Námestie – asi najrozšírenejšia téma v Dubnici nad Váhom. Aj preto, že bola použitá a nebojím sa použiť výraz „zneužitá“, už pred komunálnymi voľbami 2018… Dovolím si k tejto téme niečo napísať aj ja. Písal som síce k nej už veľmi veľa komentárov pod rôznymi príspevkami, či inými komentármi na FB, ale aj tak si myslím že si táto téma zaslúži konečne ucelené zhrnutie. Najmä preto, že stále stretám ľudí, ktorí sú ovplyvnení polopravdami, zavádzaním a skreslenými informáciami.
HISTÓRIA:
Námestie v Dubnici nad Váhom pred rekonštrukciou tvorili štyri elementy. Prvým bolo veľké betónové parkovisko pred OD Fix, z rozlámaných a zaolejovaných dlaždíc. Predsa len si pamätalo dobu, keď boli vo väčšine na ňom parkované autá ešte z predrevolučných dôb, ktoré často „nešetrili“ olejom a nechávali po sebe mastné stopy. Jediným skrášľujúcim prvkom boli veľké plechové kvetináče v drevených oplôtkoch.
Kvetináče zároveň oddeľovali parkovisko od druhého elementu – priebežnej komunikácie. Asfaltová cesta po celej dĺžke plochy v strede mesta (tvoriacej dnes námestie), od parčíku so sochou Panny Márie až po privádzaciu komunikáciu k OD Lidl bola v minulosti hojne využívaná tiež ako odstavná plocha najmä pre návštevníkov nášho mesta z okolitých obcí.
Tretím elementom tohto „centra mesta“ bolo množstvo chodníkov pre peších. Niektoré boli spevnené betónovými kockami (od podchodu), ale väčšinou to boli iba krížom-krážom spontánne vyšľapané spojnice, miestami vysypané šotolinou.
Štvrtý element tvorila zeleň. V prevažnej časti tvorená trávnikom, ktorý slúžil na venčenie psov pre celé široké okolie, so všetkými následkami (vtedy nebolo zvykom zbierať výkaly po štvornohých miláčikoch), občas na usporiadanie verejnej akcie a s obľubou využívaný prevádzkovateľmi putovných atrakcií – kolotočov, strelníc, húsenkových dráh… Vzrastlú zeleň, pár menších ihličnanov a hlavne rozsiahlejšie porasty krovín slúžili asociálnym jedincom a ľuďom bez domova ako letné sídlo, noclaháreň a toalety zároveň.
Prišla možnosť v podobe eurofondov zmeniť tento „dedinský status“ a premeniť plochu na naozajstné námestie. Zhrniem celé dianie do pár viet. Možnosti aj podmienky boli striktne dané. Zjednodušene povedané, boli len dve. Ber… alebo nechaj. Ak by vtedajšie vedenie mesta nepristúpilo na tieto vopred určené a dané podmienky, dokonca aj v súbehu s komerčnými aktivitami, znamenalo by to odmietnutie miliónovej dotácie z eurofondov, na čo už čakali iné mestá… koniec programu dotácií bol za dverami.
SÚČASNOSŤ:
A tak vzniklo Dubnické námestie. Aj kvôli hektickým termínom, keď muselo byť skolaudované aby neprepadli peniaze z eurofondov, vzniklo niekoľko chýb, predovšetkým technologického rázu. Rátalo sa s tým že po uplynutí „ochrannej“ lehoty päť rokov mesto tieto chyby odstráni, Námestie Matice slovenskej revitalizuje a doplní tak, aby bolo vo vyhovujúcom a spôsobilom stave. Lehotu päť rokov určuje legislatíva EU ako dobu, počas ktorej sa nesmie zasahovať do predmetu dotácií, meniť jeho charakter alebo inak ovplyvňovať jeho parametre, ktoré boli uvedené v podpísanej zmluve.
To bola pôda pre vznik prvých antipatií obyvateľov Dubnice nad Váhom, ktorí nevedeli že existuje táto ochranná lehota a pripisovali „nečinnosť“ pri odstraňovaní technických závad laxnosti, či neochote riešiť veci vedeniu mesta. Žiaľbohu aj informácie o tom že mesto plánuje zrekonštruovať a teda vylepšiť námestie a odstrániť všetky vady, neboli s dostatočným dôrazom predostreté verejnosti. Môžeme si položiť otázku: Kto mal a prečo dostatočne razantne neinformoval verejnosť v tomto, ale aj iných prípadoch… ja odpoveď viem…
