Hrad Dobrá voda

Pokiaľ chcete typ na výlet a máte radi prírodu aj históriu, hrad Dobrá voda je určite vhodným spojením. Z Dubnice nad Váhom trvá cesta autom po diaľnici do Piešťan a odtiaľ cez Vrbové a Dechtice v pohodovom tempe niečo málo cez hodinku (cca 90km). Ak prejdete celú obec Dobrá voda až na koniec, nájdete miestny – pre našinca trošku atypický cintorín, pred ktorým môžete zaparkovať. Ideálne je prejsť cez cintorín – nebojte sa zatvorených bránok, nie sú zamknuté a domáci sú uzrozumený s tým že tadiaľto prúdia turisti na hrad. Na cintoríne je pochovaný a má tu svoj pamätník aj jeden z velikánov slovenskej histórie – Ján Hollý.

Za cintorínom po lesnej cestička ešte pred napojením na červenú značku, ktorá Vás dovedie až na hrad, prejdete okolo pozostatkov starého židovského cintorína. Celú prechádzka lesom – lebo ide o nenáročnú trasu – by ste mali stihnúť v intervale 30 až 45 minút, záleží na tempe aké zvolíte a na tom či idete s malými deťmi. Trasu kľudne zvládnu aj seniori, má iba dva krátke, trochu strmšie úseky kde je vhodné ak sa senior oprie o paličky, najmä pri ceste späť – teda pri zostupe mu dodajú na šotoline istotu.

Hrad je výnimočný tým, že poskytuje inú atmosféru ako bežné, už skomercionalizované hrady typu Beckov, Čachtice, Trenčín a podobne. Aj napriek tomu že aj na ňom prebieha postupná záchrana a rekonštrukcia, je umiestnený v lese a má úplne iné čaro. Nebude Vás a Vaše deti vyrušovať pri prehliadke a zážitku žiadne, často gýčovité „komerčné aktivity“. Hrad je vhodný naozaj aj pre deti a celorodinné výlety, pre strávenie dlhšieho času, lebo poskytuje aj veľký priestor pre vybláznenie sa detí bez toho, aby ste ich museli držať za ruku a strážiť že niekam padnú a viac miesta na posedenie a opekanie – ohnísk aj s lavičkami a stolmi.

Práve tým že je hrad v objatí lesa, ponuka silné zážitky na jeseň, ale aj na jar, keď sa príroda zobúdza do plnej sily a určite je veľmi vhodný aj na trávenie dlhšieho času počas horúčav, lebo ponúka hlboké tienisté miesta a lesný chládok, v horúčavách balzam na telo a na dušu… nech sa páči popozerať si fotografie z cesty na hrad a aj z hradu samotného. Fotogaléria nemá chronologicky uložené obrázky, nakoľko som počas fotenia „pretočil“ počítadlo 🙂 a už som to neriešil.

« z 11 »

Vyvraciame mýty o vyvracaní mýtov #3

Som rád že nás naši najvyšší predstavitelia mesta po troch rokoch konečne oficiálne informovali a priznali to, že spadli do nádhernej perinky 6,6 milióna eur. A potvrdili aj to čo sa snažia vyvrátiť – že Dubnica nad Váhom môže masívne investovať najmä vďaka našetrenému z minulosti 😀 Ale poporiadku, stručne a jasne, lebo tiež som zopárkrát stál pred dilemou „obhajovať neobhájiteľné“. Vždy som sa ale snažil, aby moje tvrdenie malo hlavu a pätu, teda elementárnu logiku a fakty. Na túto najdôležitejšiu zásadu však mestský „vyvracač“ mýtov zabudol.



1 – Najskôr trochu matematiky. Suma 6,6 milióna je pozostatok po „starom“ vedení. Podľa vlastných slov teda ušetrilo „nové“ vedenie mesta ďalšie 4 milióny eur (výpočet z publikovaných čísel).  Ak čísla (dúfam) správne uvádzajú, máme v mestskej kase našetrených 10,6 milióna eur.

2 – Ja tvrdím ale že vedenie mesta neušetrilo zhola nič, respektíve veľmi málo. Pod pojmom „ušetriť“ si totiž (nielen ja) predstavujem niečo úplne iné. Suma sa „nazbierala“ najmä preto, že 2 roky, teda prvú polovicu volebného obdobia, mesto takmer vôbec neinvestovalo. Sladúčko spinkali vo vatičke. Takmer nič sa v meste zásluhou „nového“ vedenia neurobilo. To je fakt. Reči o modernizácií a o tom že mesto nezastavilo investície sú mimo realitu. Je možné že sa bude naše „nové“ vedenie mesta snažiť vyvrátiť aj tento akože mýtus. Predpokladám že použije najmä „zadné únikové vrátka“ – lebo korona 😛 

3 – Potešiteľné by bolo, ak nebude vyvracač mýtov, alebo nejaký nakontrahovaný troll (aj k tým sa ešte neskôr dostanem) poukazovať za tie viac ako dva roky ničneinvestovania na zásluhy a projekty „starého“ vedenia mesta, teda Ing. Gašparíka, ktoré si tak rady privlastňujú. Konkrétne napríklad najmä dve najväčšie investičné akcie – rekonštrukcie domu kultúry a zdravotného strediska. Fakty (dôležité sú dátumy na spodku oficiálnych článkov mesta!)  :
Rekonštrukcia Domu kultúry
Rekonštrukcia zdravotného strediska

Ľahko môžeme konfrontovať realitu s marketingom. Stačí si pozrieť reklamné noviny, TO s nejasným a netransparentným pôvodom a otáznym financovaním, TO čo nám Dubničanom dali do schránok – PR materiál na Mgr. et Mgr. Petra Wolfa a vypadá to tak, že na tajnáša za mestské peniaze. Pozrieť si odsek, kde primátor vymenováva investície a vyčiarknuť chválenie sa cudzím perím. Na 23 tisícové mesto a časový úsek 2 roky tam nie je takmer nič. Iba prázdne marketingové reči. Teda financie sa iba zbierali – kumulovali, ale určite nie „šetrili“!!!

Pokračovať v čítaní

XI. ročník majstrovstiev vo varení gulášu

V sobotu 30.10.2021 sa na Dutafe konal 11. ročník Medzinárodných majstrovstiev Dubnice nad Váhom vo varení gulášu. Tradičný fotoreport nemôže chýbať 😉 

« z 14 »

Cvičenie DHZ okresu Ilava 23.10.2021.

Pôvodne som plánoval veľký fotoreport z celookresného cvičenia hasičov DHZ aj za účasti našich profesionálov z Dubnice nad Váhom, ktorý sa konal v Prejte, robiť po častiach v priebehu budúceho týždňa.
 
Potom si ale hovorím že keď niekto potrebuje týchto chalanov, tiež mu nepovedia že OK, ale prídeme zajtra, alebo pozajtra. Prídu čo najskôr. Tiež neodchádzajú skôr, ako je hotovo. Preto som si sadol k počítaču včera po obede a práve teraz som dokončil celý fotoreport. Ak som dobre rátal – 128 fotografií o tom ako z Horekončia doviedli vodu na samý vrch jeden a pol kilometra vzdialených Plieškov a uhasili virtuálny cvičný lesný požiar po prekonaní prevýšenia viac ako 180 výškových metrov. Chalani, naozaj dobrá práca!
« z 11 »

Krst knihy PREJTA 21.10.2018

Ako fotograf mám mnoho restov. Často stihnem z nejakej spoločenskej udalosti spraviť len pár fotografií pre okamžitú potrebu a celý fotoreport čaká, až nájdem dostatok času aby som ho spravil. Dnes skoro pol dňa sedím nad reportom z krstu knihy „Prejta“. Sú to totiž presne tri roky, čo sa táto milá slávnosť konala.

Zároveň to ponímam aj ako malú oslavu toho, že môj web pred pár dňami zaznamenal dva milióny návštev od svojho vzniku – od septrembra 2015.

« z 10 »

Dubnické tunely

Vybehol som včera s fotoaparátom, aby som „zdokumentoval“ Dubnické tunely. Teda (podľa mňa, môjho pozorovania a podľa toho čo si pamätám od vtedy, ako som sa o tunely začal zaujímať pred cca 45 – 47 rokmi) tunelov je 10. Dva z nich sú úplne evidentné, zamrežované kvôli ochrane netopierov. Na jednom z nich nejaká dobrodružná povaha odrezala z mreže, aby sa mohla dostať dnu. Z niektorých vchodov do tunelov zostali len diery po zasypaných portáloch a po časti z nich už len evidentné depresie v teréne, ktoré si ale hľadajúci pozorovateľ ľahko všimne aj vďaka tomu že sa v nich nachádza lámaný kameň, ktorý v danom prostredí nie je pôvodný.

Popred tunely v minulosti viedlo koľajisko (železnica) s užším rozchodom. Odborné pramene uvádzajú, že tunely sa zbiehali do jednej veľkej spojovacej chodby – nejakej sály. S tým súhlasím, ale len čiastočne. Určite nie všetky, podľa toho čo si pamätám keď som to ako cca 10-12 ročný preliezal (preliezal preto, že v niektorých tuneloch sa vďaka závalom bolo treba plaziť, alebo minimálne ísť štvornožky) do tejto spojovačky ústilo 5 tunelov a nemala žiaden iný v tom čase poznateľný otvor. Aj keď pripúšťam že tam mohol byť, len bol skrytý nejakým závalom na konci „sály“. Z toho dôvodu sa domnievam, že existovali teda aj slepé tunely, ale myslím si že skôr druhý, podobný  podzemný systém. Len práve tie tunely ktoré do neho mohli viesť, boli už v tom čase nepriechodné a zavalené, povedal by som umelo – odstrelom. K tomu podotknem, že v tuneloch došlo aj k prirodzeným závalom. Niektoré sú totiž vystužené betónom a niektoré bez výstuže – iba v skale.

Moje tvrdenie že existuje aj iný podzemný systém ako ten, ktorý bol po II. sv. vojne známy a prístupný, opieram o niekoľko mojich úvah a zistení. Systém tunelov a spojovacej sály ktorý mal podľa historických prameňov slúžiť ako kryt pre zamestnancov továrne s vojenskou výrobou nemá žiadny vetrací systém. Čo by bolo viac ako neobvyklé u takejto stavby s takým rozsahom. Aj preto som svojho času pátral či neobjavím nejaký komín, či šachtu a mal som úspech. Našiel som cca o 40 – 50 výškových metrov nad tunelmi a asi 120 – 150 metrov vzdušnou čiarou od vchodov do podzemia značnú depresiu. Škoda že som ju v tom čase neodfotil, už sú to desaťročia, niesla podstatne výraznejšie črty ľudského zásahu ako dnes. Vo fotogalérií sú to posledné tri fotografie. Ale aj dnes je pomerne výrazná a hlavne je plná rovnakého lámaného kameňa, ako vstupy do tunelov. Okrem toho má aj inú zvláštnosť. Ktorá je zaručene dielom ľudských rúk. Je v nej navozený riečny kameň, pochádzajúci zrejme z koryta rieky Váh. Niekto kto sa snažil „niečo“ zasypať a používal pritom lámaný kameň. Zrejme z nedostatku takéhoto materiálu použil ale aj (guľatý) riečny štrk. Depresia je ho plná a inak sa nikde v okolí nenachádza – čo je prirodzené!

Pokračovať v čítaní

Bradlo – Mohyla Milana Rastislava Štefánika

26.09.2021

« z 3 »