Všetky články z tohto webu, témy NÁZORY, REPORTY, V MESTE A OKOLÍ
a články všetkých autorov v BLOGOVISKU.
Už túto nedeľu sa dočkáme zapálenia prvej Adventnej sviece, tak ako sa to stalo v Dubnici nad Váhom dobrým zvykom. Čo všetko tomu predchádzalo, aké prípravy – realizácia Adventného venca, postavenie Vianočného stromu a tribúny na námestí Matice slovenskej si môžete pozrieť v priloženej fotogalérií.
Fotografie sú upravené do 256 odtieňov sivej (od bielej po čiernu). Kto má rád farbu, nemusí smútiť, neskôr pridám do fotogalérie i-dca ich originál – farebnú verziu.
Bol som sa poprechádzať, samozrejme s foťákom po novom OZC Astra. Kto nevie, je to práve dokončovaná prízemné budova na námestí Matice slovenskej. Nie že by som nemal ako inak tráviť nedeľné predpoludnie, ale nedalo mi neísť sa kuknúť na to čo je nové. A pozrieť sa na to aká je realita, čo sa týka „kuvičích hlasov“ ohľadne odpojenia podchodu od autobusovej zastávky a chodníku, aj to ako vyzerá ten výjazd, ktorý hrozí podľa majstrov sveta v predpovedaní dopravným kolapsom.
Asi ako takmer vždy sú hlasy „pesimistov“ v predstihu pred zdravým rozumom. Východ z podchodu je napojený tak ako má, nie je problém ho po prechode prekonať kľudne aj s kočiarikom, či invalidným vozíkom. A ten dopravný chaos – každý kto naozaj už zopár rokov šoféruje vie, že žiaden kolaps nehrozí, Jednak je to parkovisko pred Billou pre pár áut, teda nič gigantické na spôsob Lauga s Tescom v Trenčíne a jednak, vjazd a výjazd je iba „po pravej ruke“. Žiadne prepletanie sa medzi autami do ľava. Kolaps nemôže vzniknúť ani náhodou, aspoň pokiaľ nebudú v aute sedieť tí odborníci, čo ho prorokujú 😀
Spravil som 45. fotiek z interiérov už takmer hotovej Billy, aj zo zákutí, ktoré ako zákazníci nikdy neuvidíte. Prešiel som pozemnú garáž a pofotil aj trošku interiéru. Nech sa páči nakuknúť:
Revitalizácia komunikácií a s tým spojenej dopravnej infraštruktúry sa dotkla aj celej ul. Pionierskej. Po kladení nových inžinierskych sietí nastal čas na posledný krok – opravu rozkopaných chodníkov.
Mesto využilo situáciu a zároveň s opravou sú aj rozšírené. Čo je ale pre obyvateľov priľahlých bytoviek dôležitejšie, konečne sa dočkali aj parkovacích plôch a aj rozšírenia prístupu k svojim obydliam.
Dnes bol v prítomnosti primátora mesta p. Jozefa Gašparíka, prednostu MsÚ p. Mariana Michalca, reštaurátora praniera p. Juraja Krajču a iných hostí, za vystúpenia historickej skupiny Wagus z Trenčína slávnostne odhalený a pripojený výstrelom z dela k zrekonštruovaným pamiatkam Dubnice nad Váhom aj pranier, inak aj „stĺp hanby“ stojaci pred kaštieľom.
Rekonštrukcia zahŕňala očistenie od tmelov, rastlín, machu a iného nasadaného biologického materiálu. Po očistení prešlo teleso stĺpu hanby tmelením výpadkov a úbytkov hmoty, ošetrenie hydrofóbnym náterom, ako aj rekonštrukciou a konzerváciou kovových prvkov. Celá obnova bola krytá z dotácie ministerstva kultúry vo výške 2.500€ a z príspevku mesta 600€. Pôvodne stál mestský pranier z roku 1728 uprostred parku Ilešházyovského kaštieľa. Stĺp hanby je barokový štvorhranný kamenný stĺp, ktorý má na vrchu umiestenú jednoduchou rímsovú hlavicou s kamennou guľou. Pomocou želiez na troch stranách sa k stĺpu uväzovali ľudia na základe rozhodnutia richtára, ktorí boli odsúdení za menšie priestupky, ako bohorúhačstvo, ublíženie na cti, ohováranie, výtržníctvo, cudzoložstvo, či menšie krádeže a to až do konca 18. storočia. Ťažšie zločiny sa trestali smrťou sťatím alebo obesením.
Študentskú kvapku krvi, konanú 18.11.2015 od 8:30 na počesť zosnulého spolužiaka Marcela dnes zorganizovala žiacka školská rada SOŠ Dubnica nad Váhom. Každý kto chcel sa mohol zúčastniť a darovať krv aj ako pomoc všetkým, ktorí ju potrebujú. Vďaka patrí každému, kto sa zúčastnil. V priloženej malej fotogalérií so môžete pozrieť 26 fotografií z akcie, tento krát v ČB úprave…
Dubnickému kaštieľu opäť vládli strašidlá, tentokrát s podtitulom … uväznení v čase. Nočné prehliadky sa uskutočnili v dňoch 6. a 7. 11.2015 od 19.00 hod.
Do šľachtického sídla Ilešháziovcov sa vrátili v čase jeho významní majitelia a stretlo sa hneď niekoľko generácií naraz: Gróf Gašpar Ilešházi s manželkou Helenou Thurzovou, Juraj Ileśházi so svojou treťou manželkou Johanou Lavínou Buccelini, s ktorou prežíval kruté chvíle, manželka Jozefa Ilešháziho Terézia von Abensberg, žiaľ, tentokrát prišla sama, pretože Jozef ochorel. Jozefov syn Ján Baptista, ktorý v kaštieli umrel, tu ostal a po nociach sa prechádza po prázdnych komnatách kaštieľa, sa opäť zvíta s manželkou Sidóniou Batáňovou. Posledný z rodu, Štefan II. je tu bez milovanej manželky Terézie, ktorú zastihol krutý osud… zdroj
V priloženej fotogalérií si môžete pozrieť 12 softvérovo upravených fotografií. Vo fotogalérií i-dca si môžete pozrieť všetkých 71 fotografií bez úprav, tak ako boli nafotené. V prípade záujmu o niektorú fotografiu nás môžete kontaktovať pomocou formuláru „kontakt“
Je veľa miest v Dubnici nad Váhom a jeho okolí, ktorými sa môžeme pochváliť. Sú však aj také, ktorými sa pochváliť nedá. Často sú tieto miesta utajené zraku bežného občana. Jedno z týchto miest je v skrytom zákutí intravilánu mesta. Nazval som ho „base camp“. Je to tábor, v ktorom býva skupina bezdomovcov. Bohu žiaľ aj takéto miesto „reprezentuje“ dobu a divný systém ktorý v nej vládne.
V stredu sa na Borčickom trávniku odohrala dlho očakávaná dohrávka 4. Kola Slovnaft Cupu. Domáci žraloci západnej skupiny DOXXBERT ligy privítali prvoligistu zo Žiliny.
Prvý polčas sa niesol v znamení žltozelenej, keď Fabušovci nastúpili na ihrisko asi s prílišným rešpektom, ale prejavila sa aj väčšia homogenita kvality v Žilinskom kádri dvomi gólmi v domácej bráne v podaní Haskića a Škriniara. Po polčase sa uplatnila (aj zvýšená) bojovnosť a veľké herné nasadenie Borčíc. Niekoľko krát ohrozili Žilinskú svätyňu, pekne zakončoval najmä Bašista a dokonca zaznamenali aj gól z hlavy Plavšića po peknej akcií Barčíka, Bohu žiaľ pre postavenie mimo hry neplatný.
Nakoniec predsa len udreli znovu hráči Žiliny, keď v 82. minúte uzavrel skóre zápasu na 0:3 Jánošík. Potešiteľné je ale že Borčické mužstvo mohlo ísť z ihriska so vztýčenou hlavou, dalo do hry to na čo malo a predviedlo že plány majiteľa mužstva dostať sa do najvyššej súťaže nie sú nereálne.
Kompletné zápasové info nájdete na internetovej stránke FUTBALNET-u.
Priložené obrázky majú byť pozvánkou na celý fotoreport zo zápasu vo fotogalérií i-dca.
Typický jesenný deň. Zatiahnutá obloha, nejaké zrážky, skôr rosa z hmly a nízkej oblačnosti ako dážď. Všadeprítomná vlhkosť dáva vyniknúť jesenným farbám a vôňam. Ľudia väčšinou, pokiaľ nemusia ani nos nevystrčia von. Až na pár bláznov, ktorí majú radi tento čas, keď je kľud a ticho niekde vonku umocnené práve tou samotou. K tým bláznom sa pridávajú ešte rybári a poľovníci. Jednoducho jeseň je „ich čas“. Hoci nie som členom poľovného, ani rybárskeho spolku, vybral som sa von. Bol som rád že môžem spojiť príjemné s užitočným.
Cestou okolo jazier štrkovne som stretol aroganciu. Samozrejme, arogancia je vlastnosť a tú samú len tak nestretnete. Vždy ju sprevádza nejaký človek. Tento raz to bol rybár, ktorý si čas pri prútoch nahodených na kapra krátil umývaním auta, dva či tri metre od brehu vody. Spravil som záber, potom druhý a keďže ma stále nezbadal, tak som šiel k nemu. Keď ma zaregistroval a všimol si fotoaparát na krku, vyskočil ako postrelený srnec s krikom na mňa že čo tam robím a kto mi tam (na štrkovni) dovolil fotiť. Zrejme tušil, že ho môžem mať už vo fotoaparáte (tušil správne)…
Pokojným hlasom som sa mu snažil vysvetliť že nerobím nič zlé, neporušujem žiaden zákon a nekonám ani nič amorálne. Zrejme ani neregistroval čo vravím, len sa ma snažil presvedčiť že nemám právo tam fotiť. To som už nevydržal a spravil som ešte jednu fotku do tváre, čakajúc ako zareaguje. Samozrejme, nič dobré a pekné nepovedal. Kontroval som mu tým, že na rozdiel odo mňa, čo neporušujem zákon, on ich zrejme porušuje niekoľko. V prvom prípade umýva auto priamo na brehu vody a v druhom, to územie v ktorom ho umýva je vyhlásené ako chránená vtáčia rezervácia.
Pán (na fotke) spustil príval argumentov. Vraj som sprostý, hovno tomu rozumiem, on vraj už takto umýval auto aj pred policajtmi a tí mu nič nemohli, lebo aj vtedy, aj teraz nepoužíva žiaden saponát. Nehádal som sa viac s ním, nakoľko som si nebol istý čo k veci hovorí zákon. Ubezpečil som ho, že si doma vyhľadám príslušný paragraf a potom budeme vidieť, kto je (podľa jeho slov) blbec.
Najskôr citát zákona o vodách č. 364 z roku 2004, §77:
(1) Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto (f) umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
Amen. Nikde v litere zákona nie je, či tým umývaním sa myslí iba čistou vodou nabranou zo štrkovne, alebo s použitím saponátu, či niečoho iného… To mi stačí. Hľadať zákon o ochrane prírody a s tým spojených činností vykonávaných v chránenom území ani nebudem.
Len je škoda, že dotyčný pán si neuvedomuje, čo činí, Iste budem za toho najväčšieho debila u neho a pritom ho ani nenapadne, že to je on, čo sa správa arogantne voči druhým a svojmu okoliu. Ako by sa mu páčilo, keby nabudúce, keď si príde oddýchnuť na ryby, na brehu stálo zopár stoviek áut z Dubnice, a s nevinným úsmevom v tvári by ich „čistou“ vodou majitelia umývali …
V domácom zápase mala Iskra Borčice možnosť potvrdiť vedúce postavenie v tabuľke DOXXBET ligy – sk. západ, ktorú o skóre vedie pred druhým FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa. Zároveň mala možnosť oplatiť letnú prehru z 2. kola, kedy Trnavskí mladíci v extrémne teplom počasí ubehali mužstvo z Borčíc. Bezgólový prvý polčas sa niesol v znamení obojstranne dobrého futbalu, domáce Borčice mali vďaka hráčskej kvalite o niečo málo viac z hry. Trnavské B-éčko hrozilo najmä rýchlymi protiútokmi, ktorým však chýbal záver pre väčšie ohrozenie Penksovej brány. Hosťujúca obrana mala problém najmä s agilným Barčíkom, pri bránení ktorého museli neustále zdvojovať, aby ubránili tohto hráča, čo vytváralo šance pre ostatných útočiacich hráčov Iskry…
Po prestávke sa im to však nepodarilo a najlepší hráč zápasu v domácom drese v 51 minúte skóroval. V 65. minúte zvýšil stav na 2:0 exDubničan Oliver Augustíni a v 73. minúte jemne zmenil smer lopty hlavou do brány Bašista. Stalo sa tak po rozohratí štandartky a centri Barčíka, ktorý bol predtým aj faulovaný. Druhý polčas bol v podaní Trnavy dosť nervózny, keď rozhodca odmenil žltou šesť členov Trnavského mužstva, ktoré si tak vrátane jednej žltej z prvého polčasu odnáša okrem prehry aj sedem kariet.
všetkých 80. fotografií zo zápasu vo fotogalérií i-dca, tu malá ukážka:
V sobotu 10.10.2015 sa konal pred ABC-čkom už 6. ročník medzinárodných majstrovstiev Dubnice nad Váhom vo varení gulášu. O prvenstvo sa rozhodli zabojovať nielen naši priatelia z družobných miest Vác a Otrokovíc, ale aj skupina poslancov na jednej a mesto pod vedením primátora na druhej strane.
Počasie hrozilo kaziť dažďom celý deň, nakoniec ale zostalo len pri hrozbách a tak účasť Dubničanov viac poznačil fakt, že ani dva dni pred akciou som na Googli nenašiel čo len slovko o tom že sa nejaká podobná akcia koná a kto ju usporadúva. Deň pred akciou nevedel o 6. ročníku tejto akcie ani facebook, a to už je čo povedať. Ako sa vraví, kto nie je na facebooku, ako keby ani nebol. Myslím si že táto inak veľmi vydarená akcia si zaslúžila podstatne lepšiu propagáciu, v dnešnej dobe presýtenej vizuálnym smogom jednoducho mať jeden, či dva plagáty nestačí.
Hoci bol oficiálny začiatok stanovený na 12 hodinu, už o 11 bolo vidieť na súťažiacich že boj o prvenstvo berú smrteľne vážne a nepodceňujú technické prípravy. Pozorovaním súperov sa snažili čo to uhádnuť z ich taktiky a hlavne odhaliť ich tajné tromfy, či know-how.
O nezmieriteľnom boji svedčí aj fakt, že okrem legálnych zbraní sa jednotlivé tímy uchýlili aj k menej čistým praktikám a hneď na začiatku rozbalili na svojich stoloch nejaké tie ich „domáce“ špeciality. Zjavil sa chlieb s oškvarkovou nátierkou a cibuľou, tlačenka, klobása, grilovaná krkovica, marinovaný podbradok, žobrácka kaša, .. Každý z nich sa tak snažil nalákať odbornú porotu práve k tomu svojmu stolu a nakloniť si ju aj niečím na zohriatie. Špeciality potešili aj okoloidúcich, ktorí s takmer stopercentnou istotou potvrdili fakt, že nejaký hamburger, či podobný biznisfood ani zďaleka nemajú na takúto Slovensko – Maďarsko – Českú zdravú výživu, najmä ak jej trávenie je podporené kvapkou bezkolkovej prevencie. Pri pohľade na toto všetko by Bruselských úradníkov asi trafil šľak 😀
všetky fotky môžete vidieť vo fotogalérií i-dca
Zapálením ohňa v kotloch spadlo zo súťažiacich všetko predštartovné napätie. Teraz vládlo na jednotlivých stanoviskách okolo kotlov už len plné nasadenie a sústredenie, ale aj tak nám niektorí súťažiaci stihli popri práci čo to povedať. Napríklad riaditeľ Dumatu p. Ublanič nám prezradil, kedy je guláš dobrý. Podľa jeho slov najmä vtedy, keď je človek hladný. Ceste k dobrému gulášu podľa neho pomáha aj fakt, ak ho človek varí s láskou. Podľa neho bola moja otázka položená veľmi správne, lebo on guláše delí iba podľa toho či sú dobré, alebo zlé. Za zlý guláš môže iba to, ak sa niečo preženie a je toho v guláši veľa. Zle pre guláš podľa neho je aj to, ak sa guláš oklame a je v ňom málo mäska. Jeho slová ďalej citovať nemôžem, lebo zistil že sa mu niekam stratilo skoro celé súťažné družstvo v osobách primátora a viceprimátora … 🙂
Skôr ako sa mi stihol k rovnakej otázke vyjadriť z druhého družstva poslanec p. Sečány, jeden z jeho kolegov (radšej nebudem menovať, možno sa aj sám prezradí) stihol poznamenať, že pre dobrý guláš je najdôležitejšie sa neožrať počas jeho varenia. Podľa p. Sečányho je ale úspech skrytý v základe gulášu, teda v správnom množstve cibule a v jej akurátnej príprave. Druhým faktorom dobrého gulášu podľa neho sa skrýva v mäsku. Divina, alebo dobrá hovädzina, žiadna bravčovina.
Súťažiaci z Otrokovíc odpovedali na otázku „na čo sa môžeme tešiť“ veľmi diplomaticky: „Na Michelinskú hviezdu a na klasický guláš z hovězí kližky“ (hovädzí močing, pozn. autora). Viac nechceli takticky nič prezradiť, nakoľko celá súťaž bola ešte len v začiatkoch.
Hostia z Maďarského Vácu prejavili veľkú radosť že sme ich pozvali a zároveň všetkých ubezpečili, že ešte väčšiu radosť budú mať ak budú aspoň predposledný.
Celý program spestrovalo niekoľko plánovaných vystúpení. Hudobná skupina Duo M, Skupina historického šermu z Prahy, oldies Vršatec. Slovo „plánovaný“ nebolo samoúčelné. Spontánne sa začali baviť všetci zúčastnení, hudba do tanca a spevu primäla aj divákov a najvzácnejšie chvíle plné dojatia ale vyvolal už viac ako 86. ročný pán Zimák z Otrokovíc. Môžeme si ho pamätať ako zbormajstra speváckeho súboru ktorý pred časom vystúpil aj v Dubnici nad Váhom v rámci kultúrneho leta. S požičanou harmonikou, spolu s kolegyňou so súťažiaceho družstva z Otrokovíc neplánovane zahrali a zaspievali niekoľko Valašských pesničiek, ktoré chytili za srdce asi každého kto sa zúčastnil. Zároveň prezradím že p. Zimák sa so svojim zborom predstaví v kostole sv. Jakuba počas Vianočných koncertov.
Porota to mala veľmi ťažké. Podľa ich slov boli všetky guláše jedlé 😀 Malé detaily posunuli na tretie miesto poslanecký guláš. Druhé miesto si vybojovali hostia z Vácu a na prvom mieste, aj keď bez Michelinskej hviezdy sa umiestnili Otrokovice. Ich podanie gulášu zabodovalo svojou netradičnou prípravou, ale zaslúžil si prvenstvo aj chuťou a všetkými kvalitatívnymi parametrami.
Netrvalo dlho a o to aby v kotlíkoch zostali iba naberačky sa postarali rady Dubničanov. Som rád že som sa zúčastnil tejto podarenej akcie a teším sa na už 7. ročník. Zopár tu priložených fotiek by malo byť pozvánkou na ♦ kompletný fotoreport ♦ z akcie, kde je presne 227 fotografií 😉
6.10.2015 sa v Ilave odohral priateľský prípravný zápas medzi 16. ročnými reprezentantmi Slovenska a Česka. Slováci zvíťazili najtesnejším možným spôsobom 1:0 po hrubej chybe Českého brankára hneď v úvodných minútach.
Po zbytok zápasu sa hral síce bojovný, ale fér futbal. Bohu žiaľ v intenciách toho na čo je Slovenský divák naučený, väčšinou medzi šestnástkami a chudobný na gólové príležitosti.
Slovenské mužstvo malo o niečo viac hry, vyzeralo to na lepší fyzický fond, ale ten rozdiel bol tak malý, že ho nedokázalo pretaviť do druhého gólu. Zároveň to stačilo ale na to, aby sme udržali české mužstvo po väčšinu zápasu mimo dosah našej brány a nedovolili im ani len korigovať stav.
Všetky fotky vo fotogalérií i-dca.
V pondelok 5.6.2015 sa uskutočnilo stretnutie Akadémie Jozefa Jankecha s rodičmi detí, ktoré trénujú futbal zastrešené touto neziskovou organizáciou v Dubnici nad Váhom. Stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia mesta Dubnica nad Váhom, konkrétne viceprimátor p. František Mikolášek a poslanec MsZ a člen finančnej komisie Ing. Viliam Sečány. Stretnutie otvoril a viedol Ing. Miroslav Bičan, ako štatutár a výkonný riaditeľ nadácie, ktorý v úvode rodičom, ktorý prichádzajú do styku s AJJ prvý krát v stručnosti predstavil Akadémiu, jej krátku históriu a poslanie…
Po týchto formalitách už boli na rade len prozaické veci ktoré trápia na Slovensku asi každého, peniaze, výdavky, financovanie. Ako prvé p. Bičan vysvetlil rodičom najmladších detí, ktoré začali svoje futbalové kroky zápisom do najnižších ročníkov prípraviek príspevkový systém.
V druhom kroku bola rodičom predstavený minimálny finančný objem, ktorý musí AJJ zabezpečiť pre úspešné absolvovanie tréningového procesu a súťažného ročníku. Medzi najväčšie finančné záťaže patrí určite doprava, jej priemerný mesačný objem sa pohybuje nad hranicou 2100 eur. V druhom rade medzi výdavky ktoré značne zaťažujú rozpočet Akadémie sú odmeny pre trénerov a zberné faktúry z futbalového zväzu, ktorými sa financujú rozhodcovia a delegáti majstrovských zápasov, ako aj iné administaratívno-technické záležitosti. V tretej skupine síce najmenších položiek, ale ich súčtom významným podielom je uhrádzanie zdravotníckej a usporiadateľskej služby, pranie dresov, pitného režimu, výbava lekárničiek a iné. V zásade predstavujú minimálne mesačné výdaje AJJ v priemere sumu 6 až 6 a pol tisíca eur.
Na pokrytie minimálnych nákladov slúži v prvom rade dotácia mesta Dubnica nad Váhom vo výške 35 tisíc eur, výber členského v mesačnej výške (v ideálnom prípade) cca 2100 eur. Ďalej je to príjem z 2% odvedenej dane, ktoré predstavovalo za rok 2014 2.910 eur a iné drobné príjmy, ako je zisk z rodičovskej zábavy, či vzdelávacích poukazov.
Ideálnym stavom by bolo naplnenie rozpočtu na 75 tisíc eur a viac, kedy by mohlo dôjsť aj k potrebnej obnove materiálovo – technického zabezpečenia, ako sú lopty, tréningové náradie a podobne.
Výkonný riaditeľ AJJ p. Bičan zároveň vyzdvihol aj inú nezištnú pomoc mesta, ktorá odhadom predstavuje približne 100 tisíc eur a to je možnosť bezplatného využívania mestského športového areálu s vodou a energiami. V tomto rozpočte sú zahrnutí aj pracovníci starajúci tvoriaci nevyhnutné technické zázemie, ako je upratovanie, starostlivosť o trávniky hlavného a pomocného ihriska a podobne. Kritiku ale namieril do vlastných radov, do rodičov, ktorí sa pomerne pasívne stavajú k možnosti pomôcť financovať mládežnícky futbal. Konkrétne vytkol fakt že do výberu z 2% odvedenej dane sa zapojilo veľmi málo rodičov a takto vygenerovaná suma bola len 2.910 eur. Kritizoval aj fakt, že Dubnica nad Váhom, ako mesto s viac ako 25 tisíc obyvateľmi a širokou základňou futbalovej mládeže „prehralo“ boj o dotáciu 3.000 eur z nadácie SPP, kedy sme v bezplatnom hlasovaní pomocou MT dokázali získať iba približne 950 hlasov. Zahanbilo nás viac obcí, ktoré majú len 500, či 600 obyvateľov a dokázali si zabezpečiť aj viac ako trojnásobok hlasujúcich.
V návrhu zlepšenia p. Bičan požiadal rodičov, aby si v mladších ročníkoch – od U15 dole zvolili a delegovali zástupcov z jednotlivých ročníkov, ktorí doplnia orgány Akadémie. Navrhol aj možnosť bezplatnej usporiadateľskej služby z radov rodičov na majstrovských zápasoch. Za pozitívum označil fakt, že sa podarilo zlepšiť tréningový proces atletickou prípravou ktorú absolvujú raz týždenne všetky trénujúce ročníky žiakov aj dorastencov. Jej primárnym cieľom je zlepšiť pohybovú kultúru, rýchlosť a efektívnosť pohybu. Druhým svetlým bodom sú nesmelé začiatky, či skôr obnovenie regenerácie v kúpeli a masážami v dorasteneckých ročníkoch po zápasoch.
Výkonný riaditeľ AJJ p. Bičan zároveň všetkých oboznámil s faktom, že snaha o získanie dotácie na prestavbu bývalého hádzanárskeho ihriska, terajšieho VIP parkoviska známeho aj pod názvom JAPEX skončila neúspechom. Nesplnili sme politické kritériá a naše vedenie mesta nie je politicky orientované smerom k vládnucej strane. Rekonštrukcia umelej trávy na 2-ke ihrisku sa zatiaľ odkladá pre prílišnú finančnú náročnosť, keďže môže podľa kvality novej umelej trávy predstavovať až sumu 100 tisíc eur.
Rodičom a všetkým zúčastneným sa prihovoril aj poslanec MsZ Ing. Sečány, ktorý zaspomínal na časy keď sa mládežníckemu futbalu darilo pracovať v podstatne lepších podmienkach a načrtol vízie, ktoré by časom mohli tento stav obnoviť. Ubezpečil zúčastnených o plnej podpore mesta mládežníckemu futbalu. Uviedol že plán zastabilizovania hokeja v Dubnici nad Váhom sa podaril, keď sa zastavil úplný kolaps detského a juniorského hokeja, situácia sa zlepšila a podarilo sa dosiahnuť stav, keď by mal nastať opäť progres. Teraz podľa jeho slov venujú svoje sily a aj prostriedky do toho, aby sa podarilo dosiahnuť progres aj v mládežníckom futbale a podarilo sa ho odpútať z hranice prežitia. Poznamenal spolu s viceprimátorom p. Mikoláškom že sa začínajú diať aj určité zmeny, ktoré môžu predznamenať pokrok aj vo futbale dospelých. Tieto dva elementy, seniorský a mládežnícky futbal totiž jeden bez druhého nemôžu zdravo fungovať a môžu sa rozvíjať iba vo vzájomnej symbióze.
Rodičia najmladších žiackych kategórií boli ešte upozornený na niektoré technické aspekty, najmä na to, aby svojim deťom kupovali kvalitatívne správne lopty slúžiace na tréning a hlavne správnej veľkosti. Prípravky môžu používať veľkosť lôpt č.5., ale v žiackych kategóriách po U13 by sa mala používať výhradne veľkosť 4., túto veľkosť používajú aj ženy a dievčatá. Veľkosť lôpt č.5. je určená starším kategóriám, od U14.
J.Z.
Na záver si môžete pozrieť zopár fotiek zo stretnutia AJJ s rodičmi na starej tribúne športového areálu:
Pondelok som mal celkom vyplnený a v podvečer som ešte utekal na stretnutie rodičov futbalovej omladiny s Akadémiou Jozefa Jankecha a zástupcami mesta. Schôdza sa konala na starej tribúne futbalového štadióna 16:45. Prišiel som skôr, ani neviem prečo som bol v omyle že to celé má začiatok už o pol piatej. Keďže som mal foťák so sebou, mal som čas a na štafáku bolo kopec ľudí, spravil som zopár fotiek .. Možno niekoho spoznáte 😉
Dnes odohralo zatiaľ neporazené mužstvo U15 MFK Dubnica nad Váhom majstrovský zápas 9. kola II. ligy ZSFZ na pôde súpera – AS Trenčín v Zamarovciach. Prvý polčas sa niesol v znamení boja a slušného, aj keď neefektívneho nasadenia. Prejavila sa mierna prevaha hosťujúceho týmu, ale len herne, výsledkovo bol prvý polčas obojstranne jalový, keď Dubnickí chalani poriadne smerom na bránu zakončili asi len raz, drobili hru pred šestnástkou súpera prihrávkami, často nepresnými a už „po funuse“. Na vlastnej polovici ihriska posúvali často zbytočne loptu späť až na Luba Miakiša v bráne.
V druhom polčase padli prestávkové slová o hre trénera Juraja Bútoru na úrodnú pôdu, keď aj vďaka tomu že na Trenčanoch sa začínala prejavovať únava z odrážania tlaku, stali sa útoky Dubnice nebezpečnejšie a konečne sa dočkali hostia aj gólového vyjadrenia stavu na ihrisku. V 51. minúte strelil prvý gól Dominik Dohňanský. To posadilo útočiacich hráčov MFK na koňa a naopak, prejavilo sa na miernej rezignácií súpera a v 57. minúte strelil čerstvo vystriedaný Tomáš Dražkovec druhý gól. V 60. minúte potvrdil výhru na konečný stav 0:3 Daniel Floriš.
Áčko starších žiakov MFK Dubnice tak potvrdilo svoje zatiaľ dominantné postavenie v tabuľke, keď vedú II. ligu st. žiakov ZSFZ s 25. bodmi pred druhým MŠK Považská Bystrica s 18. a FK Lokomotíva Trnava so 17. bodmi.
Vyzdvihnúť musíme aj výkon hlavného rozhodcu Patrika Buriana a jeho asistenta Romana Kovačika, ktorí viedli zápas naozaj korektne a citlivo, čo v súťaži často nebýva samozrejmé.
Podľa nášho sčítania videlo zápas niečo viac ako 40 divákov
Zopár fotiek zo zápasu v prílohe, ostatné fotky vo fotogalérií i-Dca.
Tak som sa nechal vyprovokovať Robertom, ktorý sa vracal sklamaný z výletu zo Žiliny, na asi poslednú zmrzlinu v tomto roku. Robert, inak známy pod skratkou eRZet, ešte známejší ako nadšený fotoaparátista a kameraman a najznámejší ako nadšený člen fanklubu Vlastičky Mudríkovej, rád cestuje hore – dolu po všetkých akciách aj vďaka Ficovi. Robert je totiž už dôchodca a jeho hyperaktivite vyhovuje cestovanie vlakom zadarmo. Vyrazil som von hneď po telefonáte že ma čaká pred „Turkom“ a cestou som prehodil cez plece fotobrašňu. Oplatilo sa, lebo okrem lízania zmrzliny a preberaniu témy čo s víkendom (aj tým budúcim) som zmerčil dve mladé a šarmantné dámy. Jedna sa evidentne s veľkou chuťou kŕmila čokoládovou zmrzkou a po zvolení že môžem fotiť, vzniklo zopár, myslím si celkom slušných obrázkov. Nech sa páči kuknúť: