Môj život s myopatiou (16.časť)
Úradník opäť víťazí II.
Aby nebolo toho dosť, život mi priniesol ďalšie prekvapenia, a ako inak, zo strany úradov. Tento raz zaúradoval Úrad práce a sociálnych vecí. V období od apríla do septembra roku 2013 som sa staral o chorú matku, ktorú postihol akútny stav artritídy. Prakticky len ležala s veľkými bolesťami, schopná prejsť iba ak na záchod. Bol som vtedy na odporučenie MUDr. Perichtovej „na PN“, a keďže som dostával ochranný príspevok z Úradu práce pri dlhodobej práceneschopnosti, prišla aj kontrola dodržiavania liečebného režimu. Kontrola bola vykonaná naozaj v netypický čas, v jednu augustovú sobotu o 9:15. V doručenom oznámení som bol upovedomený o tom, že som sa v tom čase nenachádzal v mieste trvalého bydliska a vyzvaný, aby som sa k uvedenej skutočnosti podal písomné vysvetlenie.
Vec: Vyjadrenie ku kontrole liečebného režimu
K zisteným skutočnostiam môžem uviesť nasledovné:
Vychádzkové hodiny mám povolené od praktickej lekárky od 10:00 do 12:00 a od 15:00 do 17:00. Dňa 24.8.2013 som sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska z toho dôvodu, že sa starám o chorú matku, ktorá sa lieči približne od februára 2013 na artrózu kolena II. stupňa a nakoľko je imobilná v tej miere, že nevychádza z domu, tak jej poskytujem určitú starostlivosť, ktorou sú: nákupy potravín, donáška obedov zo stravovacieho zariadenia SOLUS, zabezpečenie liekov, platby energií, doprovod matky k lekárovi a iné úradné povinnosti (vybavenie preukazu ZŤP, vybavenie zdravotnej pomôcky, preplatenie stravných lístkov na MÚ, zakúpenie stravných lístkov, odhlásenie koncesionárskeho poplatku, zaplatenie daní atď).
Dňa 24.8.2013 som bol v spomínanej dobe 9:15 na nákupoch potravín, nakoľko moja diagnóza (myopatia) je takého charakteru, že si musím záťaž určovať podľa môjho momentálneho fyzického stavu a nie je vždy v mojich možnostiach dodržať vychádzkové hodiny.
Moje vysvetlenie nemalo žiadny účinok. Úrad práce mi peňažný príspevok odobral, na základe rozhodnutia revízneho lekára z Ústredia úradu práce v Trenčíne. Vysvetlenie zo strany revízneho lekára bolo, že podobné povinnosti si mám riešiť počas vychádzkových hodín.
Nasledovalo ale oveľa väčšie prekvapenie. V letných mesiacoch som opäť absolvoval rehabilitačné procedúry v Konzíliu MUDr. Perichtovej. Pri jednej návšteve si ma zavolala do osobitnej miestnosti a oznámila mi, že „som jej poškodil, že mala kontrolu z úradu“ a naďalej ma nebude ošetrovať. Rehabilitácie vraj môžem dokončiť, ale mám si hľadať iného neurológa. Podrobnejšie vysvetlenie som nedostal, takže som sa mohol len domnievať, o ktorý úrad konkrétne šlo: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo Úrad práce? Ani v jednom prípade som sa však necítil vinný. V prípade porušenia liečebného režimu to bol výhradne môj problém, v prípade oznámenia na MUDr. Ježíka som kritizoval jeho, nie pani doktorku.
V tejto súvislosti však musím uviesť niektoré skutočnosti o tom, ako funguje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Keď som podal na MUDr. Ježíka spomínanú sťažnosť, tak som sa oboznámil s prípadom mojej praktickej lekárky, keď jej pacientka tiež podala sťažnosť na iného špecialistu. Čo ale nasledovalo, šokovalo pacientku aj lekárku. Úrad pre dohľad najprv skontroluje formálne náležitosti v zdravotnom zázname sťažovateľa, a ak nájde nejaké „pochybenia“ (môže ísť aj o neočíslované strany), udelí praktickému lekárovi pokutu. Presne toto sa stalo v spomínanom prípade. Úrad udelil pokutu praktickej lekárke a žalovaný špecialista vyšiel z prípadu bez poškvrny, pretože „nebolo preukázané pochybenie“ z jeho strany. Zdá sa, že na Slovensku je obľúbeným porekadlom, a nielen v politike, výrok „skutok sa nestal“. Stalo sa niečo podobné aj v prípade MUDr. Perichtovej? Neviem.
Ostal som teda bez dispenzarizácie. To by ani nebol taký problém, pretože liečba myopatie sa nekonala prakticky žiadna, nakoľko myopatie sú pohľadu západnej medicíny neliečiteľné, podobne ako rozličné obrny, skleróza multiplex a mnohé ďalšie neurologické ochorenia. Okrem rehabilitácií bol odporúčaný koenzym Q10 a fyzické šetrenie. Pravdu povediac, rehabilitácie boli bez účinku, a keď sa ma MUDr. Perichtová spýtala, či mi pomáhajú, a ja som jej povedal pravdu, iba potvrdila moju skúsenosť s vysvetlením: „…ale musíme ich písať.“ Mimochodom, neurológia je pomerne nešťastná špecializácia, čo sa týka terapie. Okrem vitamínov skupiny B, kortikoidov, rehabilitácií a kúpeľnej liečby nemá k dispozícii nejaké zásadnejšie a účinnejšie prostriedky.
Problémom bola ale moja operovaná noha. Po odmietnutí z strany MUDr. Perichtovej som ostal bez Cymbalty, lieku, ktorý mi pomáhal v neuropatických bolestiach. Boli len tri možnosti, ako sa k nemu dostať. Neurológia, ambulancia chronickej bolesti a psychiatria. Pre ambulanciu chronickej bolesti som nemal oficiálnu indikáciu. Hoci som mal pooperačné neuropatické bolesti, aby mi ju MUDr. Perichtová mohla predpísať, musela ako indikáciu písať depresiu, pretože z neurologického hľadiska sa účinná látka duloxetín aplikuje len pri polyneuropatii spôsobenej diabetickou nohou. Keďže Cymbalta je v prvom rade antidepresívum, neostávalo nič iné, ako navštíviť opäť MUDr. Glézla.
Dostavil sa ku nám so žiadosťou o predpis Cymbalty, ktorú užíval u Perichtovej, ktorá ho údajne vyradila z evidencie, lebo nedodržoval liečebný režim, kvôli tomu bol vyradený z ÚP, stará sa o 82 r. matku, na neurologii je evidovaný pre myopatiu…
Mal som teda lieky na pár mesiacov, ale neskôr som sa rozhodol vyhľadať iného psychiatra.