Môj posledný príspevok k veciam verejným v Dubnici nad Váhom bol analýzou stavu a reality. Dnes nemám čo analyzovať. Aj keď v tomto príspevku bude niekoľko faktov, bude to viac rozprávanie o empatií a úvahy.

Keď som predvčerom večer stretol pani, s ktorou občas preberám spoločenské témy, ani mi nestihla odpovedať na pozdrav a už sa ma spýtala, čo poviem na najnovší status Mgr. et Mgr. Petra Wolfa a že mám o tom napísať! Že jej je až do jedu, ako sa zviditeľňuje a prisáva na tému Ukrajiny a nešťastí ľudí, čo odtiaľ ušli. Musel som sa jej priznať že som ešte nevidel posledný príspevok Mgr. et Mgr. a že

o tejto téme písať určite nebudem…

Nejde totiž o fakty, ktoré sa dajú uchopiť a jasne ukázať. Ide o pocity, o empatiu ktoré v sebe máme, o to ako tieto veci dokážeme citlivo vnímať, aby sme v tomto prípade videli čo je v pozadí, za slovami… Žiaľbohu je veľmi veľa ľudí ktorí nevidia že ide len o využitie situácie na to aby sa Mgr. et Mgr. zviditeľnil a ukázal sa pred voľbami ako veľký ľudomil a altruista plný filantropie. Mnohí ľudia vnímajú len slová, respektíve iba ich obsah, nevnímajú a necítia faloš, ktorá je za nimi v skutočnosti skrytá. Preto si myslím že nemá zmysel veľmi zložito vysvetľovať niečo, čo nedokážu alebo nechcú takíto ľudia pochopiť. Každý si na hry a na tanečky pri téme Ukrajina v podaní Mgr. et Mgr. Petra Wolfa musí spraviť názor sám. Tým to pre mňa v tom momente skončilo.

Ozval sa mi ale ďalší človek. Priniesol iný príbeh. Príbeh o tom, ako riaditeľka DUMATU Ing. Jurisová dala z ubytovne na štadióne, kde sú ubytovaní utečenci z Ukrajiny, odniesť aj posledný televízor zo slovami, aby nemíňali moc elektriky… že by bolo dobré, aby o tom ľudia vedeli. Lebo ako povedal, je to hnus ako sa na jednu stranu Mgr. et Mgr. Peter Wolf tvári verejne ako ON a mesto Dubnica nad Váhom týmto ľuďom pomáha a pritom sa takto správajú.

Aj v tomto prípade som mu povedal že síce mi to je ľúto, chápem aj jeho rozhorčenie, ale o tejto téme v ktorej sa stráca rácio a prevládajú emócie, zakladajúce sa v drvivej väčšine iba na subjektívnom presvedčení – ale nie poznaní, písať nebudem.

Tieto dva podnety ma prinútili ísť si overiť situáciu. Preto som sa dnes po obede vybral na štadión obzrieť si „miesto činu“ a pohovoriť si priamo s ľuďmi z Ukrajiny. Potvrdili mi fakt, že im mesto (pre mňa je mesto jeho štatutár, ktorý jediný je oprávnený konať v mene mesta Dubnica nad Váhom, teda Mgr. et Mgr. Peter Wolf) naozaj zobrali aj posledný (či jediný?!) televízor…

Zarazili ma aj podmienky aké tam panujú. Nielen podľa mojich zistení má 30, či 40 ľudí k dispozícií jeden jediný funkčný záchod…

Aj keď už to vo mne vrelo, stále som bol rozhodnutý že o tejto téme písať nebudem. Zavážil až zlomový okamih, keď v areáli štadióna pár metrov okolo mňa úmyselne pomaličky prechádzalo auto, z ktorého sa na mňa díval a škeril Mgr. et Mgr. Peter Wolf. Škeril je jediný výraz ktorý ako tak dokáže pomenovať ten výraz, čo on dokáže predvádzať a pritom mi povýšenecky mával rukou. Asi tak, ako Brežnev pred vstupom do lietadla, keď sa vracal z Prahy domov.

Vtedy som si uvedomil že to musím napísať. O falošnosti, pretvárke, pokrytectve, povýšenectve a arogancií ktoré sa dajú vycítiť a ktoré tohto človeka sprevádzajú ako vlastný tieň sprevádza putujúceho po púšti…

Nič a nikto ma nepresvedčí o opaku. Najmä nie že pomoc Ukrajincom a všetky tie statusy sú len využitím situácie pre jeho politický marketing. Téma ktorá mu teraz pred voľbami prišla vhod. Som o tom presvedčený aj na základe skúseností.

Prvou je, že keď minulý rok udrelo u susedov tornádo a tisícky ľudí zostali v okamihu bez strechy nad hlavou a bez elementárnych životných potrieb, stala sa neuveriteľná hrôza a tragédia priam za humnami, Mgr. et Mgr. vtedy nevydával denno-denne statusy, množstvo fotiek, žiadne tragikomicky čítané prejavy na koncerte pred tridsiatimi divákmi… Nič. Pritom jediný rozdiel je v čase – vtedy nebol čas pred voľbami.

Druhou je fakt že ten, kto pomáha a myslí pomoc úprimne, pomáha nezištne. Nepotrebuje si na nešťastí druhého robiť  „píár“ a ukazovať sa…

Preto som si sadol k PC, otvoril web a nasypal sem čo si myslím. Aj keď viem, že empatiu a schopnosť vycítiť pretvárku máme každý inú.

z.J.