v meste a okolí

« z 5 »
« z 18 »

Námestie – asi najrozšírenejšia téma v Dubnici nad Váhom. Aj preto, že bola  použitá a nebojím sa použiť výraz „zneužitá“, už pred komunálnymi voľbami 2018… Dovolím si k tejto téme niečo napísať aj ja. Písal som síce k nej už veľmi veľa komentárov pod rôznymi príspevkami, či inými komentármi na FB, ale aj tak si myslím že si táto téma zaslúži konečne ucelené zhrnutie. Najmä preto, že stále stretám ľudí, ktorí sú ovplyvnení polopravdami, zavádzaním a skreslenými informáciami.

HISTÓRIA:

Námestie v Dubnici nad Váhom pred rekonštrukciou tvorili štyri elementy. Prvým bolo veľké betónové parkovisko pred OD Fix, z rozlámaných a zaolejovaných dlaždíc. Predsa len si pamätalo dobu, keď boli vo väčšine na ňom parkované autá ešte z predrevolučných dôb, ktoré často „nešetrili“ olejom a nechávali po sebe mastné stopy. Jediným skrášľujúcim prvkom boli veľké plechové kvetináče v drevených oplôtkoch.


Kvetináče zároveň oddeľovali parkovisko od druhého elementu – priebežnej komunikácie. Asfaltová cesta po celej dĺžke plochy v strede mesta (tvoriacej dnes námestie), od parčíku so sochou Panny Márie až po privádzaciu komunikáciu k OD Lidl bola v minulosti hojne využívaná tiež ako odstavná plocha najmä pre návštevníkov nášho mesta z okolitých obcí.

Tretím elementom tohto „centra mesta“ bolo množstvo chodníkov pre peších. Niektoré boli spevnené betónovými kockami (od podchodu), ale väčšinou to boli iba krížom-krážom spontánne vyšľapané spojnice, miestami vysypané šotolinou.

Štvrtý element tvorila zeleň. V prevažnej časti tvorená trávnikom, ktorý slúžil na venčenie psov pre celé široké okolie, so všetkými následkami (vtedy nebolo zvykom zbierať výkaly po štvornohých miláčikoch), občas na usporiadanie verejnej akcie a s obľubou využívaný prevádzkovateľmi  putovných atrakcií – kolotočov, strelníc, húsenkových dráh… Vzrastlú zeleň, pár menších ihličnanov a hlavne rozsiahlejšie porasty krovín slúžili asociálnym jedincom a ľuďom bez domova ako letné sídlo, noclaháreň a toalety zároveň.


Prišla možnosť v podobe eurofondov zmeniť tento „dedinský status“ a premeniť plochu na naozajstné námestie. Zhrniem celé dianie do pár viet. Možnosti aj podmienky boli striktne dané. Zjednodušene povedané, boli len dve. Ber… alebo nechaj. Ak by vtedajšie vedenie mesta nepristúpilo na tieto vopred určené a dané podmienky, dokonca aj v súbehu s komerčnými aktivitami, znamenalo by to odmietnutie miliónovej dotácie z eurofondov, na čo už čakali iné mestá… koniec programu dotácií bol za dverami. 

SÚČASNOSŤ:

A tak vzniklo Dubnické námestie. Aj kvôli hektickým termínom, keď muselo byť skolaudované aby neprepadli peniaze z eurofondov, vzniklo niekoľko chýb, predovšetkým technologického rázu. Rátalo sa s tým že po uplynutí „ochrannej“ lehoty päť rokov mesto tieto chyby odstráni, Námestie Matice slovenskej revitalizuje a doplní tak, aby bolo vo vyhovujúcom a spôsobilom stave. Lehotu päť rokov určuje legislatíva EU ako dobu, počas ktorej sa nesmie zasahovať do predmetu dotácií, meniť jeho charakter alebo inak ovplyvňovať jeho parametre, ktoré boli uvedené v podpísanej zmluve.


To bola pôda pre vznik prvých antipatií obyvateľov Dubnice nad Váhom, ktorí nevedeli že existuje táto ochranná lehota a pripisovali „nečinnosť“ pri odstraňovaní technických závad laxnosti, či neochote riešiť veci vedeniu mesta. Žiaľbohu aj informácie o tom že mesto plánuje zrekonštruovať a teda vylepšiť námestie a odstrániť  všetky vady, neboli s dostatočným dôrazom predostreté verejnosti. Môžeme si položiť  otázku: Kto mal a prečo dostatočne razantne neinformoval verejnosť v tomto, ale aj iných prípadoch… ja odpoveď viem…

(viac…)

Miesto dobrodružstiev a objavovania viacerých generácií detí z Dubnice nad Váhom, Novej Dubnice a Kolačína…

« z 5 »

Presne sto obrázkov z dvoch „prechádzok“ po ZTS-ke: 27.2.2022 a 2.3.2022. Hutný závod sa pomaly ale isto stáva minulosťou, aj preto som sa na tento objekt teraz zameral… Predpokladám že sa po ZTS-ke ešte pôjdem poprechádzať, preto to poradové číslo v názve 😀 

« z 9 »

77 obrázkov z fašiangového sprievodu v Bolešove

« z 7 »

Bol som si pofotiť búranie bývalej práčovne a 57 fotografií si môžete pozrieť aj Vy.

Dúfam len že celý mediálny humbuk okolo novej plavárne nebude len predvolebnou bublinou (dať spraviť štúdiu, či projekt ešte nič neznamená, kto sa trošku vyzná vie že takých sú tisíce). Teda rovnakým predvolebným sľubom a klamstvom na voličoch, „falošnou“ témou ako zaujať a opiť suchým rožkom voličov akým boli pred poslednými komunálnymi voľbami sľuby o bezplatnej MHD v Dubnici nad Váhom… 😀 Peniažky – Gašparíkom našetrených 6,6 milióna eur, za ktoré sa teraz začalo robiť, totiž pomaly skončia 🙂 Toľko môj názor a skúsenosti…

Čas ukáže 😉 

« z 5 »

Pokiaľ chcete typ na výlet a máte radi prírodu aj históriu, hrad Dobrá voda je určite vhodným spojením. Z Dubnice nad Váhom trvá cesta autom po diaľnici do Piešťan a odtiaľ cez Vrbové a Dechtice v pohodovom tempe niečo málo cez hodinku (cca 90km). Ak prejdete celú obec Dobrá voda až na koniec, nájdete miestny – pre našinca trošku atypický cintorín, pred ktorým môžete zaparkovať. Ideálne je prejsť cez cintorín – nebojte sa zatvorených bránok, nie sú zamknuté a domáci sú uzrozumený s tým že tadiaľto prúdia turisti na hrad. Na cintoríne je pochovaný a má tu svoj pamätník aj jeden z velikánov slovenskej histórie – Ján Hollý.

Za cintorínom po lesnej cestička ešte pred napojením na červenú značku, ktorá Vás dovedie až na hrad, prejdete okolo pozostatkov starého židovského cintorína. Celú prechádzka lesom – lebo ide o nenáročnú trasu – by ste mali stihnúť v intervale 30 až 45 minút, záleží na tempe aké zvolíte a na tom či idete s malými deťmi. Trasu kľudne zvládnu aj seniori, má iba dva krátke, trochu strmšie úseky kde je vhodné ak sa senior oprie o paličky, najmä pri ceste späť – teda pri zostupe mu dodajú na šotoline istotu.

Hrad je výnimočný tým, že poskytuje inú atmosféru ako bežné, už skomercionalizované hrady typu Beckov, Čachtice, Trenčín a podobne. Aj napriek tomu že aj na ňom prebieha postupná záchrana a rekonštrukcia, je umiestnený v lese a má úplne iné čaro. Nebude Vás a Vaše deti vyrušovať pri prehliadke a zážitku žiadne, často gýčovité „komerčné aktivity“. Hrad je vhodný naozaj aj pre deti a celorodinné výlety, pre strávenie dlhšieho času, lebo poskytuje aj veľký priestor pre vybláznenie sa detí bez toho, aby ste ich museli držať za ruku a strážiť že niekam padnú a viac miesta na posedenie a opekanie – ohnísk aj s lavičkami a stolmi.

Práve tým že je hrad v objatí lesa, ponuka silné zážitky na jeseň, ale aj na jar, keď sa príroda zobúdza do plnej sily a určite je veľmi vhodný aj na trávenie dlhšieho času počas horúčav, lebo ponúka hlboké tienisté miesta a lesný chládok, v horúčavách balzam na telo a na dušu… nech sa páči popozerať si fotografie z cesty na hrad a aj z hradu samotného. Fotogaléria nemá chronologicky uložené obrázky, nakoľko som počas fotenia „pretočil“ počítadlo 🙂 a už som to neriešil.

« z 11 »

z.J.

V sobotu 30.10.2021 sa na Dutafe konal 11. ročník Medzinárodných majstrovstiev Dubnice nad Váhom vo varení gulášu. Tradičný fotoreport nemôže chýbať 😉 

« z 14 »

Vybehol som včera s fotoaparátom, aby som „zdokumentoval“ Dubnické tunely. Teda (podľa mňa, môjho pozorovania a podľa toho čo si pamätám od vtedy, ako som sa o tunely začal zaujímať pred cca 45 – 47 rokmi) tunelov je 10. Dva z nich sú úplne evidentné, zamrežované kvôli ochrane netopierov. Na jednom z nich nejaká dobrodružná povaha odrezala z mreže, aby sa mohla dostať dnu. Z niektorých vchodov do tunelov zostali len diery po zasypaných portáloch a po časti z nich už len evidentné depresie v teréne, ktoré si ale hľadajúci pozorovateľ ľahko všimne aj vďaka tomu že sa v nich nachádza lámaný kameň, ktorý v danom prostredí nie je pôvodný.

Popred tunely v minulosti viedlo koľajisko (železnica) s užším rozchodom. Odborné pramene uvádzajú, že tunely sa zbiehali do jednej veľkej spojovacej chodby – nejakej sály. S tým súhlasím, ale len čiastočne. Určite nie všetky, podľa toho čo si pamätám keď som to ako cca 10-12 ročný preliezal (preliezal preto, že v niektorých tuneloch sa vďaka závalom bolo treba plaziť, alebo minimálne ísť štvornožky) do tejto spojovačky ústilo 5 tunelov a nemala žiaden iný v tom čase poznateľný otvor. Aj keď pripúšťam že tam mohol byť, len bol skrytý nejakým závalom na konci „sály“. Z toho dôvodu sa domnievam, že existovali teda aj slepé tunely, ale myslím si že skôr druhý, podobný  podzemný systém. Len práve tie tunely ktoré do neho mohli viesť, boli už v tom čase nepriechodné a zavalené, povedal by som umelo – odstrelom. K tomu podotknem, že v tuneloch došlo aj k prirodzeným závalom. Niektoré sú totiž vystužené betónom a niektoré bez výstuže – iba v skale.

Moje tvrdenie že existuje aj iný podzemný systém ako ten, ktorý bol po II. sv. vojne známy a prístupný, opieram o niekoľko mojich úvah a zistení. Systém tunelov a spojovacej sály ktorý mal podľa historických prameňov slúžiť ako kryt pre zamestnancov továrne s vojenskou výrobou nemá žiadny vetrací systém. Čo by bolo viac ako neobvyklé u takejto stavby s takým rozsahom. Aj preto som svojho času pátral či neobjavím nejaký komín, či šachtu a mal som úspech. Našiel som cca o 40 – 50 výškových metrov nad tunelmi a asi 120 – 150 metrov vzdušnou čiarou od vchodov do podzemia značnú depresiu. Škoda že som ju v tom čase neodfotil, už sú to desaťročia, niesla podstatne výraznejšie črty ľudského zásahu ako dnes. Vo fotogalérií sú to posledné tri fotografie. Ale aj dnes je pomerne výrazná a hlavne je plná rovnakého lámaného kameňa, ako vstupy do tunelov. Okrem toho má aj inú zvláštnosť. Ktorá je zaručene dielom ľudských rúk. Je v nej navozený riečny kameň, pochádzajúci zrejme z koryta rieky Váh. Niekto kto sa snažil „niečo“ zasypať a používal pritom lámaný kameň. Zrejme z nedostatku takéhoto materiálu použil ale aj (guľatý) riečny štrk. Depresia je ho plná a inak sa nikde v okolí nenachádza – čo je prirodzené!

Úvahu o tom že okrem známeho systému tunelov a spojovacej sály existujú ďalšie priestory by potvrdzovala aj takáto „šachta“. Nie len svojou existenciou, ale aj polohou. V žiadnom prípade totiž nemôže súvisieť so známymi priestormi tunelov. Konštrukčne sú možné totiž len dva spôsoby jej vedenia. Prvým je zvislá šachta (dlhší variant), alebo kolmica na svah (naklonená šachta, teda najkratšia možná vzdialenosť na povrch). V ani jednom prípade by takáto šachta (v prípade objavenej depresie)ale neviedla do známeho podzemia, ale ústila by pod zemou desiatky metrov za ním. Vychádzam síce len z odhadu, ale rozdiel je tak evidentný, že akékoľvek presné zameranie a prepočet by túto teóriu len potvrdili, akurát by priniesli exaktné čísla.

Samozrejme že rôznych príbehov, zaručených správ a rozprávaní o tuneloch poznám a počul som ich veľa. Aj od ľudí, ktorí si pamätali ešte časy, keď sa tunely len mali stavať. Nakoľko ale nie je možné tieto „fakty“ overiť, nechávam si ich pre seba.

Na tu napísaný text a publikované fotografie si v plnej miere uplatňujeme autorské práva. Akékoľvek použitie textu, či fotografií, alebo použitie ich časti, kopírovanie či akékoľvek iné publikovanie je možné iba s našim vysloveným súhlasom! Je možné len šírenie formou zdielania celého príspevku na sociálnych sieťach, alebo formou odkazov na tento materiál.

/autor/          

« z 5 »

 

26.09.2021

« z 3 »

Z prechádzky po štrkovni 11.10.2021

« z 5 »
« z 3 »

Fotogaléria z 11.09.2021

« z 7 »
« z 12 »
« z 8 »
« z 3 »

Poobedná prechádzka na zamrznutých štrkoviskách.

« z 4 »
« z 9 »

Malý fotosprievodca hradom Strečno, prístupom a jeho podhradím – Považským múzeom so stredovekou dedinou „Pasekou“. Môže slúžiť ako tip na Váš nasledujúci výlet …

« z 11 »
Loading...