22.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

   Zatiaľ čo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni si štedro nadeľovali odmeny, ostatní účastníci v zdravotníctve sa začali o zostávajúce financie a výhody ruvať ako besné psy. Nemocničným aj ambulantným lekárom začína zvoniť na horšie časy. Už o 23 miliónov eur prišli vďaka úspornému plánu, keď im VšZP prišla na fiktívne výkony. Na lekárov ale začal tlačiť aj minister zdravotníctva Drucker, keď v októbri 2017 navrhoval, aby praktickí lekári ordinovali minimálne 30 hodín týždenne. Lekárom sa to, ako inak, nepáčilo. Proti návrhu sa spojili Slovenská lekárska komora na čele s Mariánom Kollárom (ktorý tak srdnato vybojoval v roku 2011 štátnym lekárom zvýšenie platov) s Asociáciou súkromných lekárov a Slovenskou spoločnosťou všeobecného praktického lekárstva. Podľa poslancov zdravotného parlamentného výboru by mali ordinovať týždenne minimálne 35 hodín, špecialisti dokonca 40 hodín. Lekári sa bránia proti takému „neľudskému otročeniu“. Ako sa vyjadril jeden z nich, Peter Pekarovič, „nezaslúžia si skapať v ambulanciách“. Pretože majú okrem ambulancie aj ďalšie povinnosti, museli by vraj pracovať 9-10 hodín denne. No vitajte páni lekári v kapitalizme. Síce dosť neskoro, ale predsa začínate na vlastnej koži pociťovať, čo je pracovať v trhovom hospodárstve. Ostatní „smrteľníci“ na Slovensku takto pracujú už tretie desaťročie a tiež nedostávajú za odpracované hodiny adekvátnu mzdu, na rozdiel od lekárov, ktorí majú rast miezd zaručený v zákone takým tempom, ako rastie priemerná mzda. Majú snáď takéto privilégiá okrem lekárov pracovníci v iných odvetviach? Pokračovať v čítaní →