákon však aj pri týchto zákonných licenciách stanovuje obmedzenie.

Fotografovanie iných objektov
Fotografovanie, iných objektov ako je jednotlivec, nie je, až na určité výnimky, v slovenskom právnom poriadku upravené. Preto treba posudzovať pri fotografovaní napr. domu, auta, prírody, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka týchto predmetov (napr. zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).
Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov. Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.
Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.
Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.
Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov). V prípade takéhoto zákazu fotografovanie v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok, nie to ešte trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo – požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).

i-dca