Archív značiek: Dubnické tunely

Dubnické tunely

Vybehol som včera s fotoaparátom, aby som „zdokumentoval“ Dubnické tunely. Teda (podľa mňa, môjho pozorovania a podľa toho čo si pamätám od vtedy, ako som sa o tunely začal zaujímať pred cca 45 – 47 rokmi) tunelov je 10. Dva z nich sú úplne evidentné, zamrežované kvôli ochrane netopierov. Na jednom z nich nejaká dobrodružná povaha odrezala z mreže, aby sa mohla dostať dnu. Z niektorých vchodov do tunelov zostali len diery po zasypaných portáloch a po časti z nich už len evidentné depresie v teréne, ktoré si ale hľadajúci pozorovateľ ľahko všimne aj vďaka tomu že sa v nich nachádza lámaný kameň, ktorý v danom prostredí nie je pôvodný.

Popred tunely v minulosti viedlo koľajisko (železnica) s užším rozchodom. Odborné pramene uvádzajú, že tunely sa zbiehali do jednej veľkej spojovacej chodby – nejakej sály. S tým súhlasím, ale len čiastočne. Určite nie všetky, podľa toho čo si pamätám keď som to ako cca 10-12 ročný preliezal (preliezal preto, že v niektorých tuneloch sa vďaka závalom bolo treba plaziť, alebo minimálne ísť štvornožky) do tejto spojovačky ústilo 5 tunelov a nemala žiaden iný v tom čase poznateľný otvor. Aj keď pripúšťam že tam mohol byť, len bol skrytý nejakým závalom na konci „sály“. Z toho dôvodu sa domnievam, že existovali teda aj slepé tunely, ale myslím si že skôr druhý, podobný  podzemný systém. Len práve tie tunely ktoré do neho mohli viesť, boli už v tom čase nepriechodné a zavalené, povedal by som umelo – odstrelom. K tomu podotknem, že v tuneloch došlo aj k prirodzeným závalom. Niektoré sú totiž vystužené betónom a niektoré bez výstuže – iba v skale.

Moje tvrdenie že existuje aj iný podzemný systém ako ten, ktorý bol po II. sv. vojne známy a prístupný, opieram o niekoľko mojich úvah a zistení. Systém tunelov a spojovacej sály ktorý mal podľa historických prameňov slúžiť ako kryt pre zamestnancov továrne s vojenskou výrobou nemá žiadny vetrací systém. Čo by bolo viac ako neobvyklé u takejto stavby s takým rozsahom. Aj preto som svojho času pátral či neobjavím nejaký komín, či šachtu a mal som úspech. Našiel som cca o 40 – 50 výškových metrov nad tunelmi a asi 120 – 150 metrov vzdušnou čiarou od vchodov do podzemia značnú depresiu. Škoda že som ju v tom čase neodfotil, už sú to desaťročia, niesla podstatne výraznejšie črty ľudského zásahu ako dnes. Vo fotogalérií sú to posledné tri fotografie. Ale aj dnes je pomerne výrazná a hlavne je plná rovnakého lámaného kameňa, ako vstupy do tunelov. Okrem toho má aj inú zvláštnosť. Ktorá je zaručene dielom ľudských rúk. Je v nej navozený riečny kameň, pochádzajúci zrejme z koryta rieky Váh. Niekto kto sa snažil „niečo“ zasypať a používal pritom lámaný kameň. Zrejme z nedostatku takéhoto materiálu použil ale aj (guľatý) riečny štrk. Depresia je ho plná a inak sa nikde v okolí nenachádza – čo je prirodzené!

Pokračovať v čítaní